Domov

EK: Slovensko nezlepšilo stíhanie veľkej korupcie, ministerstvo správu označuje za tendenčnú

V otázkach účinného vyšetrovania a stíhania prípadov veľkej korupcie v záujme dosiahnutia presvedčivých výsledkov Slovensko nedosiahlo žiadny pokrok, keďže obavy v súvislosti s protikorupčným rámcom stále pretrvávajú a schopnosť odhaľovať, vyšetrovať a stíhať prípady veľkej korupcie sa ešte viac zhoršila. Konštatuje to Európska komisia vo svojej správe o právnom štáte 2026.

Vzhľadom na výrazný pokles počtu obvinení, obžalôb a odsúdení v korupčných prípadoch a pokračujúcu prax generálneho prokurátora rušiť konečné rozhodnutia polície a prokuratúry komisia Slovensku odporúča, aby dosiahlo presvedčivé výsledky v oblasti trestných činov korupcie, najmä v prípadoch veľkej korupcie, a to aj predchádzaním akémukoľvek neprimeranému zasahovaniu a obmedzením využívania právomocí generálneho prokurátora zrušiť konečné rozhodnutia vyšetrovateľov a prokurátorov.

Pokrok pri rušení trestného činu „ohýbania práva“

Čo naopak komisia oceňuje, je významný pokrok pri zabezpečovaní toho, aby boli zavedené a dodržiavané dostatočné záruky pri vyvodzovaní trestnoprávnej zodpovednosti voči sudcom za „ohýbanie práva“ pri prijímaní ich súdnych rozhodnutí, keďže vláda v tejto veci požiadala o stanovisko Benátsku komisiu.

„V nadväznosti na prijatie tohto stanoviska a na schválenie zmien slovenského plánu obnovy a odolnosti ministerstvo spravodlivosti predložilo návrh zákona, ktorým sa tento trestný čin ruší. Vzhľadom na úpravy vykonané v slovenskom pláne obnovy a odolnosti sa Slovensku odporúča, aby prijalo potrebné kroky na účely zrušenia trestného činu „ohýbania práva“,“ uviedla Európska komisia.

Určitý pokrok sa podľa komisie dosiahol v súvislosti s opatreniami na zabezpečenie dostatočných záruk nezávislosti, pokiaľ ide o odvolávanie členov Súdnej rady SR, keďže sa pripravili návrhy zmien, ktorými sa má riešiť otázka ich predčasného odvolania.

„Keďže legislatívny proces stále prebieha, Slovensku sa odporúča, aby pokročilo v reformách, ktorými sa zabezpečia dostatočné záruky nezávislosti súdnej rady, a to aj pokiaľ ide o odvolávanie jej členov, s prihliadnutím na európske normy týkajúce sa nezávislosti súdnych rád,“ zdôraznila EK.

Súdna rada aj lobing: Zlepšenie je len čiastočné

Obmedzený pokrok podľa komisie Slovensko dosiahlo v oblasti regulácie lobistických činností, keďže sa podnikli úvodné kroky k príprave návrhu zákona, a určitý ďalší pokrok sa dosiahol v reforme pravidiel upravujúcich konflikty záujmov, keďže bol prijatý nezáväzný kódex správania sa osôb vo vysokých verejných funkciách a kódex správania sa poslancov parlamentu.

„Žiadny pokrok sa však nedosiahol vo veci posilňovania systému majetkových priznaní. Slovensku sa preto odporúča, aby predložilo návrhy na reguláciu lobizmu, posilnilo systém podávania a overovania majetkových priznaní a pokračovalo vo vyvíjaní úsilia zameraného na reformovanie pravidiel upravujúcich konflikty záujmov,“ uviedla EK. Obmedzený pokrok sa podľa komisie zároveň dosiahol pri zavádzaní legislatívnych a iných záruk na zlepšenie fyzickej bezpečnosti a pracovného prostredia novinárov vrátane reformy zákona o ohováraní.

„Slovensku sa preto odporúča, aby pokročilo v procese vytvárania legislatívnych a iných záruk v záujme zlepšenia fyzickej bezpečnosti a pracovného prostredia novinárov vrátane reformy zákona o ohováraní, s prihliadnutím na európske normy v oblasti ochrany novinárov,“ zdôraznila komisia.

Žiadny pokrok sa podľa správy EK na Slovensku nedosiahol pri zabezpečovaní účinných verejných konzultácií a zapájania zainteresovaných strán do procesu tvorby práva, čo aj naďalej vyvoláva obavy.

