Cestovanie, Zaujímavosti

Oravský hrad: kamenná kronika nad riekou (+Foto)

Oravský hrad, týčiaci sa na vápencovom skalnom brale viac ako 107 metrov nad dnom údolia, pôsobí, akoby vyrastal priamo zo skaly. Jeho podobu formoval nielen človek, ale aj krajina severného Slovenska. Názov rieky Orava, podľa ktorej hrad dostal svoje meno, sa zvykne vykladať vo význame „rýchla“ či „burácajúca“, čo výstižne charakterizuje okolitú krajinu.

Najstaršie základy hradu boli položené v 13. storočí po mongolskom vpáde. Hrad pôvodne vlastnil kráľ Belo IV. a bol súčasťou širšieho úsilia o opevnenie zraniteľných hraníc Uhorského kráľovstva. Od začiatku nemal slúžiť iba ako sídlo. Predstavoval dôležitý vojenský oporný bod, ktorý mal strážiť a monitorovať okolité územia.

V nasledujúcich storočiach sa hrad postupne rozrastal do výšky. Každá ďalšia etapa výstavby na ňom zanechala viditeľnú stopu bez toho, aby úplne nahradila to, čo vzniklo pred ňou.

Jedným z najvýraznejších stavebných prvkov Oravského hradu je spôsob, akým sa prispôsobuje skalnému bralu. Jednotlivé budovy vznikali na terasách kopírujúcich tvar skaly, namiesto toho, aby sa stavitelia snažili terén meniť. Prepojenie prirodzenej skaly s obrannými prvkami robí z hradu ukážkový príklad stredovekej vojenskej architektúry, ktorá sa postupne premenila na šľachtické sídlo bez toho, aby stratila svoj strategický význam.

Ako sa zdokonaľovali stavebné postupy, hrad sa od 14. do 17. storočia výrazne rozširoval. Drevo postupne ustupovalo kamennému murivu. To stavbu spevňovalo a zároveň dotváralo jej premenu z pevnosti na mocenské a administratívne sídlo. Hrad v tom období ovládali významní uhorskí šľachtici, ako Matúš Čák Trenčiansky a neskôr rod Thurzovcov.

Práve palatín Juraj Thurzo, najvyšší uhorský hodnostár po panovníkovi, premenil pevnosť na renesančné sídlo bez toho, aby ju zbavil vojenskej funkcie. Popri zosilnenom opevnení a delostreleckých pozíciách, ktoré zodpovedali novým spôsobom vedenia vojny, dal vybudovať aj pohodlnejšie obytné priestory a rozľahlejšie sály.

Výsledkom sa stal rozsiahly komplex spájajúci pohodlie s obrannou funkciou, čo je v jeho usporiadaní zreteľné dodnes.

Hrad má 154 miestností a 754 schodov, ktoré sa nachádzajú v troch hlavných častiach – Hornom, Strednom a Dolnom hrade. Spájajú ich úzke chodby, vychodené schodiská a opevnené brány. Spoločne vytvárajú jedinečné spojenie architektonických štýlov, v ktorom sa románske základy prelínajú s gotickými vežami, renesančnými obytnými priestormi a neskoršími barokovými úpravami – niekedy dokonca v rámci jednej časti hradu.

Oravský hrad dnes slúži ako múzeum. Patrí k najcennejším kultúrnym pamiatkam Slovenska. Ničivý požiar v roku 1800 síce zničil veľkú časť jeho drevených horných konštrukcií, rozsiahle reštaurátorské práce v 20. storočí však zabezpečili zachovanie kamenných častí a umožnili sprístupniť interiéry verejnosti.

Medzi obnovené priestory patria dobové spálne, hodovná sieň a zbrojnica. Boli upravené tak, aby návštevníkom priblížili život šľachty i vojakov v priebehu niekoľkých storočí.

K ďalším pozoruhodným miestam patrí kaplnka svätého Michala, rytierska sála, klenotnica a viacero obnovených komnát približujúcich každodenný život niekdajších obyvateľov hradu. Hradné zbierky zahŕňajú praveké nástroje, stredoveké zbrane, tradičné ľudové kroje aj dobové portréty.

Výrazná silueta hradu týčiaceho sa nad riekou priťahuje aj filmárov. Oravský hrad tak získal druhý život na filmovom plátne a preslávil sa ďaleko za hranicami Slovenska. Spoznali ho aj diváci, ktorí by sa inak s jednou z najzachovalejších stredovekých pamiatok krajiny možno nikdy nestretli.

Článok bol preložený z americkej edície Epoch Times.

Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶ ZDIEĽAŤ ČLÁNOK