Nedeľa 21. júla, 2024
ilustračná fotografia (Zdroj: Tara Winstead / pexels)

Inštitút pre verejné otázky: Množstvo ľudí sa stretlo s toxickými javmi generovanými pomocou AI

Významná časť ľudí s aspoň sprostredkovanou skúsenosťou s umelou inteligenciou (AI) sa stretla s fenoménom tzv. deepfake. Uvádza to najnovší prieskum, ktorý s podporou Nadácie ESET vykonal Inštitút pre verejné otázky (IVO).

Počas prieskumu 60 percent opýtaných uviedlo, že o AI počuli, vyskúšali ju alebo ju využívajú. Až 71 percent z nich sa stretlo s falošnou alebo upravenou fotkou či obrázkom, 60 percent respondentov uviedlo skúsenosť s deepfake videom, teda s falošnou alebo zmanipulovanou videonahrávkou. Viac ako polovica (55 percent) opýtaných sa stretla s deep-fake audiom – falošnou alebo zmanipulovanou zvukovou nahrávkou.

„Pomerne významné rozdiely v skúsenostiach s toxickými javmi, ktoré generuje AI, sa ukázali aj podľa jej využívania. S deep-fake sa totiž najčastejšie stretávajú respondenti, ktorí AI použili viackrát (76 – 89 %). O niečo menej s nimi prichádzajú do kontaktu už tí, ktorí AI vyskúšali iba raz alebo dvakrát (69 – 80 %) a najmenej tí, ktorí o umelej inteligencii iba počuli (47 – 65 %),“ uvádza autor projektu a analytik IVO Marián Velšic.

Z výsledkov výskumu tiež vyplývajú výrazne odlišné skúsenosti rôznych sociálnych skupín s deepfake obsahom. Nadpriemerne vyššiu skúsenosť s deepfake obsahom uvádzajú mladí ľudia do 34 rokov, vysokoškolsky vzdelaní, podnikatelia a živnostníci, uvádza sa v tlačovej správe IVO.

Naopak, výrazne menšiu skúsenosť s deepfake obsahom majú ľudia nad 65 rokov, starobní dôchodcovia, ľudia s nižším vzdelaním alebo pracovníci v obchode a službách.

Prieskum upozorňuje aj na zreteľné regionálne rozdiely. Najväčšiu skúsenosť s deepfake obsahom uviedli obyvatelia Trnavského kraja – má ju až 85 percent opýtaných.

Rýchly pokrok vo vývoji AI však prináša stále dokonalejší deepfake obsah, čo výrazne sťažuje jeho identifikáciu. Platí to najmä u ľudí, ktorí majú s AI iba sprostredkovanú skúsenosť, teda o nej iba počuli alebo čítali, dodáva M. Velšic.

„Autori deepfake obsahu vytvárajú pomocou umelej inteligencie falošnú realitu omnoho jednoduchšie, než tomu bolo v minulosti. Zmanipulované obsahy predstavujú rastúci trend, ktorý je obzvlášť nebezpečný v kontexte informačnej zraniteľnosti spoločnosti. Enormné množstvo podnetov a informácií, ktoré nás obklopujú každý deň, ďalej znižuje našu schopnosť a situačnú pozornosť rozlíšiť takýto manipulatívny obsah,“ uvádza Peter Ohrajter, riaditeľ marketingu a korporátnej komunikácie spoločnosti ESET Slovensko. Dodáva, že deepfake obsah možno využiť na ohýbanie verejnej mienky alebo páchanie podvodov rôzneho druhu.

Zber údajov reprezentatívneho kvantitatívneho prieskumu sa uskutočnil v apríli na území celého Slovenska na vzorke 1069 respondentov starších ako 14 rokov.

Prečítajte si aj