Svet » EÚ

Brusel obchádza veto: spor s Maďarskom o ruské aktíva, Ukrajinu a migráciu sa prehlbuje

Novým právnym mechanizmom Európska komisia vytvorila možnosť rozhodovať o zmrazených ruských štátnych aktívach bez nutnosti súhlasu všetkých členských štátov. Podľa maďarského premiéra Viktora Orbána tým Komisia porušuje doterajšie platné pravidlá EÚ.

Podľa tlačovej správy z 11. decembra veľvyslanci EÚ udelili Komisii mimoriadne právomoci, ktoré umožňujú dlhšie blokovanie zmrazených ruských aktív. Doteraz museli byť sankcie na prostriedky ruskej centrálnej banky v EÚ každých šesť mesiacov jednomyseľne predĺžené.

Nový mechanizmus sa opiera o osobitný článok zmluvy EÚ, ktorý namiesto jednomyseľnosti umožňuje rozhodovať kvalifikovanou väčšinou. Pre ostatné rozhodnutia o sankciách však naďalej platí povinnosť jednomyseľnosti.

Orbánova kritika sa netýka len tohto opatrenia: aj v otázkach ako migračný pakt alebo vstup Ukrajiny do EÚ Maďarsko opakovane blokovalo väčšinové rozhodnutia Bruselu. V týchto kľúčových otázkach sa EÚ zrejme snaží nájsť spôsoby, ako obísť požiadavku jednomyseľnosti.

Orbán varuje pred pokračovaním vojny na Ukrajine

Podľa Orbána ide v podstate o to, že Európska komisia umožňuje pokračovanie vojny na Ukrajine, ktorú podľa neho nie je možné vyhrať, tým, že obchádza európske zmluvy. V EÚ sa tak podľa neho nahrádza vláda zákona vládou byrokratov. Maďarský premiér oznámil, že Maďarsko bude proti tomuto rozhodnutiu protestovať a urobí všetko pre to, aby obnovilo právny štát.

Podľa tlačovej správy bol nový mechanizmus vytvorený okrem iného s cieľom zabrániť Maďarsku – rovnako ako iným štátom, ktoré sú označované za „prokremeľské“, napríklad Slovensku – blokovať predĺženie sankcií vetom.

Maďarsko však nie je v tejto pozícii osamotené: aj belgická vláda doteraz blokovala využívanie ruských aktív a poukazovala na právne a finančné riziká, ako sú možné odvetné opatrenia Ruska voči európskym súkromným osobám a podnikom, ako aj vyvlastňovanie v Rusku.

Sporná otázka vstupu Ukrajiny do EÚ

Ďalšia sporná otázka priamo súvisiaca s vojnou sa týka vstupu Ukrajiny do EÚ. Orbán je už viac ako rok v centre európskej diskusie: blokuje otvorenie oficiálnych rokovacích kapitol a poukazuje na ekonomické, bezpečnostné a vojnové riziká.

Maďarský premiér tiež tvrdí, že opatrenia proti ropovodu Družba sú politicky namierené proti Maďarsku. Podľa neho majú výbuchy na ruskom ropovode Družba, ktoré vykonal Kyjev, za cieľ zrušiť maďarské veto. Tieto obvinenia však neboli nezávisle potvrdené.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyhlásil koncom augusta, že Ukrajina vždy podporovala priateľské vzťahy s Maďarskom. Zároveň zdôraznil, že budúcnosť ropovodu Družba – ktorého názov v ruštine znamená „priateľstvo“ – teraz závisí od postoja Budapešti.

Napriek Orbánovmu vetu boli podniknuté kroky na pristúpenie Ukrajiny k EÚ. 11. decembra sa Európska únia a Ukrajina dohodli na desiatich bodoch akčného plánu. Ten síce formálne nespúšťa žiadne kapitoly prístupového procesu, umožňuje však technickú prípravu na pristúpenie.

Oficiálny dokument podpísali Marta Kosová, vysoká predstaviteľka EÚ pre otázky rozširovania, a Taras Kačka, ukrajinský podpredseda vlády.

Kosová na neformálnom stretnutí ministrov vo Ľvove zdôraznila, že Brusel považuje prijatie Ukrajiny za politické rozhodnutie. Členstvo Ukrajiny v EÚ je základným kameňom budúcich európskych bezpečnostných záruk a zároveň slúži ako kľúčový prvok komplexných bezpečnostných záruk pre krajinu v budúcnosti.

Migračný pakt EÚ: Maďarsko odmieta prijímať migrantov

Minulý týždeň došlo v Bruseli k novým vývojom v súvislosti s migračným paktom EÚ. Ministri vnútra členských štátov dosiahli politickú dohodu o zavedení ročného rámca solidarity od roku 2026. Cieľom tohto rámca je podporiť štáty, ktoré sú mimoriadne silno postihnuté migráciou, oznámila Rada členských štátov EÚ.

Mechanizmus solidarity stanovuje, že krajiny EÚ s vysokým migračným tlakom môžu presídľovať utečencov do iných členských štátov. Tieto krajiny majú prijať migrantov alebo alternatívne zaplatiť 20 000 eur za každého neprijatého utečenca.

Magnus Brunner, európsky komisár pre migráciu, vyhlásil pre maďarský denník „Népszava“, že rámec solidarity je záväzný pre všetky členské štáty a žiadna vláda sa z neho nemôže vyňať. Zdôraznil to po tom, ako Orbán oznámil, že Maďarsko nebude implementovať migračný pakt, ani prispievať finančne, ani prijímať migrantov. „Pod našou vládou sem nevkročí žiadny migrant. Ani z juhu, ani zo západu,“ uviedol Orbán na Facebooku.

V príspevku na X Orbán zdôraznil, že Maďarsko je najstabilnejšou obrannou baštou v Európe. Dodal, že krajina urobila všetko pre to, aby si túto pozíciu zabezpečila. Premiér pritom narážal aj na viac ako 160 kilometrov dlhý hraničný plot, ktorý Maďarsko postavilo na vlastné náklady a ktorý zároveň chráni EÚ.

Orbán pravidelne zdôrazňuje, že počet nelegálnych migrantov v Maďarsku je nulový a tak to aj zostane. Je to zároveň jeden z jeho hlavných volebných sľubov na budúci rok.

V súvislosti s aktuálnym rozhodnutím v Bruseli vyhlásil, že Maďarsko bude proti nemu protestovať. Krajina v súčasnosti platí EÚ pokutu 1 milión eur denne za skôr zistené právne nezrovnalosti v oblasti migrácie.

Maďarsko sa vzpiera Bruselu

V pondelok 8. decembra schválili zástupcovia členských štátov EÚ nariadenie o zriadení Európskeho programu obranného priemyslu (EDIP). 26 štátov hlasovalo za, Maďarsko sa zdržalo hlasovania.

Program má v rokoch 2025 až 2027 poskytnúť približne 1,5 miliardy eur, z toho 300 miliónov eur na modernizáciu ukrajinského zbrojného priemyslu a jeho integráciu do európskeho obranného ekosystému.

Maďarské zdržanie sa hlasovania nepredstavuje veto, pretože v tejto oblasti stačí kvalifikovaná väčšina. Zdôrazňuje však odmietavý postoj Maďarska.

Maďarský europoslanec András Gyürk vyhlásil, že posilnenie európskeho obranného priemyslu je v zásade zmysluplné, ale predložený návrh v skutočnosti predstavuje „plán vojenskej a finančnej podpory Ukrajiny“.

Orbán už mesiace zdôrazňuje, že Brusel sa pripravuje na dlhú vojnu a Maďarsko sa na nej nechce podieľať – rovnako ako na migračnej politike EÚ.

Národné veto vs. väčšina EÚ

Írsky premiér Micheál Martin v máji vyhlásil: „V istom zmysle sme prijali princíp jednomyseľnosti. Je však zneužívaný. A Európska únia prestane fungovať, ak bude toto zneužitie pokračovať.“

Keďže rozhodnutia, ktoré vyžadujú jednomyseľnosť, môžu mať hlboký vplyv na osud členského štátu, situácia zostáva veľmi zložitá. Orbán však v mnohých otázkach EÚ vôbec nekoná izolovane. V kľúčových témach, ako je migrácia alebo podpora Ukrajiny, často úzko spolupracuje so slovenským premiérom Robertom Ficom. S nástupom novo zvoleného českého premiéra Andreja Babiša by táto aliancia mohla výrazne získať na vplyve.

Článok bol preložený z nemeckej edície Epoch Times

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK