Názory, Svet » USA

Ako sa v USA podarilo zastaviť masovú ilegálnu migráciu. Návod pre Európu (Komentár)

Andrej Duhan, autor knihy „Konzervatívna revolúcia“, dokončil svoju ďalšiu knihu, tentoraz venovanú Donaldovi Trumpovi, hnutiu Make America Great Again (MAGA) a ich významu pre Európu. Kniha by mala vyjsť na jeseň. Andrej ma požiadal o pripomienky k rukopisu a ja som si počas čítania odložil niektoré pasáže na neskoršie diskusie s českými zákonodarcami.

Dohodli sme sa, že ich zverejním vo forme článku, aby ste si mohli urobiť predstavu o knihe. Tu je časť môjho výberu venovaná migrácii. Možno to prispeje k verejnej diskusii o tom, prečo sa masovú nelegálnu migráciu podarilo v USA takmer zastaviť – na rozdiel od Európy.

Za Bidenovej vlády v Demokratickej strane vyhralo debatu o imigrácii progresívne krídlo presadzujúce de facto neobmedzenú masovú imigráciu a popierajúce rozdiel medzi legálnou a nelegálnou imigráciou. Federálna vláda vtedy v podstate upustila od ochrany hraníc a od vyžadovania deportácií, pričom aj imigranti zadržaní pri nelegálnom prekročení hraníc boli často prepúšťaní do USA.

Podľa odhadov sa počas Bidenovho prezidentovania dostalo do Spojených štátov až 12 miliónov prisťahovalcov, z ktorých až 6,7 milióna mohlo byť nelegálnych, čo je historicky bezprecedentné číslo. K tomu treba pripočítať milióny nelegálnych imigrantov, ktorí prišli ešte pred Bidenom a ktorým bolo umožnené zostať v USA v dôsledku laxnosti, s akou sa pristupovalo k imigračným pravidlám a vykonávaniu deportácií.

Dlho panovala zhoda, že hromadné deportácie nie je možné vykonávať, prípadne že to z mnohých dôvodov nie je žiaduce. Podľa odhadov bolo na začiatku Trumpovho druhého funkčného obdobia v Spojených štátoch 11 – 15 miliónov nelegálnych prisťahovalcov. Tí často pracujú na čierno za nižšie mzdy ako domáce obyvateľstvo, čím mu znižujú zárobky.

Okrem toho nelegálni imigranti zvyšujú nápor na infraštruktúru v oblasti školstva, zdravotníctva a bývania, ktorá je v mnohých prípadoch na hranici dostupnosti. A napokon je tu nárast kriminality nelegálnych migrantov, ktorí majú niekedy pocit beztrestnosti alebo počítajú s tým, že ich nedeportujú. Z čisto fiškálneho hľadiska stojí nelegálna imigrácia Ameriku (po započítaní toho, čo nejakým spôsobom migranti odvedú na daniach) 150 miliárd dolárov ročne.

Trumpova administratíva prakticky ihneď po nástupe do úradu uzavrela hranice a zastavila ilegálnu imigráciu. Počet zaznamenaných nelegálnych prechodov klesol o 95 % zo stoviek tisíc mesačne za Bidena na niekoľko tisíc za Trumpa. K tomu, samozrejme, prispela nielen prísnejšia fyzická ochrana hraníc, ale aj deklarovaná snaha Trumpovej administratívy hromadne deportovať ilegálnych imigrantov, čo ich vopred odrádzalo.

Zo dňa na deň sa tak zrútila opakovaná téza demokratov, že na zastavenie imigrácie je potrebná komplexná imigračná reforma (ktorá zvyčajne zahŕňala amnestiu pre ilegálnych imigrantov, ktorí sa už v krajine zdržiavali). V skutočnosti to išlo ľahko pomocou kombinácie opatrení, aké má každá vláda k dispozícii – fyzická ochrana hraníc, deportácie a hrozba deportácií, intenzívny nátlak na krajiny pôvodu, aby prijímali imigrantov späť, a vytvorenie atmosféry, v ktorej nelegálni imigranti nie sú vítaní, budú mať problém nájsť si prácu a v USA nebudú mať ľahký život.

Zákon Laken Riley a legislatívny balík Big Beautiful Bill

Trumpova administratíva začala s deportáciami tým najjednoduchším a najpopulárnejším spôsobom – deportáciami nelegálnych prisťahovalcov, ktorí páchajú trestnú činnosť. Kongres v tejto veci schválil zákon Laken Riley Act, ktorý zavádza povinnosť zadržať cudzincov bez legálneho statusu, ktorí boli obvinení, zatknutí alebo odsúdení za spáchanie trestného činu, ako je krádež, vlámanie, lúpež, napadnutie policajta alebo vražda. Okrem toho začali agenti Imigračného a colného úradu (ICE) vykonávať razie zamerané proti zamestnávaniu nelegálnych prisťahovalcov.

Masívnejším deportáciám však bránili dve hlavné prekážky – personálne, logistické a finančné kapacity na ich vykonávanie a snahy o ich marenie prostredníctvom súdov a justičného aktivizmu sudcov naklonených demokratom.

V rámci legislatívneho balíka Big Beautiful Bill (BBB) Kongres schválil masívne zvýšenie rozpočtu úradu ICE, určeného na boj s ilegálnou imigráciou, na 140 miliárd dolárov. V tejto sume je zahrnutých napríklad 50 miliárd dolárov na dokončenie hraničného múru s Mexikom, 45 miliárd dolárov na výstavbu a správu zadržiavacích centier pre deportované osoby a ich rodiny alebo 14 miliárd dolárov na transport deportovaných osôb.

BBB vylučuje 1,4 milióna ilegálnych imigrantov aj zo systému zdravotnej starostlivosti Medicaid, čo prispieva k odrádzaniu potenciálnych nelegálnych imigrantov, prípadne motivuje tých súčasných k dobrovoľnému odchodu zo Spojených štátov (tzv. samodeportácii).

Sprísnenie víz pre kvalifikovaných zamestnancov

Víza H1B sú určené pre kvalifikovaných zamestnancov, čo s obľubou využívajú najmä firmy z oblasti ICT (informačných a komunikačných technológií). Ich zástancovia argumentujú tým, že v Amerike nie je dostatok kvalifikovanej pracovnej sily a že zrušením či obmedzením víz H1B by Amerika prišla o svetové talenty.

Program H1B bol skutočne prijatý ako možnosť prilákať kvalifikovanú pracovnú silu, typicky programátorov a vývojárov, ak sa ich nepodarí nájsť v USA. Teda ako doplnok pracovného trhu v prípadoch, keď ide o mimoriadne talentovaných a výnimočných odborníkov. Systém sa však zvrhol na dovoz lacnej pracovnej sily, ktorá nahrádza Američanov. Možnosť pracovať v USA bola viazaná na konkrétnu firmu, nie na všeobecné povolenie, čo firmám umožňovalo zamestnávať ľudí aj na menej kvalifikovaných pozíciách a ešte viac tlačiť mzdy nadol.

Neoliberálne elity najprv presunuli milióny pracovných miest v priemysle do Mexika a Ázie, pričom ľuďom hovorili „Naučte sa programovať, to je budúcnosť“, aby neskôr začali dovážať tisíce programátorov z Ázie, ktorí túto prácu vykonávali lacnejšie.

Trump víza H1B nezrušil, ale vrátil im ich pôvodný význam – firmy majú možnosť priviesť zo zahraničia odborníkov, ktorí sú skutočne výnimoční alebo na americkom trhu práce nedostupní. V prvom rade ide o zvýšenie poplatku za vízum z dvoch až piatich tisíc dolárov na stotisíc dolárov ročne, čo bráni firmám dovážať pracovnú silu len preto, aby ušetrili na mzdách. Ako hlavné kritérium na udeľovanie víz sa zavádza princíp „vyššia mzda, vyššia kvalifikácia“ – teda na najlepšie platených pozíciách budú uprednostňovaní ľudia s najvyššou kvalifikáciou.

Súčasť bezpečnostnej stratégie

Trumpova administratíva výrazne znížila počet schválených žiadostí o azyl. Za Bidena sa schvaľovala približne polovica žiadostí, za Trumpa tento podiel klesol na 20 %. Je to dôsledok sprísnenia kritérií na udelenie azylu, dôrazu na rýchle rozhodovanie, zabránenia obštrukciám a obmedzenejších možností právneho zastúpenia.

Odpor voči masovej imigrácii sa dostal aj do novej Stratégie národnej bezpečnosti Spojených štátov, ktorá masovú imigráciu označuje za existenciálnu hrozbu pre Ameriku i Západ. Označuje ju za jednu z hlavných príčin úpadku Európy a demografickú zmenu v jej dôsledku považuje za ohrozenie amerických záujmov.

Najnovšie sa americká administratíva ostro vymedzila voči Globálnemu paktu OSN o migrácii a úlohe OSN pri podpore masovej imigrácie. Obvinila OSN zo systematickej podpory masovej imigrácie do západných krajín a z podkopávania ich suverenity a bezpečnosti.

Podľa Ministerstva vnútornej bezpečnosti (DHS) bolo v roku 2025 z USA deportovaných 2,5 milióna osôb (600-tisíc za pomoci ICE, 1,9 milióna po dobrovoľnom odchode). Spojené štáty tak po prvý raz za posledných 50 rokov pravdepodobne dosiahnu v roku 2025 zápornú čistú migráciu, teda stav, keď z krajiny odchádza viac ľudí, ako prichádza. Tento trend sa môže v tomto roku ešte prehĺbiť (v porovnaní s rokom 2024 s čistou imigráciou na úrovni 2,7 milióna).

Poučenie pre Európu?

Dá sa to vyjadriť jednoducho: keď sa chce, ide to. Ak však súčasné vlády európskych krajín najviac postihnutých imigráciou (Veľká Británia, Nemecko, Francúzsko, ku ktorým sa pridalo Španielsko) nemajú odvahu, a často ani vôľu, zmeny môže priniesť len ich výmena. Schyľuje sa k tomu každý týždeň. Starmer v Británii už padol a Merz, Macron aj Sánchez majú momentálne rekordne nízku podporu. Udalosti v španielskej Ceute krízu len urýchľujú.

Názory vyjadrené v tomto článku sú názormi autora a nemusia odzrkadľovať stanoviská Epoch Times.

Článok bol preložený z českej edície Epoch Times.

Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶ ZDIEĽAŤ ČLÁNOK