Ochrana novinárov a verejnoprávnych médií zostáva výzvou

„Slovensku sa preto odporúča, aby zabezpečilo inkluzívny a transparentný legislatívny proces, a to aj zaistením účinných verejných konzultácií a zapojenia zainteresovaných strán do procesu tvorby práva a vyriešením problému častého využívania skráteného legislatívneho konania,“ uviedla komisia. Pokiaľ ide o ostatné odporúčania za rok 2025, EK dospela k záveru, že žiadny pokrok sa nedosiahol pri posilňovaní pravidiel a mechanizmov, ktorých cieľom je obnoviť nezávislé riadenie a redakčnú nezávislosť verejnoprávnych médií a zvýšiť ich ochranu s prihliadnutím na európske normy týkajúce sa verejnoprávnych médií.

„Keďže na témy, ktoré sú predmetom tohto odporúčania, sa vzťahujú ustanovenia Európskeho aktu o slobode médií (EMFA), ďalšie nadväzujúce opatrenia sa zabezpečia ako súčasť podpory, ktorú komisia poskytuje členským štátom pri presadzovaní EMFA, pričom významným zmenám v tejto oblasti a ich vplyvu sa bude naďalej venovať pozornosť v správe o právnom štáte,“ doplnila Európska komisia.

Komisia k spomenutým záverom dospela na základe odporúčaní uvedených v správe o právnom štáte za rok 2025, s prihliadnutím na ďalší vývoj, ku ktorému došlo za referenčné obdobie, príslušné záväzky prijaté v rámci Plánu obnovy a odolnosti a odporúčania, ktoré boli Slovensku adresované.

Ministerstvo spravodlivosti v reakcii privítalo, že SR nedostala žiadne nové odporúčania, pričom existujúce odporúčania sú odporúčaniami, ktoré dostala ešte predchádzajúca vláda.

„Európska komisia konštatuje vo viacerých oblastiach výrazný pokrok alebo istý pokrok pri plnení odporúčaní. Zlepšenie hodnotenia Slovenska je aj výsledkom intenzívnej komunikácie ministerstva spravodlivosti so zástupcami Európskej komisie, ktorá bola doplnená našimi legislatívnymi aktivitami adresujúcimi pretrvávajúce odporúčania,“ zdôraznil rezort.

Pokiaľ ide o konkrétne odporúčania adresované ministerstvu spravodlivosti, Európska komisia konštatovala pokrok pri zavádzaní záruk proti odvolávaniu členov Súdnej rady SR, a vyzýva Slovensko na schválenie ústavných zmien, ktoré predložilo ministerstvo spravodlivosti.

„Vo vzťahu k trestnému činu ohýbania práva Európska komisia ocenila komunikáciu s Benátskou komisiou, ktorá predchádzala návrhu ministerstva na zrušenie tohto trestného činu, ktoré bolo umožnené aj zmenou príslušného míľnika v Pláne obnovy a odolnosti, ktorú iniciovalo ministerstvo spravodlivosti. Aby bolo možné výrazný pokrok pri plnení odporúčania pretaviť do jeho splnenia, komisia odporúča schválenie legislatívnych zmien navrhnutých ministerstvom, ktorých cieľom je zrušenie tohto trestného činu,“ pripomenul rezort.

Pokiaľ ide o odporúčanie v súvislosti s posilňovaním ochrany novinárov, Európska komisia konštatuje limitovaný pokrok vďaka vykonanej transpozícii anti-SLAPP smernice.

„Komisia ale naďalej požaduje prehodnotenie aktuálnej právnej úpravy trestného činu ohovárania. V tomto ohľade je však potrebné uviesť, že komisia nedostatočne zohľadnila zmeny vo vymedzení škody, ktoré výrazne obmedzili možnosť využívania tohto trestného činu a obmedzili možnosť ukladania prísnejších sankcií, a ktoré viedli aj k potrebe miernejšieho zaobchádzania s páchateľom, nakoľko v základnej skutkovej podstate ide teraz iba o prečin,“ uviedol rezort spravodlivosti.

Rezort odmieta kritiku paragrafu 363 aj hodnotenie boja proti korupcii

Napriek každoročnej snahe vysvetliť Európskej komisii právomoci generálneho prokurátora v zmysle paragrafu 363 Trestného poriadku, a napriek predloženiu štatistických údajov ako aj početných príkladov, kedy vďaka rozhodnutiu generálneho prokurátora podľa paragrafu 363 došlo k zrušeniu rozhodnutí v predsúdnej fáze trestného konania o zastavení trestného stíhania a vo veci sa ďalej pokračovalo, výhrady Európskej komisie k tejto jeho právomoci podľa rezortu naďalej pretrvávajú. Ministerstvo však paragraf 363 Trestného poriadku naďalej považuje za dôležitý nástroj slúžiaci na zabezpečenie dodržiavania zákonnosti, na zabraňovanie porušovania zákona a svojvoľného zneužívania trestného práva.

Podľa ministerstva sa zároveň nie je možné stotožniť ani s hodnotením Európskej komisie vo vzťahu k stíhaniu korupcie na vysokej úrovni.

„Hodnotové ukotvenie Slovenskej republiky ako demokratického a právneho štátu znemožňuje, aby výkonná či zákonodarná moc zasahovali do pôsobnosti orgánov činných v trestnom konaní a aktívne ovplyvňovali vyšetrovanie „živých“ trestných káuz. Trestné stíhanie je plne v rukách nezávislých vyšetrovateľov a prokurátorov.“

„Legislatíva SR spĺňa v tejto oblasti európske štandardy a správu preto v tejto oblasti je možné vnímať aj ako snahu o neprimerané zasahovanie do nezávislosti orgánov činných v trestnom konaní. Komparácia štatistík trestných stíhaní s predchádzajúcim volebným obdobím navyše nezohľadňuje faktor zneužívania trestného práva na politický boj. Hrubé procesné nedostatky pritom potvrdil vo viacerých rozsudkoch aj Európsky súd pre ľudské práva,“ zdôraznilo ministerstvo spravodlivosti s tým, že v tejto oblasti je správa tendenčná a neobjektívna.

Správa spomína aj predložené zmeny týkajúce sa inštitútu spolupracujúceho obvineného, pričom ide o nesprávne konštatovanie ďalšieho obmedzenia tohto inštitútu.

„Cieľom predložených zmien je zadefinovať podmienky pre poskytovanie procesných a vecných výhod týmto osobám, posilniť transparentnosť rozhodovacieho procesu a zvýšiť možnosť preskúmania dôvodov, na základe ktorých sa jednotlivé výhody udeľujú. Navrhované zmeny sa preto zameriavajú na posilnenie právnej istoty, predvídateľnosti a dôveryhodnosti systému pri zachovaní funkčnosti nástroja spolupracujúceho svedka v boji proti závažnej trestnej činnosti a korupcii a vychádzajú z uvedených rozsudkov Európskeho súdu pre ľudské práva,“ vysvetlil rezort spravodlivosti.

V závere je podľa ministerstva možné pozitívne zhodnotiť zlepšenie metodológie Európskej komisie pri príprave správy, ktoré je výsledkom zohľadnenia našich pripomienok k predchádzajúcim ročníkom Správy o právnom štáte.

Výhrady ministerstva smerujú aj k metodike správy EK

„Naďalej ale pretrvávajú niektoré naše výhrady, najmä pokiaľ ide o krátkosť času a nedostatočné konzultácie v záverečnej fáze prípravy správy a vyhodnocovanie zdrojov a preskúmateľnosť záverov. Z hľadiska ďalšieho zlepšovania metodológie považujeme za potrebné, aby Komisia všetky informácie uvádzané v správe viacnásobne overovala, vrátane viacnásobných konzultácií s orgánmi verejnej moci, aby bolo zo správy zrejmé, akým spôsobom sú vyhodnocované protichodné informácie a aby bola zachovaná pluralita zdrojov. Správa by mala prikladať väčšiu váhu overeným faktom než politickým úvahám,“ uviedol rezort spravodlivosti.

Časový priestor na komunikáciu pripomienok vo fáze finalizácie správy by sa podľa ministerstva mal predĺžiť tak, aby umožnil aktívny dialóg s Európskou komisiou za účelom dodatočných vysvetlení a objektívnejšieho opisu situácie v členskom štáte.

„Vlády by mali mať taktiež možnosť participácie na príprave odporúčaní, tak ako to prebieha v rámci iných medzinárodných hodnotiacich mechanizmov. Otázka správne nastavenej metodológie, a to najmä pokiaľ ide o odporúčania, sa stáva kľúčovou, vzhľadom na snahy užšieho prepojenia plnenia odporúčaní zo správy s čerpaním finančných prostriedkov v rámci budúceho finančného rámca. Osobitne dôležité je preskúmateľné odôvodnenie ako aj preskúmateľnosť jednotlivých záverov a odporúčaní,“ dodalo ministerstvo spravodlivosti.

Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶ ZDIEĽAŤ ČLÁNOK