Domov, Svet » EÚ

EÚ bráni svoju oceľ pred čínskou nadprodukciou: od júla platia nové clá a nižšie kvóty

Európsky parlament schválil nové pravidlá na ochranu európskeho oceliarskeho priemyslu pred dôsledkami celosvetovej nadprodukcie ocele. Nové nariadenie má od 1. júla 2026 nahradiť súčasné ochranné opatrenia, ktoré Európska únia (EÚ) uplatňuje od roku 2018 a ktorých platnosť sa končí 30. júna. Opatrenia majú pomôcť európskym výrobcom čeliť rastúcemu tlaku lacných dovozov a zabrániť ďalšiemu oslabovaniu strategického priemyselného odvetvia.

Čína dominuje svetovej produkcii

Čína v roku 2025 vyrobila 960,8 milióna ton surovej ocele, čo predstavuje približne 52 % svetovej produkcie (celosvetovo okolo 1,96 miliardy ton). Aj napriek miernemu poklesu oproti predchádzajúcim rokom zostáva jej podiel dominantný – dlhodobo sa pohybuje na úrovni 50–55 %.

Táto masívna nadprodukcia ovplyvňuje aj emisie. Oceliarsky priemysel globálne zodpovedá za 7–8 % svetových emisií CO₂. Čínske oceliarne majú v priemere výrazne vyššiu uhlíkovú intenzitu v porovnaní s európskymi (ktoré využívajú modernejšie technológie a vyšší podiel recyklovanej ocele). Presun výroby z Európy do Číny preto globálne emisie skôr zvyšuje, než znižuje.

Od roku 2008 stratil európsky oceliarsky priemysel približne 100 000 pracovných miest (približne 25 % pracovnej sily). Na Slovensku, kde je výroba ocele jedným z kľúčových priemyselných odvetví (najmä U. S. Steel Košice s oficiálne 7 573 zamestnancami), sa negatívne dopady prejavili najmä nepriamo v podobe reštrukturalizácií, skrátenej práce a tlaku na mzdy. Priame prepúšťanie nebolo také dramatické ako v niektorých západoeurópskych regiónoch.

Ako hlasovali slovenskí europoslanci

Návrh schválili poslanci Európskeho parlamentu výraznou väčšinou ešte v máji. Za hlasovalo 606 poslancov, proti bolo 16 a 39 zákonodarcov sa zdržalo. Nové pravidlá sú výsledkom dohody medzi Európskym parlamentom a Radou EÚ, ktorú vyjednávači dosiahli 13. apríla a následne ju podporil aj Výbor pre medzinárodný obchod.

Za prijatie nariadenia hlasovalo desať slovenských europoslancov. Podporili ho Martin Hojsík, Ľudovít Ódor, Michal Wiezik a Lucia Yar (všetci PS/Obnovme Európu), Miriam Lexmann (KDH/Európska ľudová strana), Branislav Ondruš (nezaradený), ako aj Monika Beňová, Erik Kaliňák, Judita Laššáková a Katarína Roth Neveďalová (všetci Smer-SD/nezaradení).

Proti návrhu nehlasoval žiadny slovenský europoslanec. 

Hlasovania sa zdržali Ľuboš Blaha (Smer-SD/nezaradený) a europoslanci Republiky Milan Mazurek a Milan Uhrík, ktorí pôsobia vo frakcii Európa suverénnych národov. 

Nehlasovali Veronika Cifrová Ostrihoňová a Ľubica Karvašová (obe PS/Obnovme Európu).

Slovenská delegácia tak patrila medzi tie, v ktorých jednoznačne prevládla podpora nových ochranných opatrení pre európsky oceliarsky priemysel.

Menej bezcolného dovozu, vyššie clá

Kľúčovou zmenou je sprísnenie režimu dovozných kvót. Podľa nového nariadenia bude možné do EÚ bez cla doviezť približne 18,3 milióna ton ocele ročne. Ide o zníženie bezcolných kvót o približne 47 % v porovnaní s úrovňou z roku 2024. Na dovoz nad stanovený limit sa bude vzťahovať clo vo výške 50 %, zatiaľ čo v súčasnosti predstavuje 25 %.

Cieľom je obmedziť negatívne dôsledky globálnej nadkapacity vo výrobe ocele. Európska komisia aj členské štáty upozorňujú, že svetová produkcia dlhodobo prevyšuje dopyt, čo vytvára tlak na ceny a vedie k presmerovaniu exportov na európsky trh. Podľa údajov Rady EÚ by globálna nadkapacita mohla do roku 2027 dosiahnuť až 721 miliónov ton, teda viac ako päťnásobok ročnej spotreby ocele v EÚ.

„Táto nadmerná kapacita v kombinácii s opatreniami obmedzujúcimi obchod z tretích krajín, ktoré obmedzujú dovoz na ich trhy, urobila z trhu EÚ hlavného príjemcu globálneho prebytku ocele,“ uviedla Rada EÚ.

Nové pravidlo zvýši vysledovateľnosť ocele

Významnou novinkou je zavedenie princípu „melt and pour“ – teda pravidla tavenia a liatia. Pôvod ocele sa po novom bude určovať podľa krajiny, v ktorej bola oceľ prvýkrát roztavená a odliata. 

Európske inštitúcie si od tohto opatrenia sľubujú lepšiu vysledovateľnosť výrobkov a obmedzenie obchádzania pravidiel prostredníctvom minimálneho spracovania ocele v tretích krajinách.

Nové nariadenie zároveň obsahuje revíznu doložku. Európska komisia bude musieť do šiestich mesiacov od nadobudnutia účinnosti posúdiť, či by sa ochranný režim nemal rozšíriť aj na ďalšie kategórie výrobkov z ocele.

Oceľ ako strategické odvetvie

Počas rozpravy v Európskom parlamente pred hlasovaním zaznieval argument, že oceliarsky priemysel už nemožno vnímať len ako hospodárske odvetvie. Viacerí poslanci zdôrazňovali jeho význam pre obranný priemysel, energetiku, automobilový sektor či zelenú transformáciu.

Švédska spravodajkyňa návrhu Karin Karlsbrová z frakcie Obnovme Európu upozornila, že Európa potrebuje silný a konkurencieschopný oceliarsky priemysel založený na férovej hospodárskej súťaži. Podľa nej je nevyhnutné reagovať na negatívne dôsledky globálnej nadkapacity, zároveň však treba zachovať otvorený obchodný systém s riadnymi pravidlami. 

„Sila európskeho oceliarskeho priemyslu musí byť postavená na obchode, hospodárskej súťaži a inováciách – nie na protekcionizme. Ale vo svete, kde niektoré krajiny nalievajú miliardy do dotácií a iné sa obracajú chrbtom ku klíme, je hospodárska súťaž narušená,“ povedala počas rozpravy.

Osobitne ocenila, že nové pravidlá nezachovávajú výnimku pre ruské oceľové polotovary a zároveň zohľadňujú špecifickú situáciu Ukrajiny, ktorej hutnícky sektor čelí priamym dôsledkom ruskej agresie. 

„Ukrajina zároveň nesmie byť trestaná opatreniami EÚ, keď je jej oceliarsky priemysel vystavený priamemu ruskému útoku. Ukrajina nie je zdrojom celosvetovej nadmernej kapacity,“ skonštatovala.

Podporu novým opatreniam vyjadril aj grécky eurokomisár Costas Kadis. Upozornil, že bez nového režimu by po skončení súčasných ochranných opatrení hrozil prudký nárast dovozu ocele do EÚ. 

„Takáto medzera v ochrane by nevyhnutne viedla k masívnemu prílevu dovozu ocele do Európskej únie, čo by spôsobilo stagnáciu cien, hromadenie zásob a napokon masové zatváranie oceliarskych prevádzok,“ varoval.

Luxemburská poslankyňa Martine Kempová v mene Európskej ľudovej strany označila dohodu za „potrebnú a vyváženú odpoveď“ na rastúcu globálnu nadkapacitu. Podľa nej ide nielen o otázku ocele, ale aj o budúcnosť európskej priemyselnej politiky. 

„Otvorená Únia musí byť zároveň schopná brániť svoju priemyselnú základňu a zachovať kritické výrobné kapacity v čoraz viac roztrieštenej globálnej ekonomike,“ uviedla.

V rozprave viacerí europoslanci poukazovali aj na stratu pracovných miest, keďže od roku 2008 v európskom hutníctve zaniklo približne 100-tisíc pracovných miest. Nové opatrenia preto niektorí zákonodarcovia prezentovali ako súčasť širšej stratégie na zachovanie priemyselnej základne EÚ.

Taliansky europoslanec Brando Benifei z Progresívnej aliancie socialistov a demokratov označil návrh za „naliehavý a konkrétny krok“ na obranu európskeho hutníctva. 

„Bez európskej ocele neexistuje európsky priemysel a bez silného a kvalitného priemyslu neexistuje budúcnosť pre Európu, jej pracovníkov a jej podniky,“ vyhlásil.

Pomohlo by zníženie nákladov a jadrová energia?

Napriek širokej podpore sa objavili aj kritické hlasy. Poľská europoslankyňa Anna Bryłková z frakcie Patrioti pre Európu tvrdila, že problémy európskeho hutníctva spôsobujú aj samotné politiky EÚ. 

„Vysoké ceny energií, klimatická politika, dekarbonizácia či systém emisných povoleniek ETS – aj vy nesiete zodpovednosť za to, že európska oceľ je drahšia ako tá zo zahraničia,“ odkázala Európskej komisii.

Podobne francúzska europoslankyňa Sarah Knafová zo skupiny Európa suverénnych národov argumentovala, že Brusel dlhé roky zaťažoval európskych výrobcov rastúcimi reguláciami. Podľa nej by ochranné clá mali byť sprevádzané aj znižovaním cien energií a administratívnych nákladov pre priemysel. 

„Musíme drasticky znížiť náklady – na energiu, pracovnú silu, réžiu a regulácie. Musíme zrušiť dane z výroby. A musíme si vyrábať vlastnú energiu, pretože energia tvorí 40 % ceny ocele. Riešenie? Jadrová energia, teraz viac ako kedykoľvek predtým.“

Knafová vytkla Európskej komisii, že Európa ako kontinent, ktorý vynašiel modernú výrobu ocele, teraz predstavuje iba 8 % svetovej produkcie. 

„Samotná Čína teraz vyrába 55 % svetovej ocele a znečisťuje oveľa viac ako my. Globálne emisie sa teda neznížili. Práve naopak. Ale náš priemysel zaplatil veľmi vysokú cenu.“

Portugalský socialista Francisco Assis síce podporil potrebu nového mechanizmu, zároveň však upozornil, že príliš reštriktívne opatrenia môžu negatívne zasiahnuť spracovateľský priemysel. Európsku komisiu preto vyzval, aby dôsledne monitorovala dopady nových pravidiel na ďalšie časti výrobného reťazca.

Čo bude nasledovať

Po schválení v Európskom parlamente musí nariadenie formálne potvrdiť ešte Rada EÚ. Účinnosť by malo nadobudnúť 1. júla 2026, teda deň po skončení platnosti súčasných ochranných opatrení. 

EÚ si od nového režimu sľubuje lepšiu ochranu trhu pred dôsledkami globálnej nadprodukcie, väčšiu transparentnosť pri určovaní pôvodu ocele a stabilnejšie podmienky pre fungovanie európskeho oceliarskeho priemyslu v období rastúcej medzinárodnej konkurencie.

Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶ ZDIEĽAŤ ČLÁNOK