Domov, Svet » EÚ

Hajko: Päť nových daní pre Brusel nás nebezpečne približuje k federácii

Keď v júni 2021 pricestovala predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová do Bratislavy, aby odobrila návrh Plánu obnovy v hodnote 6,3 miliardy eur, predseda vlády Eduard Heger potvrdil ambíciu, že Slovensko vďaka tomuto impulzu zvýši do roku 2030 životnú úroveň obyvateľov na 92 % priemeru EÚ. Táto méta je po štyroch rokoch v nedohľadne, Slovensko sa potáca na úrovni okolo 75 % a zatiaľ nič neveští, že to bude inak. V pondelok (11. augusta) to vo svojom príspevku na sociálnej sieti uviedol poslanec Jozef Hajko (KDH).

Poslanec skonštatoval, že peniaze z Plánu obnovy, ktoré mali poslúžiť na postpandemické pozviechanie, Slovensko míňa len s veľkými problémami. „Na rozdiel od štrukturálnych fondov EÚ, ktoré v prípade prepadnutia iba zachýbajú, peniaze z Plánu obnovy bude treba vrátiť, i keď ich nevyčerpáme,“ dodal.

Európska komisia si po prvýkrát požičala peniaze

Vysvetlil, že Európska komisia si v prípade Plánu obnovy prvý raz v histórii požičala peniaze na svoj účet. Ide dokopy o 750 miliárd eur vrátane slovenskej kvóty. „Dlhšie sa špekulovalo, ako sa to udeje, po júli sú kontúry jasnejšie. Európska komisia prišla s návrhmi, ako bude sama vyberať dane či poplatky, aby dokázala uhrádzať svoje záväzky,“ objasnil Hajko.

Zároveň poslanec informoval o piatich nových opatreniach, ktoré majú priniesť do spoločnej bruselskej pokladnice 44 miliárd eur ročne. „Ak tento návrh schvália členské štáty a Európsky parlament, opatrenia naplnia 15 % únijného rozpočtu na roky 2028 až 2034 v celkovej hodnote 2 biliónov eur. Doteraz spoločný rozpočet dominantne napĺňali príspevky členských štátov, po novom ho sčasti potiahnu spoločné dane,“ uviedol.

Federalizovanie EÚ

Hajko vyjadril obavu z federalizovania európskeho spoločenstva. „Samozrejme, dnes je tu aj nový podnet, ktorý súvisí s nevyhnutnosťou podporovať spoločnú obranu, ale nič to nemení na veci, že na obzore je niečo ako únijné ministerstvo financií s vlastnými kompetenciami, pretože tie nové miliardy eur bude musieť niekto vyberať a spravovať,“ skonštatoval.

Hajko sa prikláňa k modelu zvýšenia príspevkov členských štátov, aj za cenu, že to bude „bolieť viac ako v prípade postupného uplatňovania únijných daní“. Európska únia by sa podľa neho nemala federalizovať a mala by ostať projektom spoločenstva národných štátov, „lebo v rozmanitosti sa môže rozvíjať lepšie“.

Nový návrh na osobitné zdanenie firiem s obratom nad 100 miliónov eur

Poslanec ďalej spomína čerstvý návrh Európskej komisie, ktorý podľa neho nesie znaky byrokratického projektovania. „Príkladom má byť plánované uvalenie osobitných odvodov na firmy, ktorých čistý obrat presahuje 100 miliónov eur. Či už by firma podnikala v Nemecku, Taliansku alebo na Slovensku, tieto príspevky má inkasovať bruselská centrála. Tento návrh pripomína zdieračskú slovenskú transakčnú daň, ktorou vláda ťahá peniaze z biznisu bez ohľadu na to, v akom stave sa firmy nachádzajú,“ napísal.

Hajko skonštatoval, že ak to EÚ myslí s rastom konkurencieschopnosti vážne, musí ísť presne opačným smerom. „Biznis potrebuje pružnejšie pravidlá a pozornosť zo strany exekutívy, nech už je národná alebo únijná,“ uzavrel poslanec KDH.

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK