Svet » EÚ

Európska komisia varuje pred šírením dezertifikácie. Riziko sa približuje aj k slovenským hraniciam

Európu môže v nasledujúcich rokoch zasiahnuť výrazné rozširovanie oblastí ohrozených dezertifikáciou. Vyplýva to z novej metodiky a analýzy Spoločného výskumného centra Európskej komisie (JRC), podľa ktorej by do roku 2040 mohlo byť zvýšeným rizikom degradácie pôdy ohrozených viac ako milión kilometrov štvorcových územia Európskej únie. Rizikové oblasti sa pritom rozširujú aj do regiónov v bezprostrednej blízkosti Slovenska.

Podľa štúdie sa už dnes medzi ohrozené územia zaraďuje pás v česko-rakúskom pohraničí od Znojemska po Břeclavsko. V projekciách do roku 2040 sa táto zóna ďalej rozširuje smerom do Rakúska. Významne narastá aj riziko na juhovýchode Maďarska, teda v oblasti Veľkej dunajskej nížiny, ktorá susedí so Slovenskom.

Dezertifikácia spôsobuje dlhodobú degradáciu pôdy

JRC upozorňuje, že dezertifikácia neznamená vznik klasických púští. Ide o dlhodobú degradáciu pôdy, pri ktorej postupne klesá jej schopnosť podporovať poľnohospodársku produkciu, zadržiavať vodu či zabezpečovať prirodzené fungovanie ekosystémov. Proces je výsledkom kombinácie ľudskej činnosti a prirodzených javov.

Podľa novej metodiky dnes suché oblasti pokrývajú približne 611-tisíc kilometrov štvorcových, teda asi 15 percent územia Európskej únie. Dezertifikácia už zasahuje približne 530-tisíc kilometrov štvorcových, čo predstavuje okolo 12 percent územia EÚ a má dosah na približne 42 miliónov obyvateľov.

Najvyšší podiel územia zasiahnutého dezertifikáciou eviduje JRC v Španielsku, kde ide o 53 % rozlohy krajiny. Nasledujú Cyprus so 45 percentami a Grécko s 36 percentami. Najviac postihnuté sú v súčasnosti Pyrenejský polostrov, južné Taliansko, Balkán a juhovýchod Maďarska.

Výhľad na roky 2021 až 2040 však naznačuje ďalšie výrazné rozširovanie rizikových oblastí. JRC identifikovalo viac ako 1 004 000 kilometrov štvorcových územia EÚ, ktoré by sa mohli dostať do pásma zvýšeného rizika dezertifikácie. Mnohé z týchto oblastí sa pritom dnes ešte nepovažujú za suché regióny.

Vedci zdôrazňujú, že cieľom novej metodiky je presnejšie hodnotiť degradáciu pôdy prostredníctvom satelitných údajov programu Copernicus, podrobnejších indikátorov a budúcich scenárov vývoja indexu sucha. Výsledky majú slúžiť členským štátom ako podklad pri plánovaní opatrení na ochranu pôdy a hospodárenie s vodnými zdrojmi v podmienkach meniacej sa klímy.

Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶ ZDIEĽAŤ ČLÁNOK