Svet » EÚ

Europarlament posunul digitálne euro bližšie k realite. Čo to prinesie a aké sú možné riziká?

Európska únia (EÚ) sa posunula o ďalší krok smerom k možnému zavedeniu digitálneho eura. Európsky parlament schválil začatie rokovaní s členskými štátmi o legislatíve, ktorá má vytvoriť právny rámec pre novú elektronickú formu peňazí vydávaných Európskou centrálnou bankou.

Ako uviedol web europarlamentu, plénum podporilo rokovací mandát pomerom 416 hlasov za, 169 proti a 22 poslancov sa hlasovania zdržalo. Samotné hlasovanie europarlamentu ešte neodobrilo, že digitálne euro začne fungovať. Predstavuje však ďalšiu fázu legislatívneho procesu, v ktorej budú Európsky parlament a Rada EÚ hľadať konečnú podobu pravidiel.

Spomedzi slovenských europoslancov podporili posun konceptu siedmi – Ľubica Karvašová, Ľudovít Ódor, Michal Wiezik, Lucia Yar (všetci PS/Obnovme Európu), Erik Kaliňák, Judita Laššáková (obaja Smer-SD/nezaradení) a Branislav Ondruš (nezaradený).

Proti bolo kvarteto – Ľuboš Blaha, Katarína Roth Neveďalová (obaja Smer-SD/nezaradení), Milan Mazurek a Milan Uhrík (Republika/Európa suverénnych národov). Miriam Lexmann (KDH/Európska ľudová strana) sa zdržala a Monika Beňová (Smer-SD/nezaradená) s dvojicou „progresívcov“ Veronika Cifrová Ostrihoňová a Martin Hojsík nehlasovali.

„Chránime slobodu občanov vybrať si spôsob platby,“ uviedol spravodajca Fernando Navarrete Rojas z Európskej ľudovej strany. Podľa neho má digitálne euro rozšíriť dostupnosť verejných peňazí v digitálnej podobe, pričom hotovosť má zostať zachovaná. 

„Digitálne euro doplní hotovosť, nikdy ju nenahradí. Nikto by nemal byť nútený vzdať sa hotovosti a nikto by nemal zostať bez bezpečnej, odolnej a skutočne európskej digitálnej platobnej možnosti,“ dodal španielsky zákonodarca, ktorý povedie rokovací tím Parlamentu.

Čo vlastne bude digitálne euro?

Digitálne euro je projekt Európskej centrálnej banky, ktorý vznikol v roku 2021 s cieľom preskúmať možnosť vytvorenia digitálnej meny centrálnej banky (CBDC). Podľa vysvetlenia Európskej komisie by išlo o elektronickú formu hotovosti – digitálny ekvivalent bankoviek a mincí, ktorý by bol rovnako ako fyzické euro krytý Európskou centrálnou bankou (ECB).

Používatelia by mohli digitálne euro využívať pri bežných platbách v obchodoch, pri online nákupoch alebo pri prevodoch medzi ľuďmi. Súčasťou návrhu je aj možnosť fungovania bez internetového pripojenia.

„Offline funkcionalita by bola ekvivalentná používaniu fyzickej hotovosti, pretože strata zariadenia by znamenala stratu offline peňazí bez možnosti vrátenia peňazí,“ uvádza europarlament.

ECB vysvetľuje princíp jednoducho – ak si dnes človek vyberie 100 eur z bankového účtu v hotovosti, zostatok na účte sa zníži a vznikne mu možnosť používať fyzické peniaze. Pri digitálnom eure by išlo o podobnú premenu peňazí z účtu na digitálnu formu.

Ani kryptomena ani programovateľné peniaze

Napriek častému spájaniu digitálnych mien centrálnych bánk s kryptomenami ECB uvádza, že digitálne euro nebude založené na technológii blockchain ani distribuovaