Zdravie

Bežná pľúcna baktéria môže urýchľovať Alzheimerovu chorobu, naznačuje štúdia

Bežná bakteriálna infekcia, známa tým, že spôsobuje zápal pľúc a problémy s dutinami, by mohla zohrávať významnú úlohu pri zhoršovaní priebehu Alzheimerovej choroby, naznačuje nová štúdia.

Vedci zistili, že baktéria Chlamydia pneumoniae (pľúcna chlamýdia) spôsobuje zápal pľúc a infekcie dutín a v nervových tkanivách dokáže pretrvávať celé roky. Spúšťa pritom imunitné reakcie, ktoré môžu viesť k zhoršovaniu príznakov demencie alebo k poškodeniu nervových buniek.

Výskumníci zaznamenali omnoho vyššie hladiny pľúcnej chlamýdie v sietnici a mozgu ľudí s Alzheimerovou chorobou. Vyššie množstvo baktérií súviselo so závažnejšími zmenami v mozgu a rýchlejším úpadkom kognitívnych schopností.

„Tento objav otvára nové možnosti v liečbe Alzheimerovej choroby so zameraním na infekciu a zápal,“ uviedol v tlačovej správe profesor Timothy Crother, spoluautor štúdie.

„Ide o zaujímavý objav, pretože potvrdzuje predpoklad, že infekcie a zápal môžu pri Alzheimerovej chorobe zohrávať dôležitejšiu úlohu, než sa doteraz zdalo,“ povedal pre Epoch Times Christopher U. Missling, generálny riaditeľ biotechnologickej spoločnosti Anavex Life Sciences, ktorá sa na štúdii nepodieľala.

Baktérie infikujú sietnicu a zhoršujú ochorenie

Štúdia publikovaná v časopise Nature Communications analyzovala tkanivá sietnice od 104 ľudí. Zahŕňala osoby s normálnymi kognitívnymi schopnosťami, pacientov s miernou kognitívnou poruchou aj pacientov s Alzheimerovou chorobou. Vedci použili pokročilé zobrazovacie metódy, genetické testy a analýzu proteínov.

U pacientov s Alzheimerovou chorobou zaznamenali vyššie hladiny pľúcnych chlamýdií v mozgových aj očných tkanivách. Prítomnosť baktérie často sprevádzal zápal okolitých tkanív, ktorý môže časom poškodzovať mozog a viesť k úpadku kognitívnych schopností.

Vedci po prvýkrát zistili, že baktérie rodu Chlamydia sa môžu dostať až do sietnice a vyvolať prvú obrannú líniu organizmu proti infekciám – vrodenú imunitnú reakciu. Tým aktivujú zápalové procesy súvisiace s infekciami.

Táto baktéria je bežný patogén dýchacích ciest, pričom väčšina ľudí sa ňou nakazí do 20. roku života.

Vedci zistili zvýšené hladiny imunitných proteínov spojených so zápalom v očiach ľudí s Alzheimerovou chorobou, čo naznačuje prítomnosť imunitnej reakcie. Proteíny podieľajúce sa na odhaľovaní baktérií boli zvýšené v mozgu aj v očiach pacientov s Alzheimerovou chorobou.

Vyššie hladiny baktérií sa častejšie vyskytovali u ľudí, ktorí sú nositeľmi génu APOE4, čo je známy genetický rizikový faktor pre Alzheimerovu chorobu.

Pokusy na myšiach potvrdili súvislosť

Aby vedci potvrdili svoje zistenia, skúmali v laboratóriu ľudské neuróny a priebeh Alzheimerovej choroby u myší.

Keď myšiam aplikovali pľúcnu chlamýdiu do nosa, už po siedmich dňoch zaznamenali v ich mozgu výrazne vyšší výskyt tejto baktérie. Súčasne pozorovali nárast určitých imunitných buniek a zápalových ukazovateľov v oblastiach mozgu zodpovedných za pamäť.

„To, že sme pľúcnu chlamýdiu opakovane pozorovali v ľudských tkanivách, bunkových kultúrach aj pri zvieratách, nám umožnilo odhaliť dovtedy nepoznanú súvislosť medzi bakteriálnou infekciou, zápalom a neurodegeneráciou,“ uviedla hlavná autorka štúdie, profesorka Maya Koronyo-Hamaouiová.

Zaujímavé je, že infekcia zároveň zvýšila produkciu beta-amyloidu, bielkoviny, ktorá sa hromadí v mozgu ľudí s Alzheimerovou chorobou.

Predchádzajúce výskumy už pľúcnu chlamýdiu v mozgu pacientov s touto chorobou zaznamenali a ukázali, že beta-amyloid sa môže vytvárať aj ako reakcia na infekcie.

Aké sa to môže prejaviť na liečbe?

Výsledky naznačujú, že pretrvávajúca bakteriálna infekcia môže vyvolať tvorbu amyloidu, aktivovať imunitnú reakciu a urýchliť poškodzovanie mozgových buniek, vysvetlil Christopher U. Missling.

Tieto zistenia by mohli otvoriť cestu k novým liečebným prístupom, napríklad k skoršiemu nasadzovaniu antibiotík alebo protizápalovej terapie. Obraz sietnice by mohol slúžiť ako neinvazívny diagnostický nástroj pri liečbe Alzheimerovej choroby.

Ch. Missling dodal, že výsledky poukazujú na to, že infekcie a zápal môžu pri Alzheimerovej chorobe zohrávať významnejšiu úlohu, než sa doteraz zdalo.

Zistenia by tak mohli viesť aj k preventívnym stratégiám v rizikových skupinách populácie, najmä u nositeľov génu APOE4. „Môže to zahŕňať skorší skríning chronických infekcií, cielené protizápalové metódy alebo zásahy zamerané na zníženie mikrobiálnej záťaže ešte pred začiatkom neurodegenerácie,“ uviedol.

Neurológ Rajesh Burela pripomína, že hoci sú výsledky štúdie presvedčivé, na potvrdenie tejto teórie je potrebný ďalší výskum.

„Ukazuje sa však, že môžeme pokročiť v chápaní úlohy infekcií v patogenéze Alzheimerovej choroby,“ hovorí a dodáva, že aj keby infekcia chorobu priamo nespôsobovala, môže pôsobiť ako faktor, ktorý urýchľuje jej priebeh. To by mohlo v konečnom dôsledku zvýšiť význam stratégií zameraných na boj proti infekciám.

Článok bol preložený z americkej edície Epoch Times.

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK