Domov

Lex atentát: parlament schválil prísnejšie pravidlá pre médiá, odborníci varujú pred šikanou

Minulý týždeň schválil slovenský parlament novelu zákona o vydavateľoch publikácií, ktorá výrazne mení pravidlá pre médiá pri uverejňovaní opráv. Návrh z dielne SNS je súčasťou širšej iniciatívy „lex atentát“ a podľa predkladateľov má zvýšiť zodpovednosť médií. Kým vláda razí politiku posilnenia ochrany osobnostných práv fyzických osôb a dobrej povesti právnických osôb pred nepravdivými alebo neúplnými informáciami uvedenými v článkoch, odborníci pre médiá sa domnievajú, že problém je práve na opačnej strane, a varujú pred vládnym nástrojom slúžiacim na šikanovanie novinárov.

Právo na opravu

18. júna poslanci Národnej rady (NR) SR schválili novelu zákona o vydavateľoch publikácií a o registri v oblasti médií a audiovízie. Vládny kabinet ešte vlani odklepol znenie návrhu zákona, pod ktorý sa podpísali Roman Michelko, Andrej Danko, Adam Lučanský (všetci SNS) a taktiež odídenec Rudolf Huliak (nezaradený). Jeho predmetom je nová podoba práva na opravu a dotkne sa ako tlačených médií, tak aj spravodajských webov.

„Ak bolo v periodickej publikácii alebo v agentúrnom servise uverejnené nepravdivé alebo neúplné skutkové tvrdenie, ktoré zasahuje do cti, dôstojnosti alebo súkromia fyzickej osoby alebo do dobrej povesti právnickej osoby, na základe ktorého možno osobu presne určiť, má táto osoba právo na uverejnenie opravy,“ uvádza sa v schválenej novele.

Predpokladaný dátum účinnosti novely je 1. august, ešte ho však musí odobriť prezident Peter Pellegrini. Od tohto momentu budú vydavateľ periodika, prevádzkovateľ spravodajského webu a tlačová agentúra povinní bezplatne zverejniť opravu na základe doručenej žiadosti do 3 dní, v prípade periodík s dlhšou periodicitou do 60 dní. Podmienkou je, že žiadosť od dotknutej osoby bola podaná do 30 dní od zverejnenia sporného tvrdenia, inak nárok na opravu zaniká.

Michelko: Ak niečo novinár tvrdí, musí to vedieť dokázať

Po novom by tak verejne známa osoba alebo politik mohli požadovať od média, ktoré o nich informuje, opravu, aj keď má len subjektívny dojem, že prezentované informácie nie sú pravdivé. Nebolo by potrebné preukazovať, či daný príspevok spôsobuje škodu. Dôkazné bremeno, naopak, budú niesť médiá, ktoré budú musieť preukazovať pravdivosť publikovaných informácií. 

Poslanec Michelko ešte minulý rok  objasnil, že v širšom kontexte ide o legislatívny návrh v rámci balíka lex atentát. „Ak ste napísali niečo, tak si musíte za tým stáť a musíte dokázať, že vaše tvrdenie je pravdivé. A nie sa vyviňovať, že to nie je pravda a ešte dávať dôkazy. Vy ak niečo tvrdíte, vy to musíte dokázať,“ vysvetľoval poslanec logiku za návrhom.

Na tento účel si prevádzkovatelia i vydavatelia musia zriadiť emailovú adresu a uvádzať ju na viditeľnom mieste. Právo na opravu ani právo na dodatočné oznámenie sa nebude uplatňovať na skutkové tvrdenie, za ktorého obsah alebo pravdivosť nenesie zodpovednosť vydavateľ, prevádzkovateľ ani tlačová agentúra.

Tlačové senáty

V prípade, že médium odmietne opravu alebo nedôjde k dohode so žiadateľom, môže rozhodnúť súd.

Schválený zákon už nepočíta s možnosťou, aby súd priznal primeranú peňažnú náhradu od 1 000 eur do 15 000 eur v prípade, že médiá si nesplnia povinnosť zverejniť opravu. Táto hrozivá sankcia pre média vypadla z finálnej verzie.

Schválená novela zavádza kauzálnu príslušnosť okresných súdov pre žaloby týkajúce sa práva na opravu a práva na dodatočné oznámenie. Vznikom tzv. tlačových senátov sa vytvára priestor pre špecializáciu na túto agendu, čo podľa návrhu prispeje k efektívnejšiemu vedeniu konania a rozhodovaniu o uplatnených nárokoch.

Povinnosť získavať osobné údaje diskutujúcich vypadla

Z pôvodného znenia návrhu vypadla povinnosť pre prevádzkovateľov spravodajských portálov vopred získavať identifikačné údaje od diskutujúcich na svojich webových stránkach. Jedným z tých, ktorí sa o zavedenie tejto úlohy usilovali, bol aj líder SNS a podpredseda NR SR Andrej Danko.

„Dnes je trestné, ak urazíš niekoho v bežnom kontakte. Ale čím ďalej, tým viac si musíme všímať, aj aký nebezpečný je online priestor. Ak vás niekto uráža, tak minimálne vydavatelia by mali podľa nejakých identifikačných znakov vedieť kto a dodať tieto údaje polícii. A to je často problém,“ povedal Danko.

Právnik Tomáš Kamenec, špecializujúci sa na oblasť mediálneho práva, to považuje za neprípustné. „Seriózne médiá už dnes umožňujú diskutovať pod článkom len osobám, ktoré sú registrované na základe nimi uvedených informácií, avšak médiá nemajú priestor ani zákonné oprávnenie tieto údaje kontrolovať alebo akokoľvek overovať,“ objasnil odborník.

Reforma médií

Právo na opravu vládni politici avizovali už začiatkom októbra 2024 po tom, čo na tlačovej konferencii v Brezne premiér Robert Fico (Smer-SD) počastoval novinárov rôznymi prívlastkami. „Akonáhle prišli výsledky parlamentných volieb, išli ste proti nám ako krvilační bastardi. A robíte to od rána do večera,“ odpovedal na jednu z novinárskych otázok. „Ste posadnutí diablom. Keď nás vidíte, tak začnete tancovať tanec haka, aby ste si povedali, že ako ich teraz podrežeme. Veď sa spamätajte!” pokračoval.

Predseda vlády kritizoval spôsob, akým o práci kabinetu informujú médiá. Vládu podľa jeho slov vykresľujú ako „debilov a idiotov, ktorí nevedia, čo majú robiť“. Považuje to za neúctivé a hanebné. 

Novinárom vyčítal aj nedodržiavanie práva na opravu a odpoveď a vyslovil sa, že by to mohlo byť v budúcnosti aj sankcionované. „Musí existovať oprava, musí existovať právo na odpoveď, musíme sa vrátiť k pravidlám ako v iných krajinách, lebo taký mediálny bordel ako na Slovensku neexistuje v žiadnej krajine EÚ,” skonštatoval.

Premiér tiež spomenul, že výkon povolania novinára by chcel regulovať zákonom a nadviazať na určitú kvalifikáciu. Spoločne s predsedom SNS Dankom vykreslili plán zriadiť národný mediálny úrad. „Chcem avizovať, že pripravíme národný mediálny úrad, budeme sa baviť aj o stavovských organizáciách médií a o pravidlách,” vyhlásil Fico. Taktiež vyjadril vôľu založiť mediálnu inštitúciu, kde by sa novinári združovali. Tieto pohnútky sa však zatiaľ do legislatívnej podoby nepretavili.

Šéf národniarov v júni tohto roka naznačil, že zmeny sa ešte neskončili a do budúcna plánujú upraviť legislatívu médií v niekoľkých ďalších oblastiach. Zdôraznil, že SNS má záujem na posilnení ochrany novinárov voči ich zamestnávateľom a takisto na ochrane médií pred neoprávneným preberaním ich obsahu na internete. Rovnako by chcel presadiť zavedenie povinnosti jasne označovať upravené alebo umelo vytvorené materiály, pričom porušenie tohto pravidla by podľa neho malo byť postihované trestnoprávne.

Odborníci varujú pred šikanovaním novinárov

Vláda a predkladajúci poslanci si od novely sľubujú zvýšenie kvality mediálneho prostredia. Vedúci Reportérov bez hraníc Szalai to vníma odlišne. „Ak chcú poslanci vládnej väčšiny a ministerstvo kultúry dosiahnuť tieto ciele, mali by prestať bojkotovať v informovaní verejnosti niektoré médiá, systematicky podkopávať nezávislosť verejnoprávneho telerozhlasu, verbálne útočiť na kritických novinárov a šíriť dezinformácie,“ poznamenal ešte minulý rok k návrhu. 

„Problémom sú skôr šikanózne žaloby a trestné oznámenia namierené proti novinárom a médiám,“ zhodnotila ešte po schválení návrhu vládou odborníčka na slobodu médií z Masarykovej univerzity v Brne Marína Urbániková. 

Doplnila, že hoci novelou trestného zákona došlo k zníženiu trestných sadzieb za vybrané trestné činy, pri trestnom čine ohovárania ostala sadzba nedotknutá. Za tento delikt hrozí trest odňatia slobody až osem rokov. Sadzba patrí medzi najprísnejšie v rámci Európy.

Asociácia televíznych vysielateľov Slovenska považuje novelu za unáhlenú a netransparentnú

Asociácia televíznych vysielateľov Slovenska (ATVS) nedávno schválenú novelu zákona o mediálnych službách takisto kritizuje. Novela podľa nej prešla legislatívnym procesom bez náležitej diskusie a dostatočnej odbornej prípravy. Vysielatelia vyjadrili znepokojenie nad spôsobom, akým boli zásadné zmeny v mediálnej legislatíve prijaté – rýchlo a bez konzultácií. 

„V priebehu tretieho čítania novely zákona o publikáciách boli predložené a schválené poslanecké návrhy, ktoré zásadne menia zákon o mediálnych službách a civilný sporový poriadok,“ uvádza ATVS. 

ATVS považuje takýto legislatívny postup za rozporný so základnými pravidlami tvorby práva aj so systematikou platného právneho poriadku. Predseda predstavenstva ATVS Peter Gažík v tejto súvislosti skonštatoval, že ide o nebezpečný precedens. Podľa jeho slov boli zmeny prijaté bez účasti dotknutých subjektov, bez analýzy aktuálneho stavu a bez zreteľnej spoločenskej potreby, čo podkopáva predvídateľnosť právneho prostredia. „Navyše neboli podložené zjavnou spoločenskou potrebou, čo považujeme za problematické z hľadiska predvídateľnosti právneho prostredia,“ uviedol Gažík.

Asociácia zároveň upozorňuje na obchádzanie štandardného legislatívneho postupu, ktoré znemožňuje nielen médiám, ale aj štátnym orgánom a odbornej verejnosti riadne vstúpiť do procesu prípravy zákonov. „Takýto prístup oslabuje princípy právnej istoty a transparentnosti, ktoré sú nevyhnutné pre stabilné a demokratické právne prostredie,“ vyhlásila ATVS.

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK