Svet » EÚ

Dánska migračná politika ako vzor pre Európu?

S nástupom dánskeho predsedníctva v Rade EÚ sa blíži zlom v európskej migračnej politike. Škandinávia, kedysi známa svojou otvorenosťou voči svetu, v posledných rokoch drasticky sprísnila svoju azylovú a integračnú politiku. Dánsko sa teraz stále viac stáva vzorovým modelom – aj pre ostatné štáty EÚ.

Od začiatku mesiaca predsedá Dánsko Rade EÚ. Predsedníčka dánskej vlády Mette Frederiksenová označila sprísnenie migračnej politiky na úrovni EÚ za jednu zo svojich priorít. V tejto oblasti sa okrem iného očakáva implementácia Spoločného európskeho azylového systému (GEAS), ktorý bol schválený v decembri 2023.

Dánsko už na začiatku 90. rokov získalo možnosť výnimky z európskej azylovej politiky prostredníctvom individuálnej doplnkovej dohody. To krajine dlhodobo poskytovalo väčšiu vnútropolitickú voľnosť v tejto oblasti.

Medzitým sa hneď niekoľko členských štátov začalo obracať smerom ku Kodani. Niektoré krajiny EÚ dokonca označili Dánsko za možný vzor pre vlastnú reštriktívnu azylovú politiku. Dánske predsedníctvo EÚ teraz dáva týmto krajinám nádej aj na dodatočnú podporu zo strany Bruselu. Aj nemecký kancelár Friedrich Merz nedávno vyslovil chvályhodné slová na adresu severného suseda.

Dánsko medzitým vo veľkej miere dosiahlo cieľ svojej politiky „čistej nuly“, pokiaľ ide o počet žiadostí o azyl. Podľa údajov Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) v roku 2024 požiadalo o azyl v Dánsku už len 2 219 utečencov. Na vrchole migračnej vlny na začiatku 21. storočia to bolo pritom viac než 20 000.

Migračná vlna na začiatku 21. storočia ako bod obratu

Dánsko nie je jedinou krajinou severnej Európy, ktorá v uplynulých rokoch výrazne sprísnila svoju politiku v oblasti azylu, ale aj migrácie a integrácie vo všeobecnosti. Podobné tendencie – hoci nie vždy súčasne – bolo možné pozorovať aj vo Švédsku, Nórsku, Fínsku a v poslednej dobe aj na Islande.

Pred veľkými migračnými vlnami v rokoch 2015 a 2016 sa severské štáty prezentovali skôr ako otvorené a liberálne spoločnosti. Predovšetkým Švédsko dlho kládlo dôraz na zachovanie svojej medzinárodnej povesti krajiny otvorenej voči utečencom. Tá vychádzala predovšetkým z obdobia druhej svetovej vojny, keď sa krajina stala útočiskom pre prenasledované obete nacistického režimu – okrem iných aj pre osobnosti ako bol neskorší rakúsky spolkový kancelár Bruno Kreisky.

Na začiatku veľkej migračnej vlny sa švédska vláda stále snažila zdôrazňovať odlišný prístup k tejto problematike oproti ostatným škandinávskym štátom. Na jeseň 2016 sa však aj Švédsko pripojilo k spoločnému programu Severskej rady ministrov, na ktorý boli následne prevedené aj rozpočtové prostriedky.

Každodenná prax v severských štátoch však vždy nezodpovedala deklarovanej otvorenosti a liberálnym postojom. V Dánsku, Fínsku a Nórsku sa už od 90. rokov presadzoval skôr reštriktívny kurz nielen v oblasti azylu, ale aj migrácie a integrácie vo všeobecnosti.

Dánski sociálni demokrati pokračovali v reštriktívnom kurze

Predchádzajúca konzervatívna vláda v Dánsku bola odvolaná a sociálni demokrati vedení Mette Frederiksenovou od roku 2019 pokračovali v reštriktívnej azylovej a migračnej politike.

Aj u sociálnych demokratov došlo k posunu z integrácie a inklúzie smerom k odrádzaniu a podpore ochoty návratu migrantov domov. Vláda rušila povolenia na pobyt, obmedzovala sociálne dávky, sťažovala zlučovanie rodín a pristúpila k nútenému presídľovaniu.

Rovnako ostatné severské štáty od polovice 10. rokov 21. storočia postupne sprísňovali svoju azylovú politiku. Švédsko zaviedlo začiatkom roka 2016 pasové kontroly na hranici s Dánskom. Dánsko pristúpilo k námatkovým kontrolám na hranici s Nemeckom. Krátko nato nasledovali Nórsko a Fínsko.

Ďalšie štáty sa pridali

Do apríla 2018 Dánsko zaviedlo už 73 reštriktívnych opatrení. Ostatné severské krajiny rozšírili zoznam bezpečných krajín pôvodu a odstránili prekážky deportáciám. Krátko nato Nórsko obmedzilo dávky a príspevky pre utečencov. Fínsko znížilo kvóty na prijímanie utečencov a sprísnilo podmienky na získanie štátneho občianstva a zlučovanie rodín.

Vo Švédsku sa stredopravá vláda prispôsobila svojmu pravicovému partnerovi – strane Švédski demokrati – a tiež prijala zásadné zmeny v oblasti azylovej a imigračnej politiky. Medzi ne patrilo sprísnenie podmienok pre udeľovanie azylu a povoleniu na pobyt, prísnejšie pravidlá pre zlučovanie rodín a požiadavky na preukázanie „riadneho spôsobu života“. Na tento účel sa od potenciálnych imigrantov vyžaduje, aby zložili formálny „integračný sľub“.

Humanitárne organizácie sa obávajú ďalšieho zhoršovania životných podmienok utečencov v Európe. Už minulý rok varovala Michala Bendixenová z organizácie Refugees Welcome pred tým, aby bola dánska azylová politika dávaná Európe za vzor. Podľa nej je jej cieľom zámerne vytvárať nepriateľské prostredie pre dotknuté osoby, aby ich odradila od podania žiadosti o azyl v Dánsku.

Článok bol preložený z nemeckej edície Epoch Times

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK