Domov, Svet » EÚ

Geopolitika ovplyvňuje aj lekárne: europarlament varuje, že pacienti môžu doplatiť na svetové konflikty

V dnešnom prepojenom svete sa zdravotnícke dodávateľské reťazce neobmedzujú len na vnútroštátne hranice. Skúsenosti s pandémiou covid-19 či nové geopolitické tlaky, ako vojna na Ukrajine, sankcie a závislosť od dodávateľských krajín ako Čína či India, poukazujú na riziká spojené s nadmernou závislosťou na importovaných surovinách a liekoch.

Európsky parlament sa koncom roka pustil do témy, ktorá sa dotýka každého jedného občana Únie – ako geopolitické napätie mení prístup európskych pacientov k liekom. Podľa Európskej komisie viac ako 50 % hlásených nedostatkov liekov je spôsobených výrobnými problémami.

Počas rozpravy, ktorá sa konala 15. decembra počas plenárneho zasadnutia v Štrasburgu, poslanci a predstavitelia Európskej komisie rozoberali vplyvy globálneho politického napätia na zdravotnícke zásobovanie na vnútornom trhu.

„Našou prioritou je zabezpečiť, aby pacienti v EÚ mali prístup k bezpečným, účinným a dostupným liekom bez ohľadu na to, kde žijú,“ uviedol v úvode rozpravy maďarský eurokomisár pre zdravie Olivér Várhelyi.

Závislosť od dovozu ohrozuje pacientov

Debata jasne ukázala, že geopolitika dnes nezasahuje len energetický či obranný sektor, ale priamo lekárne a nemocnice. Väčšina účinných farmaceutických látok sa totiž dováža spoza hraníc EÚ.

„Až 75 % účinných látok generických liekov sa vyrába mimo Európskej únie, najmä v Číne a Indii, čo robí naše dodávky zraniteľnými a priamo ohrozuje dostupnosť liekov pre pacientov,“ pripomenul v mene Európskej ľudovej strany chorvátsky europoslanec Tomislav Sokol.

Írska europoslankyňa Cynthia Ní Mhurchú z frakcie Obnovme Európu zasa hovorila o tom, že prístup k liekom by nikdy nemal byť luxusom. „Musíme posilniť výrobu a dodávky liekov v EÚ,“ povedala. 

Vyzvala pritom eurokomisára Várhelyiho, aby EÚ posilnila výskum, klinické skúšky a financovala tieto odvetvia. „Moja matka vravievala, že včas spravený steh nás ušetrí pred ďalšími deviatimi. Naplánujme tieto veci. Konajme,“ povedala írska politička.

EÚ podľa poslancov pri liekovej bezpečnosti zaspala

V rozprave tiež zaznela kritika toho, že EÚ si dlhé roky údajne neuvedomovala strategický význam výroby liekov. Nicolás González Casares z Progresívnej aliancie socialistov a demokratov varoval pred tlakom zo strany USA a zdôraznil, že Únia si musí obhájiť vlastný model verejného zdravotníctva a regulácie cien liekov.

„Trump si môže zavádzať clá na celý svet. Môže v Spojených štátoch zakázať očkovanie a dovoliť šírenie osýpok, môže odporúčať surové mlieko proti infekciám, ale nemôže nám tu vnucovať svoje ceny,“ vyhlásil španielsky poslanec.

Kritika zaznela aj z Ľavice, konkrétne od francúzskeho zákonodarcu Anthonyho Smitha. Upozornil, že v roku 2024 zaznamenalo nedostatok liekov až 21 členských štátov EÚ. Tvrdí však, že Únia si za to môže sama. 

„Odovzdáva všetku moc veľkým farmaceutickým spoločnostiam a umožňuje im presťahovať sa na druhú stranu sveta. Vedome prispieva k nedostatku liekov… a posilňuje našu závislosť od tretích krajín,“ podotkol.

Akt o kritických liekoch 

Práve v tomto kontexte nadobúda čoraz väčší význam Akt o kritických liekoch (CMA), čiže iniciatíva EÚ, ktorej hlavným cieľom je zabezpečiť stabilnú, bezpečnú a dlhodobo udržateľnú dostupnosť tzv. kritických liekov pre pacientov vo všetkých členských krajinách.

Má ísť predovšetkým o lieky, bez ktorých by došlo k vážnemu ohrozeniu zdravia – napríklad antibiotiká, lieky na chronické ochorenia, onkologickú liečbu či intenzívnu starostlivosť. Akt reaguje na opakované výpadky liekov a na rastúcu závislosť EÚ od výroby účinných látok mimo Európy, ktorú zvýraznili pandémia aj súčasné geopolitické napätie.

Cieľom je posilniť strategickú autonómiu EÚ v oblasti liekov. Počíta s podporou výroby kritických liekov a účinných látok priamo v Európe, s diverzifikáciou dodávateľských reťazcov a s lepšou koordináciou medzi členskými štátmi.

Z legislatívneho hľadiska sa CMA nachádza v pomerne pokročilom štádiu. V decembri 2025 k nemu prijal svoju pozíciu Európsky parlament a návrh prešiel aj odbornými výbormi.

Nasledovať majú rokovania medzi Európskym parlamentom, Radou EÚ a Európskou komisiou, ktoré majú viesť k finálnemu zneniu nariadenia. Politická zhoda na potrebe tohto aktu je pomerne silná naprieč politickými frakciami. Ak sa legislatívny proces dokončí podľa očakávaného harmonogramu, CMA by mohol nadobudnúť účinnosť v priebehu rokov 2026 až 2027. 

Keďže ide o nariadenie, jeho pravidlá by sa uplatňovali priamo vo všetkých členských štátoch bez potreby transpozície do národnej legislatívy. Pre pacientov by to malo znamenať lepšiu dostupnosť základných liekov a menšie riziko výpadkov v čase kríz.

Hrozba „Európy dvoch rýchlostí“

Eurokomisár Várhelyi zdôraznil, že cieľ by mal byť jednoznačný, a to „znížiť naše zraniteľnosti v globálnych hodnotových reťazcoch a vytvoriť stimuly na návrat výroby kritických liekov späť do EÚ“.

Viacerí poslanci zároveň varovali pred prehlbovaním nerovností v prístupe k liekom medzi členskými štátmi, kde by miesto bydliska mohlo rozhodovať o dostupnosti liečby. 

Rumun Vlad Vasile-Voiculescu zo skupiny Obnovme Európu poukázal na skutočnosť, že ak si silné štáty začnú hromadiť zásoby, pacienti v menších či chudobnejších krajinách môžu zostať zo dňa na deň bez liekov. Riešením má podľa neho byť spoločné obstarávanie, lepšie riadenie zásob a solidarita medzi členskými štátmi.

Debata tak nebola len o liekoch, ale aj o strategickej autonómii Európy, dôvere občanov a samotnej podstate európskeho sociálneho modelu. Parlamentný výbor pre verejné zdravie následne prijal návrhy na zvýšenie dostupnosti kľúčových liekov v EÚ a posilnenie bezpečnosti dodávok.

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK