Streda 24. apríla, 2024
(Zľava) Marx, Engels, Lenin, Stalin, Mao. (Foto: Andrew Kitzmiller, CC BY 2.0 DEED)

Komunisti vytvárajú rozkol spoločnosti, aby dosiahli svoje ciele

Podľa komunistického dialektického materializmu všetko vo vesmíre nie je ničím viac ako len „hmota v pohybe“. To znamená, že ľudia nie sú ničím iným ako zhlukom fyzických buniek. Naše duše, emócie, duševné zdravie či šťastie nie sú súčasťou komunistickej rovnice.

Keďže komunisti veria, že pokrok možno dosiahnuť len prostredníctvom boja, namiesto toho, aby spoločnosť nechali prirodzene existovať, snažia sa urýchliť „pokrok“ prostredníctvom vyvolávania boja. Ich recept na to je celkom jednoduchý. Marxistický teoretik Georgij Valentinovič Plechanov v knihe Dialektika a logika z roku 1928 napísal, že komunistická dialektika sa riadi tromi zákonmi: identifikovať, protirečiť a „vylúčiť stred“.

Najprv, „identifikujú“ problém v spoločnosti. Potom problému „oponujú“ tak, že vytvoria dva protichodné extrémy. Vybraný problém sa potom polarizuje a rozširuje prostredníctvom médií v kampani, ktorej cieľom je vytvoriť rozkol a vyvolať boj. Cieľom kampane je „vylúčiť stred“, čo znamená, že sa netolerujú umiernení. V Sovietskom zväze Vladimír Lenin delil všetkých ľudí na dve skupiny: na tých, ktorí podporovali komunistickú revolúciu, a na tých, ktorí ju nepodporovali. Tí, ktorí ju nepodporovali, mali byť odstránení. 

Cieľom tradičnej dialektiky je pomôcť ľuďom pochopiť pravdu tým, že si vymieňajú rôzne názory a pozerajú sa na obe strany problému. Koncepcia dialektického materializmu Karla Marxa, ktorá je základom moderného komunizmu, robí pravý opak. Pozerá sa na rôzne témy v spoločnosti a identifikuje ich protipóly. Potom tieto protipóly predkladá ako komunistický názor. A tieto komunistické názory potom pretláča ako absolútne a nespochybniteľné pravdy. 

Komunisti zámerne vylučujú umiernené názory, ktoré väčšinou zastáva najviac ľudí, pretože neslúžia komunistickému naratívu. Presne ako umiernení girondisti boli medzi prvými popravenými počas Francúzskej revolúcie alebo ako sú umiernení demokrati v USA dnes odstavovaní na druhú koľaj radikálnejšími demokratickými socialistami (Democratic Socialists of America). Komunizmus uprednostňuje extrémy.

Boj je úplným základom komunizmu, ktorý vytvára všadeprítomný negatívny pohľad na svet. Neustálym používaním pojmu „vyššieho dobra“ proti ľuďom tento naratív časom ovplyvňuje spoločnosť, aby podvedome dobro odmietla a verila, že pojem dobra neexistuje – je to len termín používaný v boji o moc. To koniec koncov dáva komunistom zmysel, keďže oni “vyššie dobro” skutočne takto vnímajú. Ľudia si zvyknú na prostredie, v ktorom sú ich blížni sebeckí, zlí, nedôveryhodní a majú vo svojej podstate iba zlé úmysly. Všetko je boj. To je komunistický svetonázor.

Oleg Penkovskij, najvyššie postavený sovietsky predstaviteľ, ktorý poskytoval spravodajské informácie Spojenému kráľovstvu, povedal, že ak by sa rovnaké informácie poskytol generálom v Amerike, Británii a Sovietskom zväze: „Američan a Angličan by pravdepodobne dospeli k rovnakým záverom, ale Sovietsky generál by dospel k záverom, ktoré by sa od nich radikálne líšili.“ 

”Logické procesy jeho mysle sú úplne odlišné od procesov jeho západných náprotivkov, pretože on používa marxistickú dialektiku, zatiaľ čo oni použijú určitú formu deduktívneho myslenia,“ povedal Penkovskij

Proces myslenia, ktorý komunistické systémy vštepujú ľuďom, je prevrátený. Na povrchu komunizmus tvrdí, že posilňuje postavenie ľudí, aby mohli byť šťastní. Namiesto toho však ľudí zbavuje moci , aby mohli byť podrobení. Jednou z kľúčových zmien, ktoré Marx a Engels urobili v dialektickom systéme nemeckého filozofa Hegela, aby vytvorili dialektický materializmus, bolo odstránenie všetkých duchovných elementov. Komunizmus sa zúrivo snaží zničiť duchovnosť. Musí to robiť, keďže samotná duchovnosť predstavuje pre komunizmus hrozbu. Dokonca aj samotný pojem “duša” ohrozuje komunizmus, pretože predstava duše so sebou nesie vnútorný morálny kompas, ktorý je nezávislý na moci štátu a vlády. Ak vnútorný morálny kompas človeka ukazuje sever inak, ako hovorí komunizmus, predstavuje to hrozbu. 

Vezmime si napríklad povolanie lekára, ktoré má zachraňovať životy. Povedzme, že štát nariadi štátnym lekárom, aby zabíjali a odoberali orgány väzňom svedomia v pracovných táboroch a transplantovali ich, aby predĺžili život vysokopostaveným jednotlivcom – v podstate aby obetovali časť populácie pre to, čo nazývajú „vyššie dobro“. Pre komunistu by bolo oprávnené takto konať, bolo by v jeho záujme robiť veci, pri ktorých sa dajú zarobiť peniaze alebo čo najviac prospievajú štátu. Morálny človek by to však považoval za niečo odporné. A napriek tomu sa to deje (odkaz na články o transplantáciách v Číne).

Marx zastával názor, že boj vedie k správnemu spoločenskému vývoju. A tvrdil, že jeho myšlienky sú konečným štádiom. Jeho systém sa preto snažil podnietiť boj, aby tento proces urýchlil – proces, ktorý vyžadoval podnecovanie hospodárskeho, sociálneho a morálneho kolapsu. Marxova teória 5 štádií civilizácie odráža sériu 5 obrazov Thomasa Colea „The Course of Empires“. Cole sa domnieval, že ide o nasledujúcich 5 štádií: divoký svet, pastiersky svet, vrchol impéria, zničenie a spustošenie. Marx si podobne predstavoval 5 štádií, pričom konečným cieľom bol komunizmus. Marx premenoval etapu vrchol impéria na kapitalizmus, zničenie na socializmus a spustošenie na komunizmus.

Komunizmus vzniká iba ak všetky morálne zásady, tradície, viery, inštitúcie, hierarchie a hodnoty sú zničené. Marx a jeho kolega Engels nikdy nezamýšľali, že socializmus bude udržateľný. Verili, že nakoniec sa buď socialistická diktatúra zrúti, alebo sa jej vodcovia nejakým spôsobom vzdajú moci, čo povedie k nimi vytvorenej predstave štádia komunizmu. 

To je dôvod, prečo ich stúpenci tvrdia, že „skutočný komunizmus“ nebol nikdy dosiahnutý. Komunistická mašinéria sa teda neustále usiluje o dosiahnutie imaginárnej budúcej utópie vytváraním dystópie. Za posledných 100 rokov si komunizmus v honbe za týmto „pokrokom“ vyžiadal 100 až 150 miliónov životov. Vytvoril spoločnosti, v ktorých má moc malá skupina, ktorá zotročuje celé národy, a kde sa zabíjanie, gulagy, prevýchova v pracovných táboroch, cenzúra a otroctvo stali súčasťou každodenného života. 

Komunizmus presviedča ľudí, že im chce priniesť šťastie. Avšak toto šťastie sa dá dosiahnuť iba potom, čo určitý segment spoločnosti bude potlačený alebo vykorenený. Ľuďom poskytuje podmienené šťastie na úkor ich vlastnej morálky. Vo východnom alebo západnom duchovnom pohľade na svet slúži priebeh ľudského života na skvalitnenie charakteru duše. V ateistickom, materialistickom chápaní sveta však existuje len hmota alebo pokrok. 

Komunizmus nechce, aby ľudia mali dušu. Radšej od nich chce, aby nasledovali rozkazy. Ako spoločnosť musíme spolu rozpoznať a odmietnuť komunizmus kvôli jeho skutočnej povahe: je to mašinéria ničiaca dušu. Ak ľudstvo ako celok prijme duchovnosť ako dôležitý aspekt života, potom môžeme prirodzene napredovať a prirodzene nájsť šťastie. Toto šťastie nebude umelé, bojom vyvolané “šťastie”, ktorým sa nás komunizmus snaží znova a znova podviesť. Nesmieme sa týmto už toľkokrát prehraným starým scenárom neustále nechať podvádzať.

Prečítajte si aj