Nedeľa 21. júla, 2024
(Uprostred) minister životného prostredia Tomáš Taraba (nom. SNS) (Foto: Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky)

Minister Taraba v EÚ podporil zákon o obnove prírody. Prečo zmenil názor a čo to znamená pre Slovensko?

Minister životného prostredia Taraba zmenil svoj postoj k zákonu o obnove prírody. Hoci zákon ešte v marci odmietal, v júni na pôde Európskej únie zaň zahlasoval a prispel tak k jeho schváleniu. S legislatívou vyslovil súhlas aj napriek tomu, že sa text samotného zákona medzitým významne nezmenil. Podľa Tarabu má zákon Slovensku priniesť významné finančné zdroje a nebude mať na krajinu negatívny dopad. Rezort prijatie zákona obhajuje tým, že sa podarilo dosiahnuť väčšiu flexibilitu a odstrániť pôvodné obavy, ktoré viedli k jeho odmietaniu v marci. Bývalý šéf PPA považuje zdôvodnenia ministrových postojov za pseudoargumenty. Podľa neho vládni predstavitelia jedno hovoria doma pre verejnosť, iné konajú v inštitúciách EÚ.

Minister podporil zákon o obnove prírody, ktorý najskôr striktne odmietal

Minister životného prostredia Tomáš Taraba (nom. SNS) ešte v marci zákon o obnove prírody odmietal, v pondelok (17. 6.) zaň v mene Slovenska na pôde Európskej únie zahlasoval a prispel tak k jeho schváleniu aj napriek tomu, že sa text samotného zákona medzitým významne nezmenil. 

„Finálne znenie zákona o obnove prírody vytvára pre Slovensko priestor, že získame významné finančné zdroje na obnovu priemyselne zamorených lokalít napríklad na východe Slovenska v okolí Chemka Strážske. Keďže dnes Slovensko plní ciele obsiahnuté v zákone o ochrane prírody, nebude to mať na našu krajinu negatívny, ale len finančne pozitívny dopad,“ povedal minister.

V tejto súvislosti tiež uviedol, že podľa neho Európska komisia (EK) týmto zákonom uznala aj nový slovenský zákon o eliminácií medveďov za kompatibilný s právom EÚ.

Ešte v marci tohto roka sa šéf envirorezortu vyjadril, že nezahlasuje za zákon o obnove prírody. Podľa jeho slov nevidel dôvod prijímať zákon, ktorý vytvára právnu neistotu a umožňuje žalovať členské štáty. „Ak by nebola dostatočná blokačná menšina, tak aj Slovensko by sa k nim pridalo,“ vysvetlil. Dodal, že Slovensko patrí medzi najpríkladnejšie štáty, čo sa týka plochy ochrany prírody, pričom by malo ísť o 27 % územia. „Naša pozícia je zatiaľ taká, že to nepodporujeme,“ uzavrel vtedy.

V júni sa ministrov postoj zmenil. Skonštatoval, že Slovensko vo všeobecnosti podporuje iniciatívu EK zaviesť ciele a pravidlá v oblasti predchádzania plytvaniu potravinami a textilom. „A oceňujeme, že Európska komisia zohľadnila väčšinu našich pripomienok v konečnej verzii návrhu smernice, ale chceli by sme zdôrazniť, že počas diskusií sme opakovane informovali o tom, že uprednostňujeme ustanovenia nižších ciel v oblasti potravinového odpadu. V tejto súvislosti by sme chceli požiadať nadchádzajúce predsedníctvo, aby sa počas rokovaní vyhlo zvyšovaniu ciel v oblasti potravinového odpadu. V záujme dosiahnutia dohody však môžeme podporiť navrhované znenie a veríme v prijatie všeobecného smerovania,“ odôvodnil súhlas so zákonom pred EK.

Napokon Tarabova zmena názoru spolu so zmenou postoja rakúskej ministerky životného prostredia Leonore Gewesslerovej zabezpečila, že zákon bol prijatý kvalifikovanou väčšinou. Súhlasilo 20 krajín z 27, ktoré zároveň predstavujú spoločne 66 % obyvateľov EÚ. Hranica na prijatie rozhodnutia tzv. kvalifikovanou väčšinou predstavuje 65 % obyvateľov EÚ.

Exšéf PPA: vláda potvrdila správnosť rozhodnutí predchádzajúcich ministrov

Bývalý generálny riaditeľ Pôdohospodárskej platobnej agentúry (PPA) Jaroslav Jánoš považuje odôvodnenia zo strany MŽP za pseudoargumenty a zmenu v postojoch si vysvetľuje inak. „Jedno hovoria doma pre verejnosť, iné konajú v inštitúciách EÚ,“ uviedol pre Epoch Times Slovensko. Uviedol, že pri ministrovom hlasovaní v Rade EÚ vníma dve rozhodujúce roviny. Jednou je politický populizmus a druhou je politický pragmatizmus.

