Inšpirácie » Kultúra

Súbor Kriváň z Argentíny: Chceme, aby sa slovenský folklór dostával aj k ľuďom, ktorí nie sú Slováci (Rozhovor)

V mestečku Berisso na juhu od Buenos Aires založili slovenskí prisťahovalci argentínsko-slovenský klub. Pod jeho krídlami pôsobí folklórny súbor Kriváň, ktorý sa sformoval na prelome 70. a 80. rokov pod vedením pána Alberta Klenu. Členovia súboru sa nevnímajú len ako tanečné teleso. Cítia sa byť strážcami kolektívnej pamäte imigrantov, ktorí preplávali oceán s nádejou, že v novej krajine nájdu nový život. V súčasnosti súbor vedie Joselyn Mendoza Lujánová. V nasledujúcom rozhovore nám priblížila, ako súbor aktuálne funguje, ako sa im darí reprezentovať slovenský folklór na argentínskej pôde a prečo sa slovenskému folklóru rozhodnú venovať aj ne-Slováci.

Epoch Times Slovensko: Do Argentíny emigrovalo v 20. storočí niekoľko desiatok tisíc Slovákov. Čo ich hnalo opustiť vlasť a pustiť do do dobrodružstva na druhej strane oceánu?

Joselyn Mendoza Lujánová: Naši starí rodičia prichádzali do Argentíny hnaní krutou nutnosťou, no zároveň posilnení nesmiernou nádejou. Zanechali za sebou slovenské hory, rodiny a všetko známe, aby našli dôstojný život. Utekali z Európy, ktorú drvila vojna, chudoba a neistota. Absolvovali nekonečné plavby loďou, sprevádzané strachom z neistoty a jazykovou bariérou. V skromnej batožine si priniesli len minimum vecí, no niesli v nej niečo nehmotné a nevyčísliteľné: svoje piesne, zvyky a nezlomnú vôľu ostať verní sebe samým. Mnohí zakotvili práve v Berisso, pretože tunajší prístav a mäsokombináty, takzvané frigoríficos, ponúkali prácu. Často uvažujem nad tým, akú odvahu si vyžadovala rozlúčka s domovom bez istoty návratu. Vďaka ich hrdinstvu dnes existujeme ako komunita.

Dnes tu zostali predovšetkým vnuci a pravnuci imigrantov, ktorí prišli zo Slovenska, a už neexistujú nové migračné vlny ani také množstvo priamych potomkov ako pred desaťročiami. Ľudia, ktorí si však stále udržiavajú toto puto s komunitou, sa naďalej aktívne zapájajú a s obrovským nasadením udržiavajú kultúrny život klubu. Mnohí sú členmi súboru, pomáhajú pri aktivitách, spolupracujú na podujatiach a naďalej pracujú na tom, aby naša inštitúcia a tradície nezanikli. Toto zapojenie už presahuje rodinný pôvod: mnohí z nich majú argentínske manželky, manželov alebo príbuzných bez slovenských koreňov, ktorí sa tiež angažujú a vnímajú klub ako svoj vlastný. 

Prečo sa väčšina z nich už nikdy nevrátila na Slovensko?

Väčšina našich predkov v Argentíne zostala, pretože v nej našli mier a stabilitu – niečo, čo im starý kontinent v tom čase nevedel zaručiť. Argentína bola krajinou otvorených dverí, ktorá slovenským rodinám umožnila poctivo pracovať a založiť si budúcnosť bez strachu. Berisso sa pre nich stalo kľúčovým bodom; v mraziarňach a prístave sa slovenské rodiny začali prirodzene združovať. Mohli variť svoje jedlá, sláviť slovenské sviatky a učiť svoje deti milovať vzdialenú domovinu.

Napriek veľkej vzdialenosti ste sa nevzdali slovenského folklóru ani v 21. storočí. Čo pre vás folklór osobne znamená?

Pre nás folklór znamená oveľa viac než len hudbu či tanec. Je to pamäť, identita a spôsob, ako udržať nažive tých, ktorí tu boli pred nami. Každý tanec, každá pieseň a každý kroj nás spája s našimi koreňmi a s príbehom našich starých a prastarých rodičov. Často máme pocit, že vďaka folklóru s nimi stále hovoríme rovnakou rečou. Hoci už prešli celé generácie a my sme tisíce kilometrov od Slovenska, pri tanci alebo počúvaní našej tradičnej hudby cítime nesmierne hlboké spojenie. Veríme tiež, že folklór dokáže spájať ľudí. V našom súbore pôsobia potomkovia Slovákov, ale aj ľudia, ktorí si túto kultúru jednoducho zamilovali. Všetci však pri každom jednom tanci zdieľame rovnaký rešpekt a emócie. Cítime veľkú zodpovednosť, no zároveň obrovskú hrdosť, že môžeme toto všetko naďalej odovzdávať novým generáciám.

Ako váš súbor vnímajú ostatní Slováci žijúci v Argentíne?

Slováci v Argentíne ho vnímajú s obrovskou láskou a dojatím. Možno práve preto, že sme tak ďaleko od Slovenska, získava folklór ešte hlbšiu hodnotu. Zakaždým, keď vystupujeme, cítime podporu celej komunity, najmä starších generácií, ktoré neskrývajú svoje dojatie. Často nám ďakujú za to, že kultúru odovzdávame ďalej a udržiavame tento kúsok Slovenska tu v Argentíne stále živý. Zároveň veríme, že v tak kultúrne rozmanitej krajine, akou je Argentína, vzbudzuje slovenský folklór aj veľkú zvedavosť a obdiv. Keďže tu vedľa seba žije množstvo rôznych komunít a umeleckých prejavov, panuje tu obrovský rešpekt k tradíciám každého národa. Dokonca aj tí, ktorí nemajú slovenské korene, za nami prichádzajú, pýtajú sa, chcú vedieť viac a neraz sa nakoniec stanú súčasťou našich aktivít.

Slovenský folklór prenáša mimoriadne silnú zmes radosti, citlivosti, energie a hrdosti. Tance majú obrovskú silu, no zároveň veľkú eleganciu a emóciu. Okrem toho, za každým tancom sa skrýva skutočný príbeh. Nie sú to len choreografie, ale predstavujú oslavy, prácu, rodinné stretnutia, zvyky a spôsob života. Keď to človek pochopí, folklór prestáva byť niečím cudzím a začína byť vnímaný ako niečo blízke, ľudské a autentické. A hoci žijeme v latinskoamerickej krajine s veľmi silnou kultúrnou identitou, nikdy sme nemali pocit, že by jedna kultúra musela nahradiť druhú.

Aký je príbeh vášho folklórneho súboru Kriváň? Ako vznikol?

Príbeh Kriváňa sa zrodil z lásky k našim koreňom a z potreby udržať slovenskú kultúru v Argentíne živú prostredníctvom tanca. Postupom rokov začali rôzne generácie potomkov imigrantov pociťovať túžbu pokračovať v tom, čo si ich rodiny priniesli zo Slovenska: v hudbe, tradíciách, krojoch a predovšetkým v pocite spolupatričnosti. Takto sa v rámci argentínsko-slovenského klubu v meste Berisso začal formovať folklórny súbor Kriváň. To, čo sa začalo ako stretnutia, skúšky a schôdzky ľudí s rovnakou láskou ku kultúre, postupne narástlo do veľmi súdržnej skupiny.

Nič nebolo jednoduché. Každý kroj, každá choreografia a každé vystúpenie si vyžadovali čas, učenie a nasadenie mnohých ľudí. Časom Kriváň otvoril svoje brány aj ľuďom bez slovenského pôvodu, čo dnes považujeme za obrovské bohatstvo. Mnohí prišli zo zvedavosti alebo z lásky k tancu a nakoniec v súbore našli rodinu. Okrem toho k tomuto rastu výrazne prispel aj kultúrny kontext mesta Berisso spojený s imigrantskými komunitami a s Provinčným festivalom imigrantov (Fiesta Provincial del Inmigrante). Dnes súbor pokračuje v tej istej ceste. Snaží sa vzdať úctu tým, ktorí tento príbeh začali, a udržiava folklór živý s rovnakou emóciou a zodpovednosťou.

Pochopili sme, že folklór nemôže zostať len v spomienkach. Naši imigranti vynaložili obrovské úsilie, aby si zachovali svoj jazyk, zvyky a tradície aj tisícky kilometrov od Slovenska, a my sme cítili, že je našou zodpovednosťou v tomto odkaze pokračovať a dať mu živý priestor v rámci komunity. Cítili sme, že folklór potrebuje miesto, kde by mohol rásť spolu s novými generáciami. Mladí ľudia často prichádzali do klubu alebo na komunitné aktivity s túžbou niekam patriť, spoznať svoje korene, alebo jednoducho zdieľať niečo iné. Časom sme pochopili, že Kriváň nie je len tanečná skupina. Je to spôsob, ako vytvárať komunitu a budovať trvalý most medzi Argentínou a Slovenskom.

Spomínali ste, že dokonca realizujete nábory nových členov bez slovenských koreňov…

Áno, nábory organizujeme každý rok. Tanečný súbor začína svoje aktivity koncom februára a pracuje nepretržite až do decembra. Počas tohto obdobia máme skúšky každú sobotu, ktoré sú rozdelené na rôzne tréningové fázy. Prvá časť je zameraná na hodiny baletu, ktoré pomáhajú rozvíjať techniku a telesnú prípravu, a druhá sa zameriava na choreografie, nové tance, techniky skokov a akrobaciu. Naším cieľom pri náboroch je vždy osloviť viac ľudí a naďalej približovať slovenskú kultúru novým generáciám. Obzvlášť nás dojíma, keď niekto zistí, že má slovenské korene, a v Kriváni nájde spôsob, ako sa znovu spojiť so svojou rodinnou a kultúrnou históriou.

V súčasnosti má Kriváň štyri tanečné zložky: detskú, predjuniorskú, juniorskú a dospelú. Požiadavky a nároky sa líšia v závislosti od veku a konkrétnej skupiny, ale za veľmi dôležité považujeme to, že pridať sa môže ktokoľvek. Pre nás je najcennejšia chuť učiť sa, odhodlanie a rešpekt ku kultúre. Slovenský folklór si vyžaduje techniku, koordináciu a veľa praxe, obzvlášť pri choreografiách, skokoch a akrobacii.

Byť súčasťou Kriváňa znamená prežiť veľmi intenzívnu skúsenosť, a to tak po umeleckej, ako aj po ľudskej stránke. Zdieľame skúšky, cesty, festivaly, oslavy, nervozitu pred vyjdením na pódium a tiež množstvo spomienok, ktoré zostanú navždy. Okrem toho, je veľmi krásne sledovať, ako sa úplne odlišní ľudia nakoniec spoja pre rovnaký pocit a rovnaký cieľ. Bez ohľadu na vek, pôvod či osobné skúsenosti, všetci zdieľame túžbu reprezentovať túto kultúru.

Prečo je pre vás dôležité, aby sa slovenský folklór dostal aj k ne-Slovákom?

Časom sme pochopili, že kultúra rastie aj vtedy, keď sa zdieľa a keď dokáže nadchnúť ľudí z rôznych miest a s rôznym zázemím. Každý člen prichádza z nejakého špeciálneho dôvodu. Niektorí sa pridajú, pretože chcú byť súčasťou tanečnej skupiny, iní hľadajú miesto, kam by patrili, chcú si nájsť priateľov, zažiť niečo nové alebo jednoducho spoznať niečo iné. Ja osobne som prišla vďaka kamarátovi. Išla som si to len vyskúšať a ani vo sne by mi nenapadlo, čo všetko bude táto komunita v mojom živote znamenať. Od prvej chvíle som sa cítila veľmi vítaná. Časom som sa začala zapájať čoraz viac. Chcela som sa učiť o histórii, tradíciách, hudbe a význame každého tanca. Začala som pátrať na vlastnú päsť, hlbšie som prenikala do slovenskej kultúry a čoraz aktívnejšie som pôsobila v súbore aj v komunite.

Až si ma jedného dňa samotní tanečníci zvolili za vedúcu súboru a dodnes sa neustále učím, skúmam a snažím sa rásť, aby som túto kultúru dokázala odovzdávať s čo najväčším rešpektom a láskou. Preto chceme, aby sa slovenský folklór naďalej dostával aj k ľuďom, ktorí nie sú Slováci. Veríme totiž, že tradície by sa nemali uzatvárať pred svetom, ale mali by sa zdieľať.

Ako na slovenský folklór reagujú Argentínčania?

Samozrejme, ten, kto sa narodil a vyrastal pri počúvaní tejto hudby alebo sledovaní týchto tancov, má k nim možno prirodzenejší vzťah. Avšak tí, ktorí prichádzajú zvonka, to často robia zo zvedavosti a nakoniec zostanú vďaka všetkému, čo folklór vyžaruje. Reakcie argentínskeho publika sú veľmi rozmanité, pretože slovenský folklór má množstvo štýlov a každý sa stotožní s niečím iným. Niektorí sú ohromení silou a prejavom, ktorý na pódiu predvádzajú muži, najmä pri tradičných tancoch, ako sú tie klobúkové. Iných zasa priťahuje energia, rýchlosť a akrobacia. Často sa stáva aj to, že divákov prekvapí radosť a vášeň, s akou prežívame každé jedno vystúpenie. Mnohí ľudia možno prichádzajú najprv zo zvedavosti, alebo preto, že ich zaujme niečo vizuálne na predstavení, ale potom objavia veľmi bohatú kultúru a skvelú partiu ľudí, čo nakoniec vytvorí oveľa hlbšie puto.

Čo je typické pre folklórne tance v Argentíne? Aké sú charakteristické prvky a znaky argentínskeho folklóru?

Argentínsky folklór je oveľa širší a rozmanitejší, než si mnohí ľudia vôbec dokážu predstaviť. Každá provincia má svoje vlastné tance, rytmy a spôsoby, akými folklór interpretuje. Medzi tie najznámejšie tance patria chacarera, zamba, gato, cueca, escondido či malambo, a to je len zlomok z nich. Niektoré z nich sú veselšie a temperamentnejšie, iné skôr elegantné či romantické, a nájdu sa aj štýly, ktoré sú veľmi rázne a technicky mimoriadne náročné, ako napríklad malambo.

V rámci argentínskeho folklóru rozlišujeme dva veľké štýly. Na jednej strane je to tradičný folklór, ktorý si zachováva pôvodné a najpopulárnejšie základy argentínskych tancov. Na druhej strane existuje štylizovaný folklór, čo je modernejšia a scénickejšia verzia s prepracovanejším choreografickým a divadelným stvárnením. Hoci sa tie isté tance tancujú v rôznych častiach krajiny, každá provincia, každá skupina a dokonca aj každý jeden tanečník im vtlačí svoju vlastnú pečať. Samotná podstata tanca zostáva rovnaká, ale mení sa jeho interpretácia, energia, muzikálnosť a spôsob, akým sa odovzdáva publiku. 

Verím, že jednou z najcharakteristickejších vecí je samotný spôsob interpretácie. Argentínsky folklórny tanečník má zvyčajne mimoriadne silné prepojenie s hudbou a veľmi výrazné vyžarovanie na pódiu. Taktiež sú tu veľmi typické prvky, ako napríklad práca so šatkou pri zambe, dupanie (tzv. zapateo) a rytmická presnosť v malambe, alebo energia a vzájomná hravosť medzi partnermi v chacarere.

V mnohých provinciách vo vnútrozemí krajiny je folklór stále veľmi živý a je súčasťou každodenného života. Konajú sa tam peñas (tradičné stretnutia), festivaly a folklórne zrazy. Verím, že argentínsky folklór má v sebe niečo veľmi výnimočné: človek ho možno netancuje aj celé roky, no keď začuje chacareru alebo zambu, automaticky sa napojí na niečo veľmi vlastné, veľmi naše.

Ak by ste to mali porovnať so slovenským folklórom, v čom sa najviac odlišujú? Ak by sme si pozreli vystúpenie slovenského súboru a vystúpenie argentínskeho súboru, čo by nám najviac udrelo do očí?

Ak by sme ich mali porovnať, povedali by sme, že oba majú veľmi silnú identitu, no prejavujú sa úplne inak. Argentínsky folklór sa zvyčajne viac sústredí na prejav páru, na prepojenie medzi tanečníkmi a na príbeh či emóciu. Pohyb býva často voľnejší, elegantnejší či dokonca až teatrálny v závislosti od konkrétneho štýlu. Slovenský folklór sa, naopak, vyznačuje obrovskou dynamikou, energiou a zmenami rytmu. Má v sebe veľmi špecifickú silu, či už v hudbe alebo v tanci a to sa odráža aj na tradičných nástrojoch, rýchlych krokoch a intenzite samotných choreografií. Keby sme videli vedľa seba vystúpenie argentínskeho a slovenského súboru, pravdepodobne by nám ako prvá udrela do očí práve spomínaná energia slovenského folklóru: rýchlosť krokov, zmeny rytmu a sila celej skupiny na pódiu. Pri tom argentínskom by do popredia vystúpila skôr interpretácia, vzájomné napojenie tanečného páru a to, ako dokážu prostredníctvom tanca niečo vyrozprávať.

Ďakujeme za rozhovor!

Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶ ZDIEĽAŤ ČLÁNOK