Česká europoslankyňa Nerudová: Rovnosť príležitostí v EÚ stále nie je realitou. Ženy si často musia vyberať medzi kariérou a materstvom (Rozhovor)
Európa síce dosiahla určitý pokrok v zastúpení žien vo vrcholových politických a ekonomických pozíciách, no rozdiely medzi členskými štátmi zostávajú výrazné. Najmä v strednej a východnej Európe ženy aj dnes často volia medzi kariérou a materstvom, pričom narážajú na nedostatočnú infraštruktúru, nízku participáciu na trhu práce a pretrvávajúce stereotypy.
Česká europoslankyňa Danuše Nerudová (Starostovia a nezávislí/Európska ľudová strana) v rozhovore pre Epoch Times Slovensko poznamenala, že napriek legislatívnym a politickým krokom sme doteraz nedospeli k skutočnej rovnosti príležitostí a že jej ekonomický a spoločenský rozmer má dosah na kvalitu života žien aj na celú spoločnosť.
Epoch Times Slovensko: Medzinárodný deň žien je často príležitosťou hodnotiť pokrok v rovnosti príležitostí. Kde podľa vás Európa urobila najväčší posun a kde stále zaostáva?
Danuše Nerudová: Musím povedať, že v Európskom parlamente rovnaké príležitosti reálne existujú. To, že existujú v europarlamente, však neznamená, že existujú aj v členských krajinách. Hoci nejaký pokrok dosiahnutý bol, v členských štátoch sú ešte stále veľké rezervy, najmä vo východných krajinách, napríklad v Českej republike. V súčasnosti si musí žena v Poslaneckej snemovni vyberať, či bude matkou alebo političkou. A to nie je rovnosť príležitostí. A stále tu máme rozdiel v mzdách v Európskej únii priemerne o 13 % a nízku participáciu žien na trhu práce. Stále sú tu krajiny, kde je problém dať dieťa do škôlky, ak chce žena pracovať. Nemá možnosti zamestnať sa, pretože dieťa jednoducho nemá kam umiestniť. Tu sú stále veľké rezervy.
Ako ekonómka často upozorňujete aj na ekonomický rozmer rovnosti. Do akej miery podľa vás ovplyvňuje ekonomická nezávislosť postavenie žien v spoločnosti?
Pre štát je to obrovská škoda, ak žena napríklad študuje za lekárku (čo je najdlhšie štúdium), potom je tri roky na materskej a chcela by ísť do práce, no neexistuje infraštruktúra, kam by umiestnila dieťa, aby sa mohla vrátiť do práce. To sú veľké náklady pre štát, asi úplne najväčšie, o ktorých sa bavíme. Potom je tu ten rozdiel v mzdách, ako som už spomínala, ktorý je v Európskej únii 13 %. Aj štatistiky participácie žien v top exekutívnych funkciách sú veľmi nízke, len okolo 30 %, takže rozdiely sú stále veľké.
Je podľa vás rozdiel v tom, ako ženy a muži pristupujú k politickému líderstvu a rozhodovaniu?
Určitý rozdiel tam je. Povedala by som, že ženy vyhľadávajú skôr kompromis a že vyjednávajú. Majú snahu predkladať kompromisnejšie návrhy než muži.
Európa dnes rieši bezpečnosť, konkurencieschopnosť aj technologickú transformáciu. Dostáva podľa vás ženské videnie problematiky v debatách dostatočný priestor?
V Európskom parlamente áno. Nedokážem hovoriť za všetky členské štáty, ale existujú spoločenské stereotypy, že ženy by mali riešiť sociálne témy a že obrané témy by mali riešiť muži. Tu to tak však nie je. V Európskom parlamente sú tieto otázky distribuované rovnomerne bez ohľadu na to, či ide o muža, alebo o ženu.
Téma násilia na ženách sa opakovane otvára aj na európskej úrovni. Kde vidíte najväčšie medzery medzi deklaráciami a realitou?
V jednotlivých členských štátoch, pretože máme smernice, máme zákony, ale nie všetky členské štáty ich vymáhajú. Samozrejme, je tu aj nejaký spoločenský stereotyp, keď sa tvrdí, že si za to žena môže sama, lebo mala príliš krátku sukňu, bola opitá… Ženy majú potom problém nahlasovať to násilie. V Českej republike sme mali reformu, pretože sa ukázalo, že napríklad tresty za znásilnenie sú extrémne nízke a sú vlastne na smiech v porovnaní s inými trestami. Takže pevne verím, že aspoň u nás sa to trochu posunie.
Aké opatrenia by podľa vás mali európske inštitúcie prijať, aby sa ženám ľahšie darilo kombinovať kariéru, rodinu a verejný život?
Znova zopakujem, že Európsky parlament je v tomto veľmi pokrokový. Je tu dokonca škôlka a rokovací poriadok je nastavený tak, že presne vieme, kedy začíname a kedy skončíme. Čiže matka si nemusí vyberať, či bude večer čítať rozprávku alebo či bude političkou. Boli tu určité medzery, preto sme prešli na možnosť, aby europoslankyne, ktoré sú po pôrode na materskej dovolenke, mohli voliť. Toto je však predovšetkým na členských štátoch, akým spôsobom dokážu nastaviť podmienky vo svojich krajinách.
Ak by ste mali pomenovať jednu zmenu, ktorá by podľa vás najviac pomohla posilniť postavenie žien v Európe v nasledujúcom desaťročí, čo by to bolo?
Podľa mňa by to mali byť „best practices“ a pozitívne vzory (role models). To je jediné, čo z môjho pohľadu funguje. Teda vzájomná podpora žien a viac silných žien, ktoré budú otvárať dvere ostatným.
Ďakujeme za rozhovor!
Názory vyjadrené v tomto článku sú názormi respondenta a nemusia nutne odrážať stanovisko The Epoch Times.
Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶ ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
Ako hodnotíte tento článok? Zanechajte nám spätnú väzbu.