„Pôvodný výstup terajšieho ministra životného prostredia Tomáša Tarabu spred pol roka a jeho pohľad na tento zákon o obnove prírody, bol podľa neho pre SR vyslovene neprijateľný, škodlivý, poškodzujúci práva občanov, majiteľov pôdy a pôdohospodárov v chránených územiach SR, s ostrými až radikálnymi vyhláseniami s tým, že pod znenie takéhoto dokumentu sa nikdy nepodpíše,“ opisuje vtedajší postoj ministra Jaroslav Jánoš.

Úlohu tiež podľa jeho slov zohrala náročná genéza vývoja znenia samotného nariadenia (zákona o obnove prírody), kedy predstavy EK o radikálnejšej ochrane prírody museli ustúpiť požiadavkám priechodnosti naprieč členskými štátmi EÚ.

„Nasledoval reťazec viazanosti tohto dokumentu na viaceré dotačné platformy pre členské krajiny EÚ, o ktoré sa uchádzajú, zvlášť krajiny ako je Slovensko, teda čistý prijímateľ eurofondov,“ opísal proces formovania zákona o obnove prírody do dnešnej podoby.  

Jánoš ako príklad uviedol polročné zadržiavanie balíka peňazí vo výške takmer miliardy z Plánu obnovy pre Slovensko Euópskou komisiou z dôvodu neplnenia kritérií. „Ak k tomu pridáme ústupok EK a súhlas s reguláciou stavov medveďa na Slovensku, potom akékoľvek obštrukcie a silácke reči spred pol roka strácajú na sile a nastupuje politika zdravého rozumu vlády Roberta Fica a jej potvrdenie „správnosti“ rozhodnutí z čias ministra Budaja, či jeho nástupcu z úradníckej vlády, čo je pre túto koalíciu veľmi ponižujúce,“ skonštatoval niekdajší šéf PPA. Dodal, že Slovensko schválením zákona nezískalo navyše ani jeden cent.

MŽP: zákon neprináša pre našich poľnohospodárov žiadne obmedzenia

Epoch Times Slovensko zisťovalo na ministerstve životného prostredia (MŽP) dôvody zmeny ministrovho rozhodnutia v tejto veci. Pýtali sme sa na rácio za postojmi ministra. Chceli sme vedieť, v čom sa odlišuje finálna júnová úprava navrhovanej legislatívy oproti tej z marca, keď ju šéf envirorezortu striktne odmietal.

„Podpredseda vlády a minister životného prostredia SR Tomáš Taraba podporil nové znenie vyrokovaného zákona o obnove prírody, ktorý bude Slovensku garantovať významnú flexibilitu na lokálnej úrovni a nebude mať dopad na poľnohospodárstvo,“ informoval odbor komunikácie ministerstva.

Podľa MŽP sa takmer všetky štáty, Slovensko nevynímajúc, búrili proti pôvodnému paragrafu 9 o poľnohospodárstve (v novej úprave paragraf 11), ktorý hovorí o tom, že sa môžu podporovať motýle na lúkach, môžu sa podporovať samostatne stojace stromy – solitéry či kríky. Všetko je však už zmienené v Spoločnej poľnohospodárskej politike, nejde o nové opatrenia. 

„Poľnohospodári už dnes dostávajú na tieto opatrenia dotácie,“ vysvetľuje envirorezort. Dodáva, že v spomínanom paragrafe 11 sa hovorí aj o možnosti podporovať využívanie organických látok v pôde napr. zaorávaním, čo je ukazovateľ obnovy pôdneho fondu, nie jeho likvidácie či ničenia. „Všetky ostatné debaty o tom, že sa majú povinne zaberať úrodné pozemky a meniť sa na rašeliniská, sa nezakladajú na pravde,“ pripomína MŽP.

Zmena ministrovho postoja k novému zákonu o obnove prírody teda podľa ministerstva vyplýva z toho, že v poľnohospodárstve sa zavádza dobrovoľný nástroj a Slovensko nepatrí medzi štáty, ktoré by disponovali výraznými plochami vytvárania takýchto rašelinísk učených na zavlažovanie poľnohospodárskej pôdy. „Faktom je, že zákon o obnove prírody neprináša pre poľnohospodárstvo na Slovensku žiadne nové obmedzenia ani nič, čo by zásadným spôsobom spôsobovalo poľnohospodárom problémy,“ uzavrel rezort.

Prečítajte si aj