Sobota 7. decembra, 2024
Na snímke sprava prezident SR Peter Pellegrini, predseda vlády SR Robert Fico (Smer-SD), podpredseda parlamentu SR Andrej Danko (SNS) a minister vnútra SR Matúš Šutaj-Eštok (Hlas - SD). V prezidentskom paláci v Bratislave 12. septembra 2024. (FOTO TASR - Martin Baumann)

Do napätia medzi Hlasom a SNS zasiahol aj prezident Pellegrini. Môže sa tak zbaviť straníckej nálepky?

Vzťahy v koalícii medzi stranami Hlas-SD a SNS sa zdá, naďalej zhoršujú. K otvorenej kritike šéfa národniarov sa najnovšie pridal aj prezident Pellegrini. V ostrom vyjadrení reagoval na konanie predsedu SNS Danka, čím vstúpil do rozbrojov v koalícii. Tieto konflikty ohrozujú stabilitu vládnej spolupráce, ktorá už dlhší čas čelí vnútorným treniciam. Politológ Abrahám si myslí, že prezident nevstupuje smerom k dianiu vo vláde dostatočne intenzívne. Situáciu navyše komplikuje, že Pellegrini bol súčasťou koalície a nedokáže si spraviť odstup a zaujať nadstranícky postoj, ktorý by iný prezident mal. Pellegrini deklaroval, že chce byť prezidentom všetkých, prirodzene sa však spája so stranami Smer a Hlas.

Prezident vstúpil do napätých vzťahov medzi Hlasom a SNS

Pod pokrievkou vládnej koalície to bobtná od jej zloženia a teraz to už vrie. Takmer od začiatku jej fungovania SNS verejne vystupuje proti niektorým krokom strany Hlas. Momentálne sa národniari pustili do ostrej kritiky polovice ministrov Hlasu. Najviac do ministerky zdravotníctva Zuzany Dolinkovej. Predtým nenechali bez reakcie troch poslancov Hlasu, ktorí nepodporili odvolanie opozičného podpredsedu parlamentu Michala Šimečku (PS). Okrem toho sa strany nezhodli v otázkach minimálnych dôchodkov, v rušení rodičovského dôchodku, ako aj ohľadom školského zákona. Už viac ako pol roka sa tiež nevedia zjednotiť na spoločnom kandidátovi na predsedu Národnej rady.

Nový prezident Peter Pellegrini nenechal Dankove ataky voči strane, ktorú donedávna viedol, už viac bez povšimnutia. Podľa hlavy štátu nemá predseda národniarov na udávanie tónu slovenskej politiky mandát. Dodal, že SNS má jedny z najnižších preferencií a aj dôveryhodnosť samotného lídra strany je jednou z najnižších.

„Ja úplne nerozumiem, o čo ide pánovi predsedovi SNS, aj keď chápem, že tá osobná až priam detinská chuť po nejakej stoličke ho pravdepodobne núti tie svoje osobné ambície nadradiť nad záujmy krajiny. Slovensko stojí pred vážnou konsolidáciou, ktorú musí zvládnuť koalícia len v jednote a v diskusii,“ odkázal Pellegrini z USA, kde bol v tom čase na návšteve Organizácie spojených národov v New Yorku.

Prezident uviedol, že nedokáže odhadnúť, čo presne predseda SNS svojím konaním sleduje a verejne ho vyzval, aby svoje kroky vysvetlil. „Či mu ide o rozpad vládnej koalície a o predčasné voľby. Na tieto otázky by mal odpovedať, pretože to konanie nasvedčuje práve tomu, ako keby chcel, aby na Slovensku bol nepokoj, aby vládna koalícia nevydržala,“ zdôraznil.

Nadstraníckosť prezidenta Pellegriniho

Pellegriniho predchodkyňa prezidentka Zuzana Čaputová počas svojho mandátu mnohokrát čelila kritike, že nekoná nadstranícky a nadržiava strane Progresívne Slovensko (PS), ktorej pôvodne bola súčasťou. V tom čase PS nebolo parlamentnou stranou. Po predčasných parlamentných voľbách jej oponenti vyčítali, že nadŕža opozícii. 

Podobnej kritike teraz čelí aj jej nástupca prezident Pellegrini. Ten predtým pôsobil ako predseda strany Hlas-SD, pričom po víťazných prezidentských voľbách mu strana udelila čestnú funkciu zakladajúceho predsedu strany. „Otec zakladateľ“ sa podľa stanov strany môže vyjadrovať k politike a programu Hlasu. Viacerí opoziční politici a politológovia vtedy vyjadrili pochybnosti o jeho skutočnej nadstraníckosti. Dnes mu to už nevyčíta len opozícia.

Novozvolený prezident sa ešte pred inauguráciou vzdal postu predsedu strany Hlas-SD a požiadal o pozastavenie členstva. Pripomenul však, že takéto konanie mu litera zákona neprikazuje. „Prezident podľa ústavy a jej zákonov môže byť členom aj predsedom politickej strany. Ale na to, aby sme budovali tak potrebnú politickú kultúru, nestačí len rešpektovať zákon, treba urobiť viac. Slovenská politická tradícia jasne hovorí, že prezident Slovenskej republiky má byť nadstranícky, aby mohol zjednocovať národ a vždy uprednostnil záujmy ľudí pred záujmami politiky,“ vysvetlil svoje gesto.

SNS označila prezidentovo vyjadrenie na adresu jej predsedu Danka za „zníženie sa” na hovorcu strany Hlas. Riaditeľka kancelárie predsedu SNS Zuzana Škopcová uviedla, že podľa nich prezident zasiahol do straníckych bojov. „Je nám ľúto, že prezident SR sa svojím vyjadrením zaradil na úroveň hovorcu Hlasu-SD. Je pre nás prekvapením ako urazil a osobne zaútočil na predsedu SNS, Andreja Danka,“ komentovala. Podľa Škopcovej sa ukazuje, že prezident nie je schopný odosobniť sa od úlohy predsedu strany Hlas-SD.

Dokáže mať prezident z koalície odstup?

Politológ a rektor BISLA Samuel Abrahám vyjadril názor, že prezident Pellegrini nie je dostatočne politicky aktívny smerom k vláde. „Bohužiaľ, pán prezident nevstupuje do politickej akcie, pretože ako keby bol stále v závese tejto koalície a podľa toho sa aj SNS voči nemu chová,“ skonštatoval.

Politológ neočakáva, že by prezident Pellegrini smerom k vláde uskutočnil nejaký zásadný krok. Každý krok, ktorý by sa čo i len okrajovo dotkol celej koalície, by podľa neho obnovil konflikt, ktorý kedysi sprevádzal vzťah Pellegriniho a premiéra Roberta Fica (Smer-SD). To by znamenalo veľké vnútorné napätie, uviedol Abrahám. 

„Tohoto sa on obáva a preto nekoná v tomto smere podľa mňa. Drží líniu tejto koalície potiaľ, pokiaľ je to možné, až kým táto koalícia nepadne do nejakej krízy a potom sa môže pri tom priživiť,“ zhodnotil.

Za problematické vníma to, že Pellegrini je prezidentom z koalície a nedokáže si spraviť odstup a zachovať nadstraníckosť a nezávislosť, ktorú by iný prezident mal.

Hlboká politická stopa

Pellegrini ešte pred nástup do funkcie okrem zabezpečenia pokoja a mieru proklamoval, že chce byť nadstraníckym prezidentom všetkých občanov Slovenska. Jeho sľub nadstraníckosti skepticky vníma politológ Tomáš Koziak, podľa ktorého prezident nezaprie príslušnosť k vládnej koalícii.

„Očakávať nadstraníckosť od človeka, ktorý vzišiel z politickej strany a celý svoj produktívny život bol činný v rámci politických štruktúr, bude asi trošku problém. Zrejme to bude ako v prípade Ivana Gašparoviča, ktorý síce nebol členom politickej strany, ale ako povedal, ako keby bol členom politickej strany Smer,“ zhodnotil Koziak. Podľa neho si prezident v kampani stanovil vysoké ciele a považoval by za prekvapivé, ak by sa mu ich podarilo naplniť. Tiež neočakáva, že Pellegrini bude schopný vypnúť sa k novému neočakávanému výkonu.

„Pokiaľ by chcel byť nadstranícky, musel by ísť do konfliktu s tými, s ktorými bol spätý celý svoj politický život. Nie je to typ politika, od ktorého by sme mohli očakávať, že dupne nohou a bude sa chcieť vymedziť voči nejakým aktivitám vlády,“ poznamenal Koziak. Tiež pripomenul rozdiel medzi aktuálnym prezidentom a jeho predchodcami, Andrejom Kiskom a Zuzanou Čaputovou, ktorí boli v porovnaní s Pellegrinim v podstate neznámi. Prezident má za sebou už  „hlbokú politickú stopu“, preto by politológ považoval za prekvapivé, ak by prezident naraz začal byť nadstranícky.

Nadstraníckosť prezidenta je neformálnou normou

„My tu máme takú neformálnu normu, že prezident by mal byť nadstranícky, ale zatiaľ pri všetkých existujúcich našich prezidentoch to bolo o tom, či prezident, ktorý bol predtým napríklad členom politickej strany, sa tej funkcie vzdal alebo nie. Naši prezidenti sa vždy správali veľmi stranícky,“ zhodnotila politologička Univerzity Komenského v Bratislave Darina Malová ešte v počiatkoch mandátu predchádzajúcej prezidentky.

Ak pod straníckosťou hovoríme o hodnotách, podľa Malovej nebola nestranícka ani Zuzana Čaputová, keďže bola zástankyňou určitých hodnôt. Tie sa počas svojho mandátu snažila presadzovať. Ak to chápeme cez prizmu príslušnosti k určitej politickej strane, z tohto pohľadu ju politologička označila za nestranícku, keďže sa členstva v strane vzdala.

Podľa politológa Radoslava Štefančíka sa ako mimoriadne pozitívne ukázalo, že prezidentka Čaputová nebola nominantkou ani opozície, ani koalície. Mohla tak nadstranícky vystupovať a „nastavovať zrkadlo obom stranám“.

Prečítajte si aj