Názory

Európa a realita rozdeleného sveta (Komentár)

Svet zmenil svoju povahu. V posledných mesiacoch Spojené štáty urobili strategický obrat, ktorý dnes otvorene priznávajú: masívnu reindustrializáciu, cielenú ochranu hodnotových reťazcov, priamu podporu vlastného priemyslu a jasné potvrdenie energetických, technologických a vojenských priorít. Washington sa už neospravedlňuje za to, že bráni svoje záujmy. Organizuje ich, financuje a presadzuje.

Na východe je dynamika rovnako jasná. Čína uplatňuje dlhodobú stratégiu, ktorá kombinuje obchod, vplyv, priemyselnú závislosť a technologickú silu. Rusko prostredníctvom vojny brutálne pripomenulo, že geopolitika nikdy nezmizla a že sila zostáva kľúčovým politickým nástrojom. Či sa nám to páči alebo nie, východný blok koná podľa koherentnej logiky: logiky priznanej sily.

Globálny Juh postupuje bez naivity. Nesleduje ideologickú logiku ani abstraktnú morálku, ale pragmatický a transakčný prístup: rýchle partnerstvá, vzájomné záujmy, spoľahlivosť záväzkov.

Tvárou v tvár tejto zmenenej realite pôsobí Európska únia akoby vypadla z rytmu doby. Konzultuje tam, kde iní rozhodujú. Stanovuje podmienky tam, kde iní uzatvárajú dohody. Hromadí normy tam, kde iní budujú stratégie. Problémom nie je to, že Európa trvá na svojich štandardoch – to je jej jedinečnosť. Zdá sa však, že stratila schopnosť stanoviť si priority v tvrdom svete.

Opakujúca sa debata o obchodných dohodách, pričom dohoda s Mercosurom je len jednou z mnohých, ilustruje tento posun. Európska únia pôsobí ako náročný, no nepredvídateľný partner: je schopná vyjednávať celé roky, no v poslednej chvíli pod tlakom vnútorných rozporov celú hru znovu otvorí a spochybní už dosiahnutý progres. Vo svete mocenských blokov má táto nerozhodnosť svoj okamžitý následok: stratu dôveryhodnosti, oslabenie vplyvu a prenechanie ekonomických príležitostí konkurentom.

Kontrast s USA je zarážajúci. Kým Európa diskutuje o postupoch, Washington koná. Kým Európa váha s masívnou podporou svojich priemyselných odvetví, USA presadzujú ofenzívnu priemyselnú politiku. Kým Európa hovorí o strategickej autonómii, naďalej je závislá od vonkajších aktérov, pokiaľ ide o obranu. Kým Európa moralizuje o obchode, ostatné bloky ho geopolitizujú.

Táto zraniteľnosť presahuje rámec obchodnej politiky. Prejavuje sa v európskom priemysle, ktorý už nestíha konkurovať americkým alebo čínskym opatreniam. Prejavuje sa v európskej obrane, ktorá napriek opakovaným otrasom zostáva nedokončeným projektom. A napokon sa prejavuje aj priamo v európskych inštitúciách, keď Európsky parlament svojím vrstvením podmienok a zákazov spôsobuje, že sa aj legitímna obrana európskych hodnôt mení na strategickú brzdu.

Otázkou teda nie je, či sa Európa má vzdať svojich princípov. Otázkou je, či sa konečne rozhodne vybaviť sa politickými, ekonomickými a priemyselnými prostriedkami, ktoré jej umožnia tieto princípy brániť. Vo svete štruktúrovanom do blokov sa hodnoty bez moci stávajú marginálnymi. A moc, aby bola legitímna, sa musí uplatňovať.

Európa sa dnes nachádza v zlomovom momente svojej histórie. Buď sa rozhodne zostať veľkým, vplyvným, ale sekundárnym normatívnym priestorom, ktorý komentuje dianie vo svete, alebo sa rozhodne stať sa skutočnou politickou silou, schopnou artikulovať hodnoty, záujmy a stratégiu voči Spojeným štátom, východnému bloku a novým hráčom globálneho Juhu.

Nejde o to, aby sme podľahli cynizmu či sa vzdali európskych ideálov. Ide o to, aby sme ich zachránili tým, že ich uvedieme do praxe. Lebo v súčasnom svete je váhanie slabosťou a nerozhodnosť prehrou. Svet sa rýchlo mení. Európa sa musí rozhodnúť, či chce mať naďalej vplyv alebo sa chce len prizerať.

Xavier Taquillain je zakladateľom francúzskej spoločnosti Taquillain Consulting a konzultantom v oblasti medzinárodných vzťahov.

Názory vyjadrené v tomto článku sú názormi autora a nemusia sa zhodovať s názormi The Epoch Times.

Článok bol preložený z francúzskej edície Epoch Times.

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK