Svet

Irán: Zlato, lietadlá a útek? Moskva sa možno znova stane útočiskom režimu, ktorý sa trasie v základoch

Keď sa v Iráne koncom decembra rozhoreli masové protesty, na oblohe sa začalo diať niečo nezvyčajné. Ruské nákladné lietadlá Il-76TD začali s prekvapujúcou frekvenciou lietať z ruského mesta Mineraľnye Vody do Teheránu. Podľa odborného portálu Aircargoweek sa lety uskutočnili v období od 27. decembra do 1. januára, teda presne v čase, keď sa protesty po prepade rialu na historické minimum rozšírili po celom Iráne.

Poľský denník Rzeczpospolita v tejto súvislosti varuje, že ide o scenár, ktorý už Rusko raz použilo. „Rusko už túto schému vyskúšalo v Sýrii. Diktátor uteká do Ruska so zlatom svojej krajiny. Zlato končí v kremeľskej pokladnici. Diktátor zmizne. Teraz je na rade ajatolláhov režim.“

Dlhšie a politicky menej citlivé lety

Lietadlá sa podľa expertov zámerne vyhýbali vzdušnému priestoru kontrolovanému Organizáciou Severoatlantickej zmluvy (NATO) a volili dlhšie, politicky menej citlivé trasy. „Tieto charakteristiky odlišujú túto operáciu od ad hoc komerčných nákladných operácií,“ uvádzajú analytici.

Špekuluje sa, že lietadlá do Iránu privážali vojenský materiál, no späť mohli odvážať zlato a iný cenný náklad. Denník The Times začiatkom januára informoval, že iránsky najvyšší vodca ajatolláh Alí Chameneí má pripravený evakuačný plán pre prípad, že by sa protesty nepodarilo potlačiť. Údajne by s ním odišla asi dvadsiatka ľudí z jeho najbližšieho okolia a cieľom má byť Moskva. Podobne v minulosti ušiel do Ruska aj sýrsky prezident Baššár al-Asad.

Situácia v uliciach sa pritom ďalej vyhrocuje. Podľa agentúry AFP v noci na sobotu vypukli nové masové demonštrácie vo veľkých iránskych mestách vrátane Teheránu, Mašhadu, Tabrízu či posvätného Kummu – a to napriek celoštátnemu výpadku internetu. V teheránskej štvrti Saadatabad ľudia búchali do hrncov a skandovali heslá ako „smrť Chameneímu“, zatiaľ čo autá trúbili na znak podpory.

Výzva Pahlavího

Syn posledného šáha Rezá Pahlaví, ktorý žije v USA, vyzval demonštrantov k ďalšiemu kroku. „Naším cieľom už nie je len vyjsť do ulíc. Cieľom je pripraviť sa na obsadenie a udržanie centier miest,“ vyhlásil vo videu. Protesty podľa AFP predstavujú jednu z najväčších výziev pre teokratický režim od islamskej revolúcie v roku 1979.

Reakcia režimu

Režim reaguje silou. Organizácia Iran Human Rights so sídlom v Nórsku uvádza, že pri zásahoch bezpečnostných zložiek zahynulo už najmenej 51 ľudí. Nositeľka Nobelovej ceny za mier Širín Ebádíová varovala, že bezpečnostné sily môžu pripravovať „masaker pod krytím rozsiahleho výpadku komunikácií“. Najvyšší vodca Chameneí však vystúpil vzdorovito, protestujúcich označil za „vandalov“ a vyhlásil, že islamská republika „neustúpi“.

Dejiny Iránu poznajú podobné obrazy. V januári 1979 ušiel z krajiny aj šáh Mohammad Rezá Pahlaví, pričom podľa spomienok citovaných vo filme Argo s lietadlom naloženým takým množstvom zlata, že sotva vzlietlo. Dnes sa mnohí pýtajú, či sa história neopakuje – a či ruské lietadlá z Teheránu opäť neodnášajú viac než len náklad.

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK