Svet

Macron vyzýva na koalíciu Európy a Ázie v čase napätia medzi USA a Čínou

Francúzsky prezident vyzval menšie štáty, aby sa spojili na ochranu „globálneho poriadku“ bez toho, aby boli nútené vybrať si stranu.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron 30. mája vyhlásil, že rastúce napätie medzi Spojenými štátmi a Čínou môže spôsobiť destabilizáciu „globálneho poriadku“, a vyzval ázijské a európske krajiny, aby vytvorili „koalíciu činov“ na podporu spoločných princípov a odmietnutie nátlaku zo strany veľmocí.

V prejave na bezpečnostnom samite Shangri-La Dialogue v Singapure označil Macron súčasné súperenie medzi Spojenými štátmi a komunistickou Čínou za najväčšiu geopolitickú výzvu, akej dnes svet čelí. Ďalej uviedol, že menšie krajiny by nemali byť nútené postaviť sa na niektorú zo strán.

„Obdobie neangažovanosti sa nepochybne skončilo, nastal čas koalície činov – a to si vyžaduje, aby krajiny schopné spoločne konať využili všetky prostriedky, ktoré majú k dispozícii,“ povedal.

E. Macron zároveň naznačil, že Francúzsko si želá udržať pevné vzťahy s Washingtonom aj Pekingom. Uviedol, že Európa a Ázia majú spoločný záujem na ochrane medzinárodných noriem a inštitúcií vytvorených po druhej svetovej vojne.

„Chcem jasne zdôrazniť: Francúzsko je priateľom a spojencom Spojených štátov a je aj priateľom Číny, s ktorou spolupracujeme – hoci niekedy nesúhlasíme a konkurujeme si,“ povedal. „Nie sme ani Čína, ani USA – nechceme byť závislí od žiadnej z týchto krajín.“

Macronova cesta po troch krajinách Indo-Pacifiku vrátane zastávky v Singapure odzrkadľuje snahu Francúzska posilniť strategické a obchodné väzby v regióne. Francúzsko, ktoré má 1,6 milióna občanov v zámorských teritóriách v Indickom a Tichom oceáne, nedávno rozšírilo svoju vojenskú prítomnosť, čím zdôraznilo svoj status rezidentnej indicko-tichomorskej veľmoci.

Macronove slová prichádzajú v čase rastúceho napätia v regióne, kde čínska vojenská expanzia, teritoriálne nároky a prehlbujúce sa väzby s Ruskom znepokojujú mnohých regionálnych aktérov.

Spojené štáty zároveň opakovane potvrdzujú svoj záväzok voči „slobodnému a otvorenému Indo-Pacifiku“ a vyzývajú spojencov, aby posilnili spoluprácu pri udržiavaní mieru a voľnej plavby v strategických vodách, ako sú Taiwanský prieliv a Juhočínske more.

Americký minister obrany Pete Hegseth, ktorý sa na samite v Singapure taktiež zúčastnil, uviedol, že postoj Trumpovej administratívy má za cieľ odradiť Čínu od invázie na Taiwan – ostrov, ktorý čínsky režim považuje za svoje územie. Peking nevylúčil použitie sily na jeho pripojenie.

„Nehľadáme konflikt s nikým – ani s komunistickou Čínou,“ povedal Hegseth novinárom pred odletom do Singapuru. „Budeme pevní v obrane našich záujmov. A to je hlavným zmyslom tejto cesty.“

Zatiaľ čo Európska únia pristupuje k regiónu najmä z obchodnej perspektívy, viaceré členské štáty sa čoraz viac zapájajú aj do bezpečnostných operácií. Francúzsko nedávno ukončilo päťmesačné nasadenie údernej skupiny lietadlových lodí v tomto regióne na podporu misií zameraných na zabezpečenie slobody plavby.

Pôvodný článok

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK