Názory

Prepojenie so Sin-ťiangom: Čínska komunistická strana dodáva Iránu rakety odpaľované z ramena (Komentár)

Čína má podľa dostupných správ dodávať Iránu stovky prenosných protilietadlových raketových systémov (MANPADS) po trase, ktorá začína v Sin-ťiangu a vedie cez Pakistan. Peking a Islamabád to popierajú.

Irán by mal v priebehu niekoľkých týždňov dostať prvú dodávku až 400 čínskych prenosných protilietadlových systémov v rámci kontraktu v hodnote 60 až 70 miliónov dolárov. Zmluva sa týka čínskych raketových systémov QW-12 a FN-16 odpaľovaných z ramena, ktoré sú určené na zostreľovanie nízko letiacich lietadiel, vrtuľníkov a dronov. Bola podpísaná so spoločnosťou Zhongqing Baoshang International Investment so sídlom v Hongkongu, ktorá pôsobí ako sprostredkovateľ medzi Iránom a čínskym dodávateľom. 

Podľa plánu majú byť systémy najskôr prepravené letecky z Urumči v čínskej Ujgurskej autonómnej oblasti Sin-ťiang a následne cez Pakistan do Iránu. Zdroje nešpecifikovali, či sa úsek z Pakistanu do Iránu bude realizovať letecky alebo pozemnou cestou. Teherán skúma alternatívne pozemné trasy na prepravu čínskeho vojenského vybavenia a komponentov dvojakého použitia, aby znížil riziko narušenia dodávok.

Železničný koridor s dĺžkou približne 10 500 kilometrov, ktorý vedie z čínskych uzlov, ako je Xi’an, cez Kazachstan a Turkménsko do vnútrozemského prístavu Aprin v Teheráne, prepravuje tovar čínskeho pôvodu do Iránu od roku 2014. Čína ho v roku 2025 rozšírila, čím sa doba prepravy skrátila približne na 15 dní. Americká kongresová komisia pre ekonomické a bezpečnostné vzťahy medzi USA a Čínou v širšom kontexte uvádza, že Čína Iránu uľahčuje obchádzanie vývozných kontrol prostredníctvom sietí prekladových a fiktívnych spoločností so sídlom v Hongkongu, Číne a tretích krajinách, ktoré slúžia na dodávky komponentov dvojakého použitia pre iránske programy dronov a rakiet.

Takáto dohoda by predstavovala jednu z najväčších známych snáh Teheránu o obnovu protivzdušnej obrany krátkeho dosahu od vojny so Spojenými štátmi a Izraelom, ktorá odhalila medzery v schopnosti Iránu chrániť svoje vojenské objekty a strategickú infraštruktúru.

Čína aj Pakistan akúkoľvek zodpovednosť popreli. Oddelenie pre styk s médiami pakistanskej armády Inter-Services Public Relations oznámilo agentúre Anadolu, že „všetky takéto špekulácie sú nepodložené a nepravdivé“. 

Podobne aj hovorkyňa čínskeho ministerstva zahraničných vecí Mao Ning na tlačovej konferencii 30. júla v reakcii na otázku týkajúcu sa dodávok zbraní do Pakistanu vyhlásila: „Táto správa nie je pravdivá a nemá absolútne žiadny faktický základ.“ 

Nedávna dodávka MANPADS nebola prvá. V apríli sa objavili správy o tom, že Čína v priebehu niekoľkých týždňov pripravuje dodávku MANPADS do Iránu, pričom existovali náznaky, že Peking smeruje dodávky cez tretie krajiny, aby zakryl ich pôvod. Hovorca čínskeho veľvyslanectva vo Washingtone toto tvrdenie pre CNN poprel. O niekoľko dní neskôr americké spravodajské služby zaznamenali aj náznaky, že Peking zvažuje, či Iránu predať pokročilé radarové systémy – opäť potenciálne cez tretie krajiny, aby zakryl svoju priamu účasť.

Čínske oficiálne popierania prichádzajú v kontexte priameho uistenia, ktoré mal čínsky vodca Si Ťin-pching poskytnúť americkému prezidentovi Donaldovi Trumpovi. Trump v príspevku na Truth Social z 24. júla napísal, že ho Si počas ich májového stretnutia v Pekingu ubezpečil, že Čína za žiadnych okolností neposkytne ani nepredá Iránu zbrane a že tento záväzok sa vzťahuje aj na čínske spoločnosti. Trump uviedol, že Si Ťin-pchinga „berie za slovo“.

Záznamy amerického ministerstva financií a ministerstva zahraničných vecí však Si Ťin-pchingovo uistenie spochybňujú. Ministerstvo zahraničných vecí 10. júna oznámilo sankcie proti 13 osobám a subjektom v Iráne, Bielorusku a Číne vrátane Hongkongu z dôvodu obstarávania alebo nákupu zbraní (výslovne vrátane systémov MANPADS) v mene iránskych Islamských revolučných gárd. Tento krok nadviazal na sériu sankčných opatrení z 8. mája, ktorého cieľom bolo presadiť rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN č. 1929. Tá členským štátom zakazuje dodávať, predávať alebo prevádzať do Iránu konvenčné zbrane, ako sú MANPADS.

Informačný prehľad amerického ministerstva zahraničných vecí uvádza konkrétnych sprostredkovateľov: Sajjad Ahadzadeh, šéf iránskeho Centra pre spoluprácu v oblasti inovácií a technológií, je opísaný ako osoba, ktorá oslovila čínsku spoločnosť Yushita Shanghai International Trade Co. Ltd., aby obstarala systém MANPADS. Americké ministerstvo financií na čínsku spoločnosť uvalilo sankcie 8. mája a na Ahadzadeha o dva dni neskôr. Bieloruský subjekt Armory Alliance je samostatne opísaný ako sprostredkovateľ medzi spoločnosťami so sídlom v Číne a v Iráne, ktorý pomáhal sprostredkovať nákup stoviek MANPADS.

Úrad pre kontrolu zahraničných aktív (OFAC) amerického ministerstva financií na tieto opatrenia nadviazal. Následne sa zameral na ďalšie články tej istej nákupnej siete a poukázal na pretrvávajúce snahy iránskeho Centra pre spoluprácu v oblasti inovácií a technológií o získavanie systému MANPADS od čínskych dodávateľov. Sankcie sú uvalené na základe dvoch prezidentských výkonných nariadení. Executive order 13382 sa zameriava na šíriteľov zbraní hromadného ničenia a ich podporovateľov, pričom Executive order 13902 sa zameriava na aktérov v iránskom finančnom sektore. 

Nie je to prvý zdokumentovaný prípad, keď čínske subjekty prostredníctvom sprostredkovateľov zásobovali iránske zbrojné programy. Americké ministerstvo zahraničných vecí v roku 2023 uvalilo sankcie na sieť siedmich jednotlivcov a šiestich subjektov v Iráne a Číne za podporovanie iránskeho ministerstva obrany, jeho programu balistických rakiet a logistiky ozbrojených síl. Medzi nimi bol aj iránsky vojenský atašé v Pekingu, ktorý podľa amerického ministerstva koordinoval nákupy vojenského materiálu z Číny. 

Z viacerých správ vyplýva, že Irán je blízko k uzavretiu dohody s Čínou o nákupe nadzvukových protilodných striel s plochou trajektóriou letu. Nie je však jasné, či už bola dohoda skutočne uzavretá. Podľa májovej správy americkej televíznej stanice NBC News bola raketa, ktorá pravdepodobne zostrelila americké lietadlo F-15 nad juhozápadným Iránom, s najväčšou pravdepodobnosťou vyrobená v Číne. Okolnosti incidentu však naďalej zostávajú predmetom vyšetrovania.

Úloha Pakistanu v rámci tejto trasy je významná vzhľadom na jeho „železné bratstvo“ s Čínou a nedávnu zmenu v jeho tranzitnej politike. 25. apríla pakistanské ministerstvo obchodu oficiálne otvorilo tranzitný koridor do Iránu cez Čínsko-pakistanský ekonomický koridor a iránske pozemné trasy, pričom určilo šesť tranzitných trás s cieľom vybaviť viac ako 3 000 kontajnerov smerujúcich do Iránu, ktoré uviazli v Karáčí a v prístave Qasim v dôsledku námornej blokády zo strany USA.

Blokáda sa vzťahuje na plavidlá, ktoré vplávajú do iránskych prístavov alebo z nich vyplávajú. Nevzťahuje sa však na pozemnú a leteckú dopravu, ktorá vôbec neprechádza iránskymi vodami. Uvedená letecká trasa z Urumči do Pakistanu, na ktorú nadväzuje pozemný úsek do Iránu, by námornú blokádu úplne obišla.

Americký poslanec Raja Krishnamoorthi, vysokopostavený člen Stáleho výboru Snemovne reprezentantov pre spravodajské služby a osobitného výboru Snemovne reprezentantov pre strategickú súťaž s Čínskou komunistickou stranou, poslal 6. augusta oficiálny list ministrovi zahraničných vecí Marcovi Rubiovi, ministrovi obrany Peteovi Hegsethovi a riaditeľovi CIA Johnovi Ratcliffovi s otázkou: „K akému záveru ste dospeli, pokiaľ ide o rozsah, v akom pakistanské vedenie vedelo o tejto dohode a plánovanom transfere?“ Spýtal sa tiež, či administratíva považuje popieranie zo strany Pekingu za dôveryhodné. Odpoveď administratívy zatiaľ nebola zverejnená.

Komentár bol preložený z americkej edície Epoch Times.

Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶ ZDIEĽAŤ ČLÁNOK