Domov, Svet » EÚ

EÚ hľadá spôsoby, ako znížiť vplyv plastov na životné prostredie. Slovensko je na čele v ich recyklácii

Plasty zohrávajú významnú úlohu v ekonomike a každodennom živote, avšak môžu mať vážne negatívne dopady na životné prostredie a ľudské zdravie. Európska únia (EÚ) v januári 2018 schválila európsku stratégiu pre plasty, ktorá je súčasťou akčného plánu EÚ pre obehové hospodárstvo a nadväzuje na už existujúce opatrenia zamerané na znižovanie plastového odpadu.

Ako uvádza Európska komisia, táto „stratégia predstavuje kľúčový prvok prechodného procesu Európy smerom k uhlíkovo neutrálnej a obehovej ekonomike“.

Má tiež pomôcť naplniť ciele udržateľného rozvoja do roku 2030, záväzky Parížskej klimatickej dohody a ciele priemyselnej politiky EÚ.

Plastový priemysel EÚ

Podľa štatistík Spoločného výskumného centra Európskej komisie v roku 2022 EÚ spotrebovala 62,8 milióna ton plastov, čo v priemere na osobu predstavuje 140 kilogramov. Až 92 % týchto plastov (takmer 58 miliónov ton) bolo vyrobených v EÚ. Dovoz plastov najmarkantnejšie cítiť v textilnom sektore, ktorý predstavuje 32,4 % všetkých plastov každoročne dovážaných do EÚ.

V spomenutom roku 2022 produkcia a spotreba plastov v rámci celej EÚ počas celého životného cyklu vyprodukovala emisie uhlíka v objeme presahujúcom 252 miliónov ton. Z toho až 58 % týchto emisií pripadalo na samotné výrobné procesy. 

Pre lepšiu predstavu, keby bol plastový priemysel EÚ považovaný za samostatnú krajinu, zaradila by sa na piate miesto medzi najväčšími producentmi emisií v rámci celej Únie.

Slovensko na čele rebríčka

Len malé percento plastového odpadu sa v Európskej únii recykluje. V roku 2022 vyprodukovala EÚ 42,5 milióna ton plastového odpadu, z ktorého približne 80 % skončilo v spaľovniach alebo na skládkach. Kapacita recyklácie v EÚ sa síce od roku 1996 zvýšila päťnásobne, recykluje sa však len asi 20 % plastového odpadu.

Takmer polovicu celkového množstva vyprodukovaného plastového odpadu v EÚ tvorí podľa Komisie sektor obalov. Vďaka dobre fungujúcim zberovým systémom sa však približne 35 % tohto odpadu posiela na recykláciu, čo je relatívne dobrý výsledok v porovnaní s inými druhmi odpadu, ktoré sa často zbierajú ako zmiešane. Tým pádom nie sú správne triedené, a preto sa väčšinou spaľujú alebo ukladajú na skládky.

Z textilného odpadu (napr. staré oblečenie) sa recykluje iba 1,5 %, čiže takmer všetko končí v koši alebo v prírode. V životnom prostredí sa stratilo 3,7 milióna ton plastov, čo predstavuje takmer 6 % z celkového množstva plastov v EÚ. Z týchto stratených plastov takmer polovica (45 %) zmizne, keď ich ľudia používajú – napríklad, keď sa plasty z oblečenia alebo obalov vyhodia alebo poškodia.

Ďalších 38 % strát bolo spôsobených nesprávnym nakladaním s plastovým odpadom alebo stratami počas spaľovania a skládkovania. Väčšina plastov, ktoré sa stratili v životnom prostredí, sa dostáva do pôdy, ale aj do vodných tokov, kde je ich odhadom približne 700-tisíc ton.

„Zlepšenie zberu a triedenia plastového odpadu by znížilo straty plastov v životnom prostredí, zlepšilo recykláciu a v konečnom dôsledku by podporilo udržateľnejší hodnotový reťazec,“ tvrdí štúdia Spoločného výskumného centra Európskej komisie .

Ako uvádza Eurostat, miera recyklácie plastového odpadu v krajinách EÚ sa značne líši. Krajiny, ktoré v roku 2022 recyklovali najviac, boli Slovensko (59,6 %), Belgicko (54,2 %) a Nemecko (51,1 %), zatiaľ čo najnižšia miera bola zaznamenaná na Malte (16,4 %), v Dánsku (23,5 %) a vo Francúzsku (25,2 %).

Čína v produkcii „zhltne“ šesť nasledujúcich krajín

Keďže sa podľa OECD očakáva, že celosvetová spotreba plastov sa do roku 2060 zdvojnásobí, sú potrebné politické a priemyselné opatrenia na zníženie negatívnych vplyvov plastov, najmä plastového odpadu, na životné prostredie.

Suverénne najväčším producentom plastov na svete je Čína, ktorá v roku 2024 vyrobila 34 % zo štyroch najpoužívanejších druhov plastov.

Za Čínou nasledujú USA (13 %), Saudská Arábia a Južná Kórea (po 5 %), India (4 %), Japonsko (3 %) a Nemecko (2 %). Z uvedených čísel vyplýva, že druhá najľudnatejšia krajina sveta vyrobí viac plastov ako nasledujúcich šesť producentov dohromady.

Konferencia OSN nepriniesla výsledok

Produkcia a spotreba plastov nabrala v ostatných desaťročiach alarmujúci skok smerom nahor. Minulý mesiac sa vo švajčiarskej Ženeve konala konferencia Organizácie Spojených národov (OSN), ktorej cieľom bolo dospieť ku globálnej dohode proti plastovému znečisteniu.

Rokovania sa však napokon skončili bez konsenzu, keďže krajiny nedokázali nájsť spoločnú reč o tom, ako rastúci problém plastového odpadu riešiť.

Kým veľká skupina krajín požadovala razantné opatrenia, vrátane obmedzenia výroby plastov, menšia skupina štátov – prevažne ropných producentov – chcela sústrediť pozornosť len na nakladanie s odpadom.

„Premeškali sme historickú príležitosť, ale musíme pokračovať a naliehavo konať,“ poznamenal predstaviteľ Kuby podľa webu France24. Zástupca Kolumbie zasa poukázal na to, že rokovania opakovane blokovala malá skupina štátov, ktoré jednoducho nechcú dohodu.

Medzi nimi sa spomínali Saudská Arábia, Kuvajt, Rusko, Irán či Malajzia. Naopak, v „koalícii“ krajín presadzujúcich silnejšie opatrenia boli členské štáty Európskej únie, Británia, Kanada a mnohé africké a latinskoamerické krajiny. Požadovali zníženie výroby plastov a postupné odstránenie toxických chemikálií používaných v plastoch.

Hoci mnohé krajiny netajili sklamanie, deklarovali ochotu ďalej pokračovať v rokovaniach, aj napriek tomu že šesť kôl dialógu počas ostatných troch rokov zatiaľ neprinieslo výsledok.

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK