Svet

Druhé kolo rokovaní: Rusko odovzdalo Ukrajine svoje memorandum, pripravuje sa výmena väzňov

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj uviedol, že obe strany pripravujú novú výmenu väzňov a že Kyjev požaduje návrat deportovaných detí.

Delegácie Ukrajiny a Ruska ukončili druhé kolo rokovaní o prímerí v Turecku po iba jednej hodine.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj 2. júna uviedol, že obe strany pripravujú novú výmenu väzňov a ukrajinská delegácia odovzdala Rusku zoznam deportovaných ukrajinských detí, ktorých Kyjev chce vrátiť domov. Predchádzajúce kolo priamych rokovaní v máji viedlo k výmene 1 000 väzňov na oboch stranách.

Turecký minister zahraničných vecí Hakan Fidan pred začatím rokovaní uviedol, že cieľom druhého stretnutia bolo vyhodnotiť podmienky oboch strán pre prímerie, uľahčiť ďalšiu výmenu väzňov a diskutovať o možnom stretnutí ruského a ukrajinského prezidenta. „Oči celého sveta sú upreté na tieto kontakty,“ povedal Fidan.

Ruská delegácia v Istanbule odovzdala ukrajinským zástupcom memorandum, v ktorom načrtáva svoje podmienky na ukončenie vojnového konfliktu. Podľa dokumentu, ktorý zverejnila agentúra Interfax, Moskva požaduje, aby Ukrajina uznala Krym a štyri ďalšie okupované oblasti – Doneckú, Luhanskú, Záporožskú a Chersonskú – ako súčasť Ruskej federácie. Kyjev sa k návrhu zatiaľ oficiálne nevyjadril. Podobné požiadavky predkladalo Rusko aj v minulosti, Ukrajina ich dlhodobo odmieta.

V prvej časti memoranda, ktorá obsahuje 12 bodov označených ako „hlavné parametre konečného urovnania“ vojny, Rusko okrem územných nárokov požaduje aj stiahnutie ukrajinských jednotiek z týchto regiónov.

Ďalšie body návrhu sa týkajú budúceho bezpečnostného štatútu Ukrajiny. Moskva žiada, aby sa Ukrajina stala neutrálnym štátom, teda aby sa vzdala vstupu do vojenských aliancií a zároveň zakázala akékoľvek vojenské aktivity tretích krajín na svojom území. Kyjev však dlhodobo usiluje o členstvo v NATO, ktoré vníma ako kľúčový bezpečnostný garančný prvok.

Súčasťou ruského memoranda je tiež požiadavka na stanovenie maximálneho počtu príslušníkov ukrajinských ozbrojených síl a obmedzenie množstva zbraní. Rusko ďalej žiada potvrdenie Ukrajiny ako bezjadrového štátu, zrušenie všetkých protiruských sankcií a vzdanie sa nárokov na odškodnenie za škody spôsobené počas tzv. „vojenských operácií“.

Druhá časť dokumentu sa venuje možným scenárom prímeria. Prvá varianta predpokladá úplné stiahnutie ukrajinských jednotiek z území, ktoré Rusko považuje za svoje – vrátane regiónov, ktoré medzinárodné právo stále uznáva ako ukrajinské. Druhá, tzv. „balíčková varianta“, okrem iného požaduje ukončenie západnej vojenskej pomoci Ukrajine a zastavenie mobilizácie.

Ukrajinský minister obrany Rustem Umerov viedol rokovania za Kyjev a ruský prezidentský poradca Vladimir Medinsky stál na čele kremeľského tímu. „Trváme na úplnom a bezpodmienečnom ukončení zabíjania,“ povedal Umerov na tlačovej konferencii po rokovaniach.

Poznamenal, že Ukrajina doručila Rusku svoje podmienky niekoľko dní pred rokovaniami, ale od Ruska nedostala žiadnu odpoveď až do 2. júna. Podľa Umerova si Kyjev teraz vezme týždeň na preskúmanie požiadaviek Moskvy.

Dodal, že skutočné mierové rokovania sa môžu uskutočniť len na úrovni národného vedenia, a privítal zapojenie zahraničných lídrov do tohto procesu, vrátane prezidenta Spojených štátov. „Táto vojna musí skončiť a celý svet nás v tom podporuje,“ povedal Umerov.

Krátke rokovania v tureckom Istanbule sa konali krátko po sérii ukrajinských útokov bezpilotných lietadiel na ruské letecké základne, ktoré podľa Kyjeva zničili alebo poškodili významnú časť ruskej flotily strategických bombardérov a zasiahli centrum schopnosti Moskvy dodávať jadrové hlavice.

Zelenskyj 2. júna povedal, že verí, že Rusko bude ochotnejšie rokovať, ak utrpí ďalšie takéto straty. „Rusko musí pocítiť, čo znamenajú jeho straty. To ho donúti k diplomacii,“ povedal.

Rozsiahly útok zasiahol ciele vo viacerých časových pásmach, vrátane leteckej základne viac ako 4000 km od Ukrajiny, a využil pašované komerčné drony vypálené z nákladných áut zaparkovaných v blízkosti základní. 1. júna Rusko odpovedalo vypálením 472 dronov na ukrajinské územie, vrátane civilných cieľov.

Pomaly postupujúce snahy Moskvy o dosiahnutie prímeria vyvolali kritiku zo strany Trumpovej administratívy, pričom americký viceprezident JD Vance minulý mesiac povedal európskym lídrom v oblasti obrany, že Putin „žiada príliš veľa“.

Územia, ktoré Rusko chce kontrolovať, zahŕňajú Donecko, Cherson, Luhansko a Záporožie, ktoré Putin vyhlásil za anektované v roku 2022, ale ktoré Rusko stále úplne nekontroluje. Práve v Doneckej a Luhanskej oblasti sa v roku 2014 po anexii Krymu vzbúrili separatisti podporovaní Ruskom proti ukrajinskej vláde. Toto povstanie odštartovalo brutálnu partizánsku vojnu, ktorá trvala až do začatia rozsiahlej invázie Moskvy v roku 2022.

Vance uviedol, že Washington bude naďalej každých pár týždňov predkladať požiadavky obom stranám a očakáva, že Moskva aj Kyjev ich splnia. Ak Washington zistí, že jedna zo strán nekoná v dobrej viere a nie je ochotná zapojiť sa do mierového procesu, odstúpi od snáh o prímerie a nechá oba národy bojovať, povedal. Americkí zákonodarcovia tiež varovali Rusko, že môže čeliť novým sankciám zo strany USA.

Pôvodný článok

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK