Domov

Generálny prokurátor reagoval na prezidentove výroky v televíznej relácii, uviedol k nim dve odborné poznámky

Generálny prokurátor Maroš Žilinka reagoval na nedeľňajšie (21. 12.) výroky prezidenta Petra Pellegriniho v spravodajskej televízii TA3 a uviedol k nim dve odborné poznámky. Ako Žilinka napísal na sociálnej sieti, hlava štátu sa venovala aj k posudzovaniu novely Trestného zákona z hľadiska toho, či ju podpíše, alebo vráti na prerokovanie Národnej rade (NR) SR.

„Rozhodnutie o podpísaní schváleného zákona (vrátane výberu subjektov odborných rokovaní) je výlučným právom prezidenta Slovenskej republiky. Považujem však za potrebné uviesť dve odborné poznámky k tomu, čo v relácii odznelo,“ píše generálny prokurátor.

Poukázal, že Pellegrini okrem iného v relácii uviedol, že na Slovensku máme trojdelenie moci, spomenul parlamentnú, súdnu a výkonnú moc.

„Všetky tri majú svoje práva, navzájom sa kontrolujú… Prokurátori sú veľmi intenzívni, Rada prokurátorov, ale prokuratúra nie je jednou zo zložiek našej moci, preto sa chcem pýtať súdnej moci, ako bude narábať s týmto paragrafom,“ vravel v televízii prezident.

Žilinka v tomto smere poukázal na to, že Ústavný súd SR už judikoval, že deľbu moci nemožno redukovať iba na mechanické, respektíve formálne horizontálne rozdelenie moci na tri menované zložky a ich oddelenie. Tým by totiž „bola deľba moci popretá v jej funkčnom význame pri ochrane ústavnej rovnováhy v demokratickom a právnom štáte“.

Ako generálny prokurátor poukázal, deľba moci zahŕňa aj ústavné orgány, ktoré stoja mimo piatej až siedmej hlavy ústavy (ošetrujú zákonodarnú, výkonnú a súdnu moc), a to vrátane prokuratúry.

Použiteľnosť dôkazov od spolupracujúcich osôb

Žilinka tiež spomenul prezidentove vyjadrenie, že daný paragraf, teda použiteľnosť dôkazov od spolupracujúcich osôb, sa dotýka sudcov a nie prokurátorov. „Toto tvrdenie je zásadným omylom,“ deklaroval generálny prokurátor.

„Novelizovaný paragraf 119 Trestného poriadku je všeobecným ustanovením upravujúcim „dokazovanie“ v trestnom konaní, a teda sa týka postupu nielen súdu, ale aj OČTK (prokurátor a policajt). Týka sa tak súdneho konania, ako aj prípravného konania. A práve v prípravnom konaní má prokurátor postavenie dominus litis („pán sporu“). Naviac, trestné stíhanie pred súdom je v zmysle „obžalovacej zásady“ možné len na základe obžaloby alebo návrhu podaných prokurátorom,“ uzavrel Žilinka.

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK