Sobota 2. marca, 2024
Bill Gates, bývalý generálny riaditeľ spoločnosti Microsoft, vystupuje na otváracom zasadnutí Dňa zdravia v štvrtý deň klimatickej konferencie UNFCCC COP28 v Expo City Dubai, 3. decembra 2023 v Dubaji v Spojených arabských emirátoch. (Foto: Sean Gallup/Getty Images)

B. Gates opisoval zavádzanie mikročipov pri očkovaní ako sci-fi, avšak…

Bill Gates nehovoril celú pravdu, keď odmietal podľa neho „vymyslené tvrdenia o tom, že by sa ľudia počas vakcinácie proti Covid-19 mohli čipovať.“

V roku 2021 v rozhovore pre USA Today povedal, že „nechápe, odkiaľ sa tieto smiešne informácie vzali“.

„Nedáva to zmysel ani z technologického hľadiska. Možnosť, že existuje taký malý mikročip, ktorý by mohol prejsť cez injekčnú striekačku a monitorovať alebo ovládať ľudí, nie je veda. Je to sci-fi,“ povedal Gates.

Pokračoval: „A aj keby to bolo možné, prečo by som sa na tom podieľal? Tomu nerozumiem.“

Gatesova podpora vývoja mikročipov vpichovaných pod ľudskú kožu

Napriek Gatesovým kategorickým tvrdeniam jeho Nadácia Billa a Melindy Gatesových spolu s Čínskou vedeckou nadáciou finančne podporili výskum vedcov z amerického Kochovho inštitútu. Tí v roku 2019 úspešne skonštruovali typ mikročipu na zber a monitorovanie informácií o očkovaní.

Podľa vedcov by sa tento mikročip, neviditeľný voľným okom (ide o kvantové bodky), mohol zaviesť pod kožu človeka počas očkovania. Smartfón by potom mohol jednoducho prečítať údaje na tomto mikročipe.

Výskumníci v roku 2019 pre časopis Massachusetts Institute of Technology (MIT) okrem iného uviedli, že „…zatiaľ tieto mikročipy testovali len na laboratórnych myšiach. Výskum bude pokračovať, aby sa potvrdila ich bezpečnosť. V ďalšej fáze ich budú testovať na ľuďoch….“.

Jedným z vedcov zapojených do výskumu je spoluzakladateľ farmaceutickej spoločnosti Moderna Robert Langer, ktorý pre časopis MIT povedal: „Je možné, že táto ‚neviditeľná‘ technika by jedného dňa mohla vytvoriť nové možnosti ukladania, snímania biologických údajov a aplikácie vakcín…“

Rast majetku B. Gatesa počas pandémie

Podľa servera Inequality, ktorý sa odvoláva na časopis Forbes, sa Gatesov majetok počas pandémie (presne od marca 2020 do mája 2022) zvýšil o 30 miliárd dolárov (z 98 miliárd na 129,8 miliardy). Hoci týmto netvrdím, že tento nárast súvisí s aktivitami počas pandémie, je všeobecne známe, že vakcíny nie sú pre Gatesa nejakou novou obchodnou príležitosťou.

Moderna bola jednou z farmaceutických spoločností, ktoré počas covidovej pandémie uviedli na trh nové mRNA vakcíny. Tie sa stali veľkou investičnou príležitosťou aj pre Gatesa, ako sa uvádza na webovej stránke jeho nadácie.

Ešte v roku 1999 Gates založil medzinárodnú organizáciu Gavi Alliance s cieľom rozšíriť očkovanie po celom svete. Jeho významné finančné príspevky pre Svetovú zdravotnícku organizáciu WHO sa dlhodobo zameriavajú najmä na vývoj a distribúciu vakcín.

Faktom je, že Gatesovi sa táto investícia vráti. Ako sám uviedol, návratnosť investícií do vakcín je približne 20 : 1.

Nanočastice vo vakcínach majú podľa Gatesa schopnosť samostatne sa zhlukovať

Gates v rozhovore pre USA Today taktiež povedal, že „výroba mRNA vakcín je veľmi jednoduchá a lacná. Je to takmer magické. Bezpochyby by sme s nimi v priebehu nasledujúcich piatich rokov mali experimentovať rôznymi spôsobmi. Existuje veľa lipidových nanočastíc a niektoré sú schopné sa rôzne samostatne zhlukovať.“

Nech to znie akokoľvek neuveriteľne, nanočastice vo vakcínach mRNA majú podľa mnohých štúdií skutočne takéto schopnosti.

„Spontánna organizácia molekúl vo vakcínach mRNA a schopnosť nanočastíc samostatne sa zhlukovať umožňuje, inými slovami, prispôsobiť vakcíny požadovaným vlastnostiam,“ uvádza sa v štúdii amerických profesorov s názvom Samozhlukovacie mRNA vakcíny. Ďalšiu štúdiu opisujúcu tieto technologické vymoženosti v oblasti mRNA vakcín nájdete tu.

Analýza samozhlukovacích nanočastíc v mRNA vakcínach pripomína projekty amerického vojenského laboratória DARPA s názvom „živé zlievarne“ (angl. living foundries) a „živá lekáreň“ (angl. living pharmacy), ktoré majú presah aj do civilnej sféry, napríklad do zdravotníctva. Podrobnosti tohto projektu sú analyzované v tomto článku.

K dispozícii je aj prvá samoreplikujúca sa mRNA vakcína na svete

Japonsko sa koncom roka 2023 stalo prvou krajinou na svete, ktorá schválila novú samoreplikujúcu sa mRNA vakcínu. Samoreplikujúca sa RNA je navrhnutá tak, aby po dodaní do ľudských buniek vytvorila viacero svojich kópií. Spoločnosť Meiji Seika Pharma by chcela tento typ vakcíny uviesť aj na európsky trh. Vedci akoby si vzali k srdcu Gatesove slová o rôznych typoch experimentov s vakcínami mRNA. Otázkou je, či tento rapídny vývoj technológie mRNA nie je na úkor ľudského zdravia.

Pôvodný článok

Prečo existuje ľudstvo?

Prečítajte si aj