Špeciál, Svet

Kontrolné stanovištia Basídž pod paľbou: Izrael útočí na nástroje represie v Iráne (Špeciál)

Po desaťročia sa jeden z najviditeľnejších prejavov štátnej moci v Iráne nenachádzal vo vládnych budovách ani na vojenských základniach, ale priamo v uliciach. Kontrolné stanovištia, prevádzkované milíciou Basídž, Islamskou revolučnou gardou a políciou, sú už dlho súčasťou každodenného života v krajine. Nachádzajú sa na hlavných križovatkách, diaľniciach a v centrách štvrtí a slúžia ako neustála pripomienka zasahovania štátu do súkromného života občanov.

Teraz je tento systém priamym terčom útokov. V posledných dňoch Izrael výrazne rozšíril svoje vojenské operácie v Iráne a zameral sa na strategické ciele vrátane vnútornej bezpečnostnej siete Islamskej republiky. Útoky sa čoraz viac sústreďujú na kontrolné stanovištia Basídž, policajné stanice a mobilné bezpečnostné jednotky v hlavných mestách, najmä v Teheráne.

17. marca izraelské sily údajne zabili Golamrezu Soleimaniho, veliteľa Basídž. Podľa izraelských vojenských vyhlásení z toho dňa, ako aj videí získaných z Iránu, boli v krátkom čase zasiahnuté pozície milícií na viac ako 10 miestach v Teheráne.

Jedno z cieľových miest údajne fungovalo v priestoroch bývalého futbalového klubu, čo poukazuje na to, do akej miery sú bezpečnostné sily zakorenené v civilnom prostredí.

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu naznačil, že tieto operácie majú za cieľ vytvoriť podmienky, ktoré umožnia Iráncom konať. V praktickom zmysle to niektorí analytici interpretovali ako snahu oslabiť sily režimu pri zachovaní vzdušnej prevahy, najmä prostredníctvom operácií s dronmi.

„Ide o odstránenie nástrojov represie režimu na úrovni ulíc,“ povedal historik Blízkeho východu Šahram Choldi pre perzské vydanie Epoch Times. „Zároveň udržanie vzdušnej prítomnosti, najmä prostredníctvom dronov, môže vytvoriť akúsi ochrannú zónu, ak sa protesty vrátia do ulíc.“

Sily Basídžu už podľa Choldiho naznačili, že ak tlak poľaví, môžu podniknúť odvetné kroky proti civilistom. „Zazneli hrozby, že ak dôjde k prímeriu, pomstia sa na ľuďoch. V tomto kontexte by pokračujúce vzdušné monitorovanie izraelskými alebo dokonca americkými prostriedkami mohlo zohrávať úlohu pri obmedzovaní násilia a poskytovaní určitej úrovne ochrany civilistom,“ uviedol Choldi.

Analytik národnej bezpečnosti Bijan Kian uviedol, že nedávne kroky Izraela pomohli obmedziť niektoré schopnosti islamského režimu v teréne. „Režim je pod tlakom. Situácia sa však stále môže zmeniť a vláda sa v prípade potreby môže obrátiť na spojenecké skupiny z Iraku, Libanonu a Afganistanu.“ Kian tiež zdôraznil, že napriek zmenám v teréne zostáva širšia štruktúra moci na svojom mieste.

Medzitým vysokopostavení izraelskí bezpečnostní predstavitelia, ktorí hovorili s časopisom Epoch Magazine, uviedli, že Spojené štáty a Izrael možno čakajú na strategický moment, aby poskytli iránskym demonštrantom základnú ochranu. Tá by zahŕňala izraelské vojenské drony, ktoré by poskytovali vzdušnú ochranu a útočili na príslušníkov milícií, ktorí sa pokúšajú potlačiť protesty.

Podľa ich odhadov platí, že čím dlhšie budú Basídž a revolučné gardy vojensky oslabované, tým skôr nastane moment, keď budú demonštranti povzbudení, aby vyšli do ulíc a obnovili demonštrácie proti režimu.

Systém postavený na každodennom zastrašovaní

Aby sme pochopili širší dosah týchto udalostí, je potrebné zvážiť, čo kontrolné stanovištia v Iráne v priebehu času predstavovali. Neboli to len bezpečnostné zariadenia, ale nástroje autority prepletené do každodenného života.

Mladé páry mohli byť kedykoľvek zastavené a vypočúvané. Ženy sa dostávali do problémov pre pravidlá obliekania. Vozidlá bývali prehliadané bez udania dôvodu. V niektorých prípadoch viedli drobné priestupky k zadržaniu alebo trestu. Nepredvídateľnosť týchto situácií podnecovala neustály pocit psychického tlaku, ktorý presahoval samotné kontrolné stanovištia.

Pre mnohých Iráncov, najmä v prvých dvoch desaťročiach po islamskej revolúcii v roku 1979, boli tieto skúsenosti bežné.

Jeden iránsky pár, ktorý teraz žije v Kanade, uviedol: „Keď sme mali okolo 20 rokov a boli sme čerstvo zosobášení, naše auto neustále zastavovali na kontrolných stanovištiach. Ak sme nemali so sebou sobášny list, mohol nastať vážny problém.“

Špecialista na priemyselnú automatizáciu Amir Rezaei Nevis, dnes 48-ročný muž žijúci v Kanade, si spomína na skúsenosť zo svojej mladosti v Teheráne: „Boli sme na malej oslave u priateľa doma. Tancovali sme a čakali na večeru. Zrazu vtrhli dovnútra príslušníci Basídž. Dievčatá sa ponáhľali zakryť si vlasy a obliecť si riadny hidžáb. Všetkých nás odviezli na miestnu policajnú stanicu. Na druhý deň boli dievčatá aj chlapci zbičovaní a dospelí dostali pokutu. Bola to chvíľa, keď som pocítil hlboký odpor voči Islamskej republike.“

V ďalšom prípade bol v novembri 2022 v Izehu zabitý 10-ročný Kian Pirfalak, keď sa vozidlo s jeho rodinou dostalo pod paľbu na kontrolnom stanovišti. Jeho matka neskôr vo videu uviedla, že na auto strieľali sily v civilnom oblečení, čo je v rozpore s oficiálnym tvrdením, že za útok boli zodpovední „teroristi“.

Belgická poslankyňa Darya Safaiová 11. marca opísala kontrolné stanovištia ako dlhodobý symbol strachu a represií. Od začiatku izraelských útokov sa však práve tieto kontrolné miesta čoraz viac stávajú zdrojom strachu samotných síl režimu, dodala poslankyňa.

Videá natočené v Iráne ukazujú, že sily Basídž obmedzili svoju prítomnosť na otvorených priestranstvách na uliciach a presunuli kontrolné stanovištia do menej exponovaných oblastí, ako sú tunely alebo uzavreté budovy. Tieto zábery zachytávajú momenty, ktorým by bolo v minulosti ťažké uveriť: bezpečnostný personál reaguje opatrne, ba dokonca ustupuje pred potenciálnou hrozbou dronov.

V jednom prípade civilista z balkóna na druhom poschodí pustil zvuk dronu, čo spôsobilo, že sa bezpečnostné sily v strachu pozreli hore a o chvíľu neskôr ustúpili. V inom prípade niekto prehral zvuk dronu z audiosystému v aute v blízkosti kontrolného stanovišťa, čo vyvolalo medzi personálom paniku a útek z miesta.

Nový rok

Napriek varovaniam vlády, aby ľudia zostali doma, mnohí Iránci vyšli 17. marca do ulíc osláviť Čaháršanbe Súrí. Táto stáročná tradícia, pri ktorej ľudia skáču cez oheň, tancujú a oslavujú v uliciach, pripadá na predvečer poslednej stredy v roku, tesne pred Nourúzom – perzským Novým rokom.

Nourúz, ktorý pripadá každý rok na 20. alebo 21. marec, označuje začiatok jari a obnovu prírody. Tento rok videá natočené v krajine ukázali davy spievajúce „Ej Irán“, vlasteneckú hymnu úzko spätú s národnou identitou.

Netanjahu vo videu zo 17. marca uviedol, že útoky na kontrolné stanovištia a pozície Basídžu by mohli pomôcť vytvoriť bezpečnejšie podmienky. Podľa niektorých pozorovateľov to prispelo k tomu, že sa ľudia pri verejných zhromaždeniach cítili bezpečnejšie.

Po desaťročia predstavovali kontrolné stanovištia viditeľný a nevyhnutný prejav autority v každodennom živote. Teraz sa zdá, že sa to mení. Zostáva neisté, či to povedie k hlbším politickým zmenám.

S nástupom nového roka je však jedna zmena jasnejšia: strach, ktorý bol roky vnucovaný bežným ľuďom, teraz čoraz viac pociťujú aj samotné sily režimu a rovnováha v uliciach sa začína meniť.

Článok bol preložený z americkej edície Epoch Times.

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK