Svet

Miliardári budujú „štát v štáte“ na Hondurase. Správajú sa tu k vám ako ku klientovi, pochvaľuje si slovenský podnikateľ

Na Roatáne, jednom z ostrovov v Hondurase, postupne vzniká nové charterové mesto s názvom Próspera. Mesto má vlastné stanovy a plánuje fungovať do veľkej miery nezávisle od zákonov a právnych predpisov štátu Honduras.

Próspera si stanovila nízke dane a väčšina komerčných a občianskych sporov sa rieši pomocou arbitráže. Strategické rozhodnutia o záležitostiach mesta vykonáva súkromná spoločnosť Honduras Próspera Inc., ktorá v roku 2017 mesto založila. Obyvatelia Próspery používajú na nákupy a platby za služby prevažne kryptomeny.

Zakladateľom spoločnosti Honduras Próspera Inc. je americko-venezuelský podnikateľ Erick A. Brimen, ktorý od honduraského štátu kúpil niekoľko desiatok hektárov pôdy potom, ako honduraská vláda v roku 2013 vyhlásila túto oblasť za zónu voľného obchodu (ZEDE). Historicky však pôda v tejto oblasti patrí Garifunom, pôvodným obyvateľom Hondurasa, ktorí tvrdia, že vyvlastnenie pôdy bolo nezákonné. V súčasnosti sa územie Próspery rozprestiera na viac ako 400 hektároch a v meste žije okolo 1 700 obyvateľov.

Podpora miliardárov

Krátko po svojom založení Próspera upútala pozornosť amerických technologických miliardárov, ako napríklad Petra Thiela (spoločnosť Palantir), Sama Altmana (spoločnosť Open AI), Marca Andreessena (spoločnosť Andreessen Horovitz) a Balaji Srinivasana (spoločnosť Coinbase). Títo a ďalší podnikatelia podporujú filozofiu Próspery, ktorá je založená predovšetkým na myšlienkach libertarianizmu, ktorý zdôrazňuje osobnú slobodu, obmedzené fungovanie štátu a voľný obchod.

Internetová stránka mesta informuje, že sa jedná o „voľnú zónu, kde sa sloboda, inovácie a prosperita rozvíjajú vďaka podnikaniu“. V Próspere často pobýva aj slovenský podnikateľ v oblasti bitcoinu Dušan Matuška. „To je presne to, čo som hľadal. Som dlhoročným fanúšikom súkromného vládnutia. Tu v Próspere sa cítim skôr ako klient; správajú sa k vám ako k zákazníkovi a partnerovi,“ uviedol Matuška pre mediálny dom Bloomberg.

Charterové mestá nie sú novou myšlienkou

S koncepciou charterových miest, ktoré by mali fungovať v prospech demokracie a obchodu, prišiel v roku 2009 americký profesor a laureát Nobelovej ceny za ekonómiu Paul Romer. Veril, že tieto mestá so špeciálnymi zákonmi by mohli pomôcť pri rozvoji zaostalých krajín. Romer sa do roku 2012 podieľal aj na myšlienke vzniku charterových miest v Hondurase. Avšak kvôli korupcii a nedostatku transparentnosti po niekoľkých rokoch ukončil spoluprácu s miestnou samosprávou.

Určitým vzorom pre dnešné charterové mestá boli v minulosti takzvané firemné/priemyselné mestá (anglicky company towns), ktoré vznikali počas priemyselnej revolúcie na prelome 19. a 20. storočia. V Československu firma Baťa zakladala priemyselné mestá v Otrokoviciach, Třebíči, Zlíne, Svite, Baťovanoch (Partizánske) a ďalších mestách.

V súčasnosti okrem Próspery vznikajú po celom svete aj ďalšie podobné charterové mestá, ktoré sa občas označujú ako start-upové mestá alebo slobodné mestá. Napríklad investičná spoločnosť Pronomos Capital, ktorá finančne podporuje aj Prósperu, je zapojená do niekoľkých projektov v Afrike, južnej Ázii a v oblasti Stredozemného mora. Podľa médií Newsweek, Forbes či Wired vybudovanie slobodných miest v Spojených štátoch podporuje aj administratíva prezidenta Trumpa.

Je budúcnosť Próspery neistá?

Napriek podpore niektorých amerických miliardárov a politikov má Próspera aj svojich kritikov. Medzi ne patrí aj „otec“ charterových miest, Romer. „Je to ako uzavretá komunita. Snažia sa izolovať a robiť to, čo je pre nich najlepšie,“ uviedol Romer pre agentúru Bloomberg. „Žijú v akejsi libertariánskej fantázii, ktorá bola súčasťou tohto projektu hneď od začiatku, že to bude miesto, kde vláda nebude zasahovať. To nemôže dopadnúť dobre.“

Predovšetkým však Próspera nemá podporu honduraskej vlády (v súčasnosti prebiehajú nové voľby), ktorá v roku 2022 vyhlásila, že ZEDE sú protiústavné. Protiústavnosť ZEDE v roku 2024 podľa agentúry Reuters potvrdil aj Najvyšší súd Hondurasu.

Honduras Próspera Inc. postúpila záležitosť Medzinárodnému centru pre riešenie investičných sporov (ICSID) a žiada od štátu Honduras odškodné vo výške 10,7 miliardy dolárov. Rozhodnutie ICSID doposiaľ nebolo oznámené. Okrem toho má Próspera problémy aj s miestnym domorodým obyvateľstvom. Podľa agentúry Bloomberg napríklad niektoré verejné vypočutia o využívaní vody skončili vzájomnými potýčkami.

„Ak prídu a zaberú našu komunitu, kam pôjdeme? Hovoria, že nám územie nezaberú a podobne, ale manipulujú s ľuďmi. Ono to tak dopadne. Rozhodujú peniaze,“ povedala agentúre Bloomberg miestna obyvateľka Michelle Rodriguezová.

Článok bol preložený z českej edície Epoch Times

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK