Nedeľa 21. júla, 2024
(Foto: FB / Miriam Lexmann)

M. Lexmann: Na rozdeľujúce vyjadrenie netreba reagovať ďalším rozdeľujúcim vyjadrením

Namiesto obviňovania druhej strany a šírenia nenávisti je dôležité pracovať na zmierení a sústrediť sa na riešenie problémov ľudí na Slovensku, mysli si Miriam Lexmann (KDH). 

Opätovne zvolená europoslankyňa v rozhovore pre Denník N povedala, že bezprostredne po atentáte na premiéra Roberta Fica (Smer-SD) sa najprv bála o jeho zdravie. Skonštatovala, že ak sa človek rozhodne ísť do politiky, vždy sa viac vystavuje riziku, nenávisti a arogancii, a to hlavne na sociálnych sieťach. Po pozitívnych predpovediach o Ficovom zdravotnom stave vnímala na vlastnej koži pocit zvýšenej opatrnosti nie dlhšie ako 2-3 dni.

Na prvom premiérovom prejave po atentáte vyzdvihla, že dokázal odpustiť a povedať to verejne. „Snažila som sa pri vnímaní jeho prejavu sústrediť na to, že urobil krok, ktorý nie je jednoduchý a odvinúť celú situáciu od toho,“ uviedla.

Premiér však podľa nej v prejave pokračoval v rozdeľujúcej rétorike, keď atentátnika označil za aktivistu politickej opozície. Lexmann zastáva názor, že netreba reagovať na každé rozdeľujúce vyjadrenie ďalším vyjadrením, ktoré môže rozdeliť. Obviňovanie opozície zo zodpovednosti za atentát vníma ako absurdné a neakceptovateľné.

„Ale na druhej strane sa treba naozaj sústrediť na to, aby sme každý z nás prispeli k pokoju a prestali vyčítať tej druhej strane to, čo dlhodobo robí. Lebo keď prestaneme vyčítať, ono to začne odznievať z tej diskusie, lebo to nebude mať ten dopad, ako možno je tým cielený,“ skonštatovala.

Premiér mohol podľa nej urobiť viac krokov k tomu, aby na Slovensku nastal zmier, ale je to aj na ďalších politikoch, aby mu dali šancu a sami k upokojeniu prispeli.

„Keď my prestaneme mať takú komunikáciu, ktorá rozdeľuje a budeme sa vyslovene snažiť zamerať sa na to, čo sú problémy ľudí na Slovensku, ako ich ideme riešiť, na konkrétne veci, ktoré nám v politike vadia, tak v tom prípade dávame šancu aj tomu druhému začať sa správať viac zodpovedne,“ uviedla.

Podľa nej je KDH jedinou alternatívou voči Smeru a PS. Tí podľa nej v Európe hlasujú rovnako, aj keď doma sa snažia polarizovať celú spoločnosť na jediné dva tábory. Lexmann uviedla, že v Európskom parlamente boli Smer a PS dlhodobo súčasťou jednej silnej koalície frakcií progresívnych socialistov (S&D) a Renew. „Upozorňovali sme na to, že tieto dve strany (Smer a PS) hlasovali jednotne v mnohých témach, ako napríklad zákaz spaľovacích motorov, presadzovanie niektorých zelených politík, ktoré ani nechránia životné prostredie a ohrozujú ekonomiku, a aj pri kultúrno-etických témach,“ povedala europoslankyňa.

Niektoré hlasovania kolegov zo Smeru verejne vyzdvihol aj europoslanec PS Martin Hojsík. Po hlasovaní o klimatických cieľoch ešte v roku 2020 pochválil všetkých (Beňovú, Číža a Hajšela) po tom, čo zhodne s progresivistami hlasovali za cieľ 60 % zníženia emisií do roku 2030. „Kiežby sa Smer miesto rozkrádania takto staval k ochrane klímy počas svojich rokov vlády,“ vyjadril sa na sociálnej sieti.

Členstvo Smeru bolo po slovenských parlamentných voľbách vo frakcii S&D pozastavené, zvolení europoslanci strany však majú opätovný záujem ho za určitých podmienok u progresívnych socialistov obnoviť. 

Líderka kandidátky Smeru Monika Beňová uviedla, že majú jasne zadefinované podmienky a budú trvať na tom, aby frakcia rešpektovala, že na niektoré témy budú mať odlišný pohľad a ten si aj zachovajú. „Ideme s veľmi jasnými predstavami o tom, ako má EÚ fungovať. Ideme s veľmi jasnou predstavou, čo fungovalo zle a čo musí fungovať lepšie, ak sa EÚ má udržať ako konkurencioschopný hráč v globálnom rozmere,“ povedala.

Ak by sa Smer vrátil späť do svojej pôvodnej frakcie, spoločne s PS by na európskej pôde opäť vytvorili koalíciu. Hlavní rivali na slovenskej politickej scéne by teda boli v Európe spojencami.

Ľudovít Ódor, bývalý predseda úradníckej vlády, získal v eurovoľbách ako líder kandidátky PS na Slovensku najviac hlasov v histórii. Podľa neho k obnoveniu členstva Smeru v S&D nemusí dôjsť. Kvôli posunu Smeru k extrémizmu ich nemusia do frakcie prijať, myslí si. „Ak sa naďalej budú spájať s extrémistami a budú obhajovať skôr také naozaj krajné myšlienky, ktoré európski socialisti nemajú až tak veľmi radi, tak oni nebudú vidieť dôvod ich zobrať naspäť“. Dodal, že poslanci Smeru sa budú musieť prispôsobiť tomu, čo presadzuje koalícia na európskej úrovni, a nie naopak.

Lexmann apeluje na slovenských občanov, aby požadovali od krajiny ako takej, aby sa v Európskej únii postavila za ich záujmy. Nie je to podľa nej len úloha europoslancov, ale ľudia by to mali požadovať aj od premiéra a ministrov.

KDH získalo v nedávnych eurovoľbách viac hlasov ako v predchádzajúcich, avšak o jeden mandát prišlo. Miriam Lexmann teda bude v Európskom parlamente jediným zástupcom hnutia.

Prečítajte si aj