Špeciál, Svet

Kontrolné stanovištia Basij pod paľbou: Izrael útočí na nástroje represie v Iráne (Špeciál)

Po desaťročia sa jeden z najviditeľnejších prejavov štátnej moci v Iráne nenachádzal vo vládnych budovách ani na vojenských základniach, ale priamo v uliciach. Kontrolné stanovištia prevádzkované milíciou Basij, Islamskou revolučnou gardou a políciou sú už dlho súčasťou každodenného života v Iráne. Nachádzajú sa na hlavných križovatkách, diaľniciach a v centrách štvrtí a slúžia ako neustála pripomienka zasahovania štátu do súkromného života občanov.

Teraz je tento systém priamo terčom útokov. V posledných dňoch Izrael výrazne rozšíril svoje vojenské operácie v Iráne, pričom sa zameral na strategické ciele vrátane vnútornej bezpečnostnej siete Islamskej republiky. Útoky sa čoraz viac sústreďujú na kontrolné stanovištia Basij, policajné stanice a mobilné bezpečnostné jednotky v hlavných mestách, najmä v Teheráne.

17. marca izraelské sily údajne zabili Golamrezu Soleimaniho, veliteľa Basij. Podľa izraelských vojenských vyhlásení z 17. marca, ako aj videí získaných z Iránu, boli v krátkom čase zasiahnuté pozície Basij na viac ako 10 miestach v Teheráne.

Jedno z cieľových miest údajne fungovalo v priestoroch bývalého futbalového klubu, čo poukazuje na to, do akej miery sú bezpečnostné sily zakorenené v civilnom prostredí.

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu naznačil, že tieto operácie majú za cieľ vytvoriť podmienky, ktoré umožnia Iráncom konať. V praktickom zmysle to niektorí analytici interpretovali ako snahu oslabiť sily režimu pri zachovaní vzdušnej prevahy, najmä prostredníctvom operácií s dronmi.

„Ide o odstránenie nástrojov represie režimu na úrovni ulíc,“ povedal historik Blízkeho východu Shahram Kholdi pre perzské vydanie Epoch Times. „Zároveň udržanie si vzdušnej prítomnosti, najmä prostredníctvom dronov, môže vytvoriť akúsi ochrannú zónu, ak sa protesty vrátia do ulíc.“

Sily Basij už podľa Kholdiho naznačili, že ak tlak poľaví, môžu podniknúť odvetné kroky proti civilistom. „Zazneli hrozby, že ak dôjde k prímeriu, pomstia sa na ľuďoch… V tomto kontexte by pokračujúce vzdušné monitorovanie izraelskými alebo dokonca americkými prostriedkami mohlo zohrávať úlohu pri obmedzovaní tohto násilia a poskytovaní civilistom určitej úrovne ochrany,“ uviedol Kholdi.

Analytik národnej bezpečnosti Bijan Kian uviedol, že nedávne kroky Izraela pomohli obmedziť niektoré schopnosti islamského režimu v teréne. „Režim je pod tlakom… Situácia sa však stále môže zmeniť a vláda sa v prípade potreby môže obrátiť na spojenecké skupiny z Iraku, Libanonu a Afganistanu.“ Kian tiež zdôraznil, že „napriek zmenám v teréne zostáva širšia štruktúra moci na svojom mieste.“

Medzitým vysokopostavení izraelskí bezpečnostní predstavitelia, ktorí hovorili s časopisom Epoch Magazine, tvrdia, že Spojené štáty a Izrael možno čakajú na strategický moment, aby poskytli iránskym demonštrantom základnú ochranu. Tá by zahŕňala izraelské vojenské drony, ktoré by poskytovali vzdušnú ochranu iránskym demonštrantom a útočili na príslušníkov Basij, ktorí sa pokúšajú potlačiť demonštrantov.

Podľa ich odhadov platí, že čím dlhšie budú Basij a Revolučné gardy vojensky oslabované, tým skôr nastane moment, keď budú demonštranti povzbudení, aby vyšli do ulíc a obnovili demonštrácie proti režimu.

Systém postavený na každodennom zastrašovaní

Aby sme pochopili širší dopad týchto udalostí, je potrebné zvážiť, čo kontrolné stanovištia v Iráne v priebehu času predstavovali. Neboli to len bezpečnostné zariadenia, ale nástroje autority prepletené do každodenného života.

Mladé páry mohli byť zastavené a vypočúvané. Ženy mohli byť konfrontované kvôli pravidlám obliekania. Vozidlá mohli byť prehliadané bez jasného dôvodu. V niektorých prípadoch viedli drobné priestupky k zadržaniu alebo trestu. Nepredvídateľnosť týchto situácií podnecovala neustály pocit psychického tlaku, ktorý presahoval samotné kontrolné stanovištia.

Pre mnohých Iráncov, najmä v prvých dvoch desaťročiach po islamskej revolúcii v roku 1979, boli tieto skúsenosti bežné.

Jeden iránsky pár, ktorý teraz žije v Kanade, povedal: „Keď sme mali okolo 20 rokov a boli čerstvo zosobášení, naše auto neustále zastavovali na kontrolných stanovištiach. Ak sme nemali so sebou sobášny list, mohol to byť vážny problém.“

Špecialista na priemyselnú automatizáciu Amir Rezaei Nevis, dnes 48-ročný muž žijúci v Kanade, si spomína na skúsenosť zo svojej mladosti v Teheráne. „Boli sme na malej oslave u priateľa doma… Tancovali sme a čakali na večeru. Zrazu vtrhli dovnútra ľudia z Basij. Dievčatá sa ponáhľali zakryť si vlasy a obliecť si riadny hidžáb… Všetkých nás odviezli na miestnu policajnú stanicu. Na druhý deň boli dievčatá aj chlapci bičovaní a dospelí dostali pokutu. To bol moment, keď som pocítil hlboký odpor voči Islamskej republike,“ spomína Amir.

V ďalšom prípade bol 10-ročný Kian Pirfalak zabitý počas protestov v novembri 2022 v Izehu, keď vozidlo, v ktorom cestovala jeho rodina, sa dostalo pod paľbu na kontrolnom stanovišti. Jeho matka neskôr vo videu uviedla, že na ich vozidlo strieľali sily v civilnom oblečení, čo je v rozpore s oficiálnymi tvrdeniami, že za to boli zodpovední „teroristi“.

Belgická poslankyňa Darya Safaiová 11. marca opísala kontrolné stanovištia ako dlhodobé symboly strachu a represií. Od začiatku izraelských útokov sa však práve tieto kontrolné stanovištia čoraz viac stávajú zdrojom strachu pre sily samotného režimu, uviedla poslankyňa.

Videá natočené v Iráne ukazujú, že sily Basij obmedzili svoju prítomnosť na otvorených miestach na uliciach a presunuli kontrolné stanovištia do menej exponovaných oblastí, ako sú tunely alebo uzavreté budovy. Tieto videá zachytávajú momenty, ktorým by bolo v minulosti ťažké uveriť: bezpečnostný personál reaguje opatrne, ba dokonca ustupuje v reakcii na potenciálne hrozby dronov.

V jednom prípade civilista prehral zvuk dronu z balkóna na druhom poschodí, čo spôsobilo, že bezpečnostné sily sa v strachu pozreli hore a o chvíľu neskôr ustúpili. V inom prípade civilista prehral zvuk dronu z audiosystému v aute v blízkosti kontrolného stanovišťa, čo vyvolalo paniku medzi personálom a ten z miesta ušiel.

Nový rok

Napriek varovaniam vlády, aby ľudia zostali doma, mnohí Iránci vyšli 17. marca do ulíc osláviť Chaharshanbe Suri. Táto stáročná tradícia, pri ktorej ľudia skáču cez ohne, tancujú a oslavujú v uliciach, pripadá na predvečer poslednej stredy v roku, tesne pred Nowruzom, perzským novým rokom.

Nowruz, ktorý pripadá každý rok na 20. alebo 21. marec, označuje začiatok jari a obnovu prírody. Tento rok videá natočené v krajine ukázali davy spievajúce „Ey Iran“, vlasteneckú hymnu úzko spätú s národnou identitou.

Netanjahu vo videu zo 17. marca uviedol, že útoky na kontrolné stanovištia a pozície Basij by mohli pomôcť vytvoriť bezpečnejšie podmienky, čo podľa niektorých pozorovateľov prispelo k tomu, že sa ľudia cítili bezpečne pri zhromaždení na verejnosti.

Po desaťročia predstavovali kontrolné stanovištia viditeľný a nevyhnutný prejav autority v každodennom živote. Teraz sa zdá, že sa to mení. Zostáva neisté, či to povedie k hlbším politickým zmenám.

S nástupom nového roka je však jedna zmena jasnejšia: strach, ktorý bol roky vnucovaný bežným ľuďom, teraz čoraz viac pociťujú aj samotné sily režimu a rovnováha na uliciach sa začína meniť.

Článok bol preložený z americkej edície Epoch Times.

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK