Domov, Svet » EÚ

Európsky parlament sa zaoberal nárastom ľavicového násilia v EÚ

Európsky parlament počas svojej poslednej plenárnej schôdze v Štrasburgu zaradil medzi významné témy aj problematiku vzostupu politického násilia v Európskej únii (EÚ). 11. marca sa poslanci a zástupcovia Európskej komisie stretli, aby rokovali o náraste politicky motivovaných násilných činov. Debatu iniciovali po smrti 23-ročného francúzskeho aktivistu Quentina Deranqueho, ktorého zabili 12. februára. Francúzske orgány v rámci vyšetrovania zatkli 11 osôb spojených s rozpustenou antifašistickou skupinou Jeune Garde. Tieto udalosti vyvolali vážne otázky o tom, ako EÚ a jej členské štáty monitorujú a riešia politicky motivované násilné činy.

Europarlament uvádza, že podľa najnovšieho dokumentu Europolu pod názvom Správa EÚ o situácii a trendoch v oblasti terorizmu 2025 sa v roku 2024 v EÚ uskutočnilo 21 ľavicových a anarchistických teroristických útokov, čo viedlo k 28 zatknutiam a 1 odsúdeniu, a konštatuje, že tento typ násilia je súčasťou širšieho bezpečnostného obrazu kontinentu.

Deranque bol ubitý v Lyone priamo na ulici počas konferencie, ktorú usporiadala francúzska europoslankyňa Rima Hassanová (Skupina ľavice v Európskom parlamente). O dva dni neskôr zomrel na následky zranení. 

Mediapart následne zverejnilo nenávistné správy, ktoré zosnulý údajne od roku 2023 zverejňoval pod pseudonymom na sociálnej sieti X. V nich mal vyjadrovať svoj obdiv k Adolfovi Hitlerovi a publikovať rasistické urážky a revizionistické poznámky. Le Figaro informovalo, že podľa blízkeho priateľa za týmito anonymnými správami skutočne stál Quentin Deranque.

Iniciátori diskusie v europarlamente však Deranquea neoznačujú ako predstaviteľa krajnej pravice, ale ako „aktivistu, ktorý sa zasadzoval za národnú záležitosť“.

„Vo Francúzsku však došlo k niekoľkým násilným činom pripisovaným skupinám, ktoré tvrdia, že sú „protifašistické“, a zacieleným na aktivistov, ktorí sa venujú politickým alebo metapolitickým činnostiam a zúčastňujú sa na zákonnej verejnej diskusii. V týchto prípadoch nejde o konfrontáciu myšlienok, ale o zastrašovanie, ktoré má umlčať legitímne názory. Toto násilie sa zameriava na pokojne angažovaných občanov, takže ohrozuje ľudskú bezpečnosť a samotné podmienky účinného demokratického pluralizmu,“ uviedli.

Téma politického násilia pritom nie je v Európe ani vo svete nová. V ostatných rokoch otriasol Slovenskom atentát na premiéra Roberta Fica (Smer-SD), ktorý poukázal na zraniteľnosť verejných činiteľov aj v pomerne stabilných demokraciách.

Historicky patrí medzi najznámejšie prípady vražda izraelského premiéra Jicchaka Rabina z roku 1995, ktorá zásadne ovplyvnila politický vývoj na Blízkom východe. Politicky motivované násilie sa nevyhýba ani Spojeným štátom – pokus o atentát na Donalda Trumpa či zabitie konzervatívneho aktivistu Charlieho Kirka boli aj v európskej debate pripomínané ako dôkaz, že ide o širší globálny problém presahujúci hranice jednej ideológie či regiónu.

Hoekstra: Demokracia stojí na dialógu, nie na zastrašovaní 

Zástupca Európskej komisie Wopke Hoekstra v úvode diskusie zdôraznil základný princíp fungovania demokratickej spoločnosti. „V demokraciách sa konflikty neriešia hrozbami a násilím. V demokraciách sa konflikty riešia diskusiou a debatou.“ 

Komisia podľa neho „odsudzuje akýkoľvek druh násilia, bez ohľadu na jeho formu, miesto alebo obeť“.

Hoekstra zároveň upozornil, že rastúca polarizácia vystavuje politikov aj verejne činné osoby čoraz väčšiemu tlaku. „Nikto by sa nemal cítiť zastrašovaný, keď vyjadruje svoj názor,“ vyhlásil v pléne, pričom osobitne spomenul aj ženy ako častý terč útokov.

Spor o vinníka – ľavica verzus pravica

Samotná rozprava ukázala hlboké rozdiely v pohľade na zdroje politického násilia. Časť poslancov upozorňovala najmä na aktivity krajne ľavicových skupín. François-Xavier Bellamy označil smrť mladého aktivistu za varovanie. 

„Jeho smrť nie je nehoda… je to symptóm, znak väčšieho zla,“ povedal francúzsky zákonodarca z Európskej ľudovej strany, pričom dodal, že ide o prostredie, ktoré „považuje za legitímne zabíjať, keď ide o odstránenie názorov, ktoré sa mu nepáčia.“

Na opačnej strane politického spektra zaznievali výhrady voči samotnému rámcu diskusie. Matthias Ecke z Progresívnej aliancie socialistov a demokratov pripomenul vlastnú skúsenosť s útokom a zdôraznil univerzálny princíp. „Nič neospravedlňuje útok na život politického oponenta. Nič neospravedlňuje politickú svojvôľu.“

Zároveň však dodal, že v extrémnej pravici patrí násilie k jej ideologickej podstate. Nemecký europoslanec pripomenul, ako ho v roku 2024 napadli a vážne zranili mladí muži z pravicovej scény. „Preto nechcem v tejto debate o politickom násilí mlčať.“

Podobne kriticky sa k zameraniu debaty postavili aj zástupcovia Zelených. Podľa Davida Cormanda je „názov tejto debaty urážkou“, keďže podľa neho historicky prichádza väčšina politického násilia „systematicky z jedného tábora – z extrémnej pravice.“ 

„V Lyone, meste, kde bol zabitý Quentin Deranque, spáchala krajná pravica za 15 rokov 100 násilných činov,“ vyhlásil Cormand.

Niektorí poslanci sa pokúsili posunúť diskusiu mimo ideologického konfliktu. Liberálny europoslanec Moritz Körner v mene frakcie Obnovme Európu zdôraznil, že jadrom problému je extrémizmus ako taký. 

„Extrémizmus ničí demokraciu – vždy.“ Podľa jeho slov „nič – žiadna ideológia, žiadny politický cieľ – neospravedlňuje násilie voči ľuďom.“

Zároveň upozornil na nebezpečný moment. „Naša demokracia prosperuje v debate, áno, dokonca aj vo vášnivej debate, ale v momente, keď už svojho politického súpera nevnímate ako súpera, ale ako nepriateľa, začínate cestu k násiliu.“

Násilie rastie naprieč Európou, polarizované Slovensko

Výrazný nárast evidujú najmä štáty západnej Európy. Ako referuje web euronews.com, napríklad v Nemecku dosiahol počet politicky motivovaných trestných činov historické maximum, pričom medziročne vzrástol o desiatky percent.

Podobne vo Francúzsku sa za posledné roky počet útokov výrazne zvýšil a násilné strety medzi ideologickými skupinami sú čoraz častejšie. Sociologička Isabelle Sommierová v rozhovore pre denník Le Monde uviedla, že nárast politického násilia podnietili narastajúca ideologická fragmentácia a politická polarizácia, ako aj čoraz brutálnejšia rétorika.

Podľa údajov Europolu patria medzi najviac zasiahnuté krajiny aj Taliansko či Španielsko, kde sa koncentruje vysoký počet zásahov bezpečnostných zložiek proti extrémistickým skupinám.

Rastúce napätie sa nevyhýba ani strednej Európe. Hoci Slovensko nepatrí medzi štáty s najvyšším počtom incidentov, patrí medzi krajiny s výraznou mierou spoločenskej polarizácie.

Analytici pritom upozorňujú, že práve kombinácia polarizácie, nedôvery v inštitúcie a radikalizácie verejnej diskusie vytvára prostredie, v ktorom môže politické násilie eskalovať aj tam, kde bolo doteraz skôr výnimočné.

„Slovensko zažíva v porovnaní s inými európskymi krajinami vyšší stupeň politickej polarizácie s rozdelením medzi prozápadnými liberálmi a rôznymi antagonistickými hnutiami na ľavici a pravici,“ povedal v rozhovore pre euronews.com slovenský novinár Andrej Matišák.

V máji 2025 slovenská vláda schválila materiál Koncepcia prevencie a boja proti radikalizácii a extrémizmu do roku 2028. Ide o základný dokument definujúci priority Slovenska v oblasti prevencie a boja proti radikalizácii a extrémizmu a protispoločenskej činnosti, ktorá sa s nimi spája a ohrozuje základy demokratického právneho štátu.

„Aktivity jednotlivcov a subjektov s ľavicovo-extrémistickou inklináciou sa v hodnotenom období na území SR vzhľadom na ich nenásilný charakter, nízky počet aktívnych členov a roztrieštenosť scény zameriavali na organizovanie nenásilných podujatí súvisiacich s prezentovaním ich tradičných tém,“ píše v materiáli s tým, že tieto aktivity nepredstavovali zvýšené bezpečnostné riziko ani hrozbu voči ústavnému zriadeniu SR.

„Slovenské subjekty pravicového extrémizmu využívali spoločensky pertraktované témy (pandémia ochorenia covid-19, konflikt na Ukrajine, atď.) na znižovanie dôvery v štátne inštitúcie a politiky či polarizáciu spoločnosti, ktoré sa prejavili najmä mobilizáciou sympatizantov a zvýšením miery ich verbálnej agresivity,“ dodáva dokument.

Napriek rozdielom zhoda – násilie ohrozuje demokraciu

Aj napriek ostrým výmenám názorov sa v pléne Európskeho parlamentu objavil určitý spoločný základ. Väčšina vystupujúcich sa zhodla, že politické násilie – bez ohľadu na ideologický pôvod – predstavuje vážnu hrozbu pre demokratické fungovanie spoločnosti.

Do budúcnosti tak zaznieva potreba posilniť spoluprácu medzi členskými štátmi a európskymi inštitúciami pri monitorovaní a prevencii radikalizácie, ako aj lepšie chrániť politikov, kandidátov a verejne činné osoby pred útokmi. 

Zároveň sa ukazuje ako kľúčové zachovať rovnováhu medzi bezpečnostnými opatreniami a ochranou základných práv, najmä slobody prejavu a práva na politickú súťaž. Európska komisia preto zdôrazňuje aj význam kultivácie verejnej diskusie a dobrovoľných záväzkov politických aktérov.

Diskusia z 11. marca tak ukázala nielen rozdielne interpretácie reality, ale aj spoločné uvedomenie, že ak má európska demokracia obstáť, musí zostať pri svojom základnom princípe – konflikty riešiť dialógom, nie násilím.

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK