Streda 13. mája, 2026
Vojenská loď v Hormuzskom prielive, 1. marca 2026 (Foto: Sahar Al Attar/AFP via Getty Images)
»

Americká armáda začína blokádu iránskych prístavov, uvádza CENTCOM

Centrálne veliteľstvo USA (CENTCOM) v nedeľu 12. apríla oznámilo, že americká armáda začne od pondelka námornú blokádu Hormuzského prielivu.

„Blokáda sa bude bez výnimky vzťahovať na plavidlá všetkých krajín, ktoré vstupujú do iránskych prístavov alebo z nich odchádzajú vrátane všetkých iránskych prístavov v Perzskom a Ománskom zálive,“ uvádza sa vo vyhlásení veliteľstva CENTCOM, ktoré riadi operácie na Blízkom východe.

V stanovisku sa ďalej uvádza, že americké ozbrojené sily nebudú obmedzovať voľný pohyb lodí plaviacich sa v Hormuzskom prielive, pokiaľ tieto lode využívajú neiránske prístavy. „Ďalšie informácie budú poskytnuté komerčným námorníkom prostredníctvom formálneho oznámenia pred začatím blokády,“ uvádza sa v závere vyhlásenia.

Komerčná doprava v prielive je prakticky blokovaná už od začiatku americko-izraelských útokov na Irán, ktoré sa začali 28. februára, čo viedlo k výraznému nárastu cien ropy a plynu a vyvolalo obavy o svetovú ekonomiku.

Trump oznámil blokádu na platforme Truth Social po stroskotaní víkendových rokovaní medzi americkou delegáciou na čele s viceprezidentom JD Vanceom a iránskou delegáciou. Dodal, že nariadil americkému námorníctvu, aby „vyhľadalo a zadržalo každé plavidlo v medzinárodných vodách, ktoré zaplatilo poplatok Iránu. Nikto, kto zaplatí nelegálny poplatok, nebude môcť bezpečne preplávať po otvorenom mori.“ Uviedol, že do vynucovania blokády sa zapoja aj iné krajiny, nešpecifikoval však ktoré.

Iránske revolučné gardy neskôr informovali, že prieliv zostáva pod plnou kontrolou Iránu a je otvorený pre nevojenské plavidlá.

Počas 21-hodinových rokovaní, ktoré sa konali v Pakistane, americká armáda oznámila, že úžinou preplávali dva torpédoborce. Od začiatku vojny išlo o prvý takýto manéver v priestore, ktorý ešte nebol odmínovaný. Irán poprel, že by k tomu došlo.

Osobné rokovania medzi dlhoročnými rivalmi, ktoré sa skončili v nedeľu skoro ráno, boli najvýznamnejším stretnutím na najvyššej úrovni od čias islamskej revolúcie v roku 1979. Žiadna strana nenaznačila, čo sa stane po vypršaní prímeria 22. apríla.

„Potrebujeme vidieť jasný záväzok, že sa nebudú usilovať o získanie jadrových zbraní,“ povedal Vance po rokovaniach.

Iránsky jadrový program bol v centre napätia už dlho predtým, ako Spojené štáty a Izrael zaútočili a zabili veľkú časť iránskeho najvyššieho vedenia. Teherán dlho popieral, že sa usiluje o získanie jadrových zbraní, ale trvá na svojom práve na civilný jadrový program.

Izrael a Spojené štáty tvrdia, že Irán sa snaží získať jadrové zbrane. Aj Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu už dlho upozorňuje na hromadenie vysoko obohateného uránu v Teheráne a na odmietanie prístupu inšpektorov k jadrovým zariadeniam, čo označuje za „vážne dôvody na obavy“.

Článok bol preložený z americkej edície Epoch Times.

Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶

Bolo pre vás toto čítanie prínosné? Povedzte nám svoj názor alebo nechajte kontakt pre ďalšiu diskusiu.

Prečítajte si aj