Dve pohlavia, rovné platy a zmeny v adopciách: vládny návrh ústavného zákona KDH podporí, ak budú zapracované ich podmienky
Návrh ústavného zákona, ktorý do Ústavy SR zakotvuje existenciu dvoch pohlaví, prešiel v apríli do druhého čítania s podporou 81 poslancov. Okrem vládnej koalície ho podporili aj dvaja opoziční poslanci. Súčasťou návrhu je aj rovnosť v odmeňovaní mužov a žien a zmeny v adopciách a výchove detí. Cieľom je tiež posilniť suverenitu Slovenska v kultúrno-etických otázkach. Kritici považujú návrh zákona za zbytočný a upozorňujú na nejasnosti v definícii pohlaví a rodovej identity. KDH, ktoré malo aj vlastný návrh, vyjadrilo ochotu podporiť novelu v prípade, že dôjde k zapracovaniu ich požiadaviek. Na definitívne schválenie je potrebná ústavná väčšina 90 hlasov poslancov.
Návrh ústavného zákona prešiel do druhého čítania
Návrh zákona, ktorý má do Ústavy SR výslovne zakotviť existenciu dvoch pohlaví – muža a ženy, začiatkom apríla (9. 4.) parlament posunul do druhého čítania 81 hlasmi. Okrem poslancov vládnej koalície (79) návrh v prvom čítaní podporili dvaja opoziční poslanci (koalície Slovenko Za ľudí a KÚ) Anna Záborská a Richard Vašečka.
Súčasťou návrhu je aj ustanovenie o zabezpečení rovnosti v odmeňovaní mužov a žien za rovnakú prácu. Navrhovaná úprava sa má ďalej dotknúť aj nastavenia pravidiel týkajúcich sa adopcií detí a výchovno-vzdelávacieho procesu. Jeho cieľom je zároveň posilniť suverenitu Slovenska v hodnotových a kultúrno-etických otázkach.
„Posilnenie ochrany tradičných hodnôt je kľúčové pre zachovanie kultúrneho dedičstva SR a zabezpečenie právnej stability. Návrh ústavného zákona preto reaguje na potrebu ochrany kultúrneho dedičstva zakotveného v preambule Ústavy Slovenskej republiky, ktoré je osobitne spojené s uznaním manželstva medzi mužom a ženou ako jedinečného zväzku,” píše sa v návrhu, ktorý predložil predseda vlády SR Robert Fico (Smer-SD).
Ústavný právnik: Navrhované zmeny sú zbytočné
Ústavný právnik Marek Domin označil viaceré navrhované zmeny v ústave za zbytočné, keďže niektoré princípy už dnes z ústavy vyplývajú. „Povinnosť štátnych orgánov riadiť sa princípmi a hodnotami ústavy z nej totiž možno vyvodiť aj v súčasnosti. Rovnako nový odsek čl. 42. Všetka činnosť štátnych orgánov a orgánov verejnej moci musí byť vždy v súlade s Ústavou, teda aj obsah štátnych výchovno-vzdelávacích programov,“ zhrnul.
Odborník na ústavné právo upozornil aj na to, že zákaz adopcií pre iné než manželské páry len kopíruje existujúci zákon. Podľa neho by táto úprava mala ústavnoprávny význam iba v prípade, ak by bola diskriminačná. Napríklad, ak by adopciu mohli vykonávať heterosexuálne páry bez uzavretého manželstva, zatiaľ čo homosexuálnym nezosobášeným párom by to umožnené nebolo.
Politológ Juraj Marušiak zhodnotil, že ide o prejav konzervatívneho trendu a snahy o prestavbu štátu, pričom otázku adopcií považuje za absurdnú vzhľadom na vysoký podiel detí narodených mimo manželstva. „Otázka adopcií je absurdná, už minulý rok boli prezentované zistenia Štatistického úradu, podľa ktorých sa takmer 42 % detí narodilo mimo manželstva,“ skonštatoval politológ.
Otázka dvoch pohlaví
Azda najviac skloňovanou tému z pripravovaného návrhu ústavného zákona bolo zakotvenie dvoch pohlaví. „Toto je návrat k zdravému rozumu. Nikto tu nebude vrtuľníkom, labuťou, ani mačkou, ani medveďom. Buď bude muž, alebo žena,“ avizoval premiér Fico v Sobotných dialógoch ešte 25. januára.
Tieto plány vyvovali kritiku odborníkov. Ústavný právnik Domin označil takýto krok za nezmyselný, pretože ústava nemá určovať biologickú realitu, ktorá je zložitejšia a zahŕňa aj intersexuálne osoby.
„Zakotvovať počet pohlaví do ústavy je nezmysel. Ústava ako právny dokument nemôže určovať biologickú realitu. Okrem mužov a žien sa totiž napríklad rodia aj osoby s pohlavnými znakmi oboch pohlaví (intersexualita),“ objasnil.
Podľa kritikov ide o rod, nie pohlavie
Podobne to vníma aj politológ Juraj Marušiak, podľa ktorého ide o zbytočné konštatovanie všeobecne známeho faktu a snahu politicky zneužiť tému, ktorú v skutočnosti nikto nevyvracia. „Uznanie iba dvoch pohlaví je absurdné, pretože existenciu dvoch biologických pohlaví azda nikto nespochybňuje, iná je otázka rodu, čo je sociálna, nie biologická kategória,“ zhodnotil.
Rodovoá identita, teda osobné presvedčenie alebo pocit jednotlivca o tom, k akému rodu (mužskému, ženskému, alebo inému) patrí, nemusí zodpovedať biologickému pohlaviu, s ktorým sa narodil. Identifikácia s iným rodom, napríklad nebinárnym, nie je priamo upravená ústavou, ale vyplýva zo základných práv a slobôd.
Podľa denníka Pravda by zákaz uznávania rodovej identity mohol byť v rozpore s medzinárodnými ľudskoprávnymi záväzkami, ako sú Európsky dohovor o ľudských právach či Charta EÚ. Slovensko by tým riskovalo právne spory, sankcie EÚ a tlak zo strany medzinárodných inštitúcií. Mohlo by čeliť aj diplomatickej izolácii, ekonomickým dôsledkom a bojkotu zo strany kultúrnych či športových organizácií, podobne ako Maďarsko či Rusko.
KDH malo vlastný návrh
Kresťanskodemokratické hnutie (KDH) malo vlastný návrh, ktorý dostal stopku od poslancov hneď v prvom čítaní. Jeho cieľom bolo posilniť stabilitu, bezpečnosť a právny poriadok Slovenska. Návrh zahŕňal ústavné zakotvenie povinného referenda pri akýchkoľvek diskusiách o vystúpení z EÚ a NATO, čím by sa zamedzilo ich opusteniu len na základe parlamentného hlasovania. Zároveň navrhovalo posilniť národnú suverenitu v kultúrno-etických otázkach a zakotviť rodičovské práva vo výchove a vzdelávaní detí v súlade s medzinárodnými záväzkami.
„Zmenu Ústavy SR sme avizovali už v júli 2024 a po niekoľkých mesiacoch prinášame sériu našich návrhov. Veľmi citlivo vnímame všetky snahy a dezinformácie, ktoré nás chcú vytrhnúť z EÚ alebo hovoria o zasahovaní Bruselu do našich životov. A tieto naše návrhy sú odpoveďou, ktorú by každý štátnik mal prijať a podporiť, pretože jasne stanovujú suverenitu Slovenska v základných kultúrno-etických otázkach, teda v oblastiach, ktoré vždy boli myslené ako právo členských štátov,” konštatoval podpredseda KDH Viliam Karas, pričom zdôraznil, že hnutie prejavilo záujem diskutovať o návrhu so všetkými stranami.
Cieľom kresťanských demokratov bolo aj posilniť právnu istotu a bezpečnosť štátu zastavením legislatívnej nestability a zlepšením boja proti korupcii a organizovanému zločinu prostredníctvom špecializácie prokuratúry. Napriek avizovanej snahe diskutovať naprieč politickým spektrom, návrh z dielne opozičného hnutia nezískal potrebnú podporu 76 hlasov, aby mohol prejsť do druhého čítania.
KDH je ochotné podporiť vládny návrh novely ústavy
KDH vyjadrilo ochotu podporiť vládny návrh novely ústavy, pokiaľ doň budú zapracované niektoré z ich vlastných návrhov. V rozhovore pre agentúru SITA to uviedol predseda hnutia Milan Majerský. Zároveň dodal, že vládna koalícia už vo svojom návrhu prevzala niektoré prvky z návrhu KDH. Napríklad zvrchovanosť Slovenska v kultúrno-etických otázkach či právo rodičov na výchovu detí.
„A ostali nám visieť ešte tri časti, a to je napríklad surogátne materstvo, aby dieťa nebolo tovarom,“ zhrnul. V týchto bodoch KDH zatiaľ nemá podporu koalície, no hnutie je otvorené ďalším rokovaniam.
„Ide aj o ekonomickú oblasť, napríklad, aby sa v nových veciach nepoužívali skrátené legislatívne konania. Tam nemôžeme čakať, že vládna koalícia ich prijme. Ide aj o Generálnu prokuratúru, aby tam bol vytvorený útvar boja proti korupcii priamo na Generálnej prokuratúre. Samozrejme, tam nemáme nejaké otvorené dvere, aby vládna koalícia s týmto súhlasila,“ vysvetlil Majerský.
Čo ďalej?
Ústavnoprávny výbor má spravidla 32 dní na prerokovanie návrhu zákona od jeho prvého čítania, avšak táto lehota sa môže predĺžiť v závislosti od komplexnosti návrhu a politických diskusií. V druhom čítaní môže Národná rada (NR) SR rokovať o návrhu zákona najskôr po uplynutí 48 hodín od doručenia spoločnej správy výborov alebo informácie spoločného spravodajcu.
Na definitívne schválenie ústavnej novely je potrebná ústavná väčšina, teda minimálne 90 hlasov poslancov NR SR. Vládna koalícia má aktuálne v parlamente 79 poslancov. Ak by chcela novelu ústavy schváliť, potrebuje presvedčiť 11 opozičných poslancov.
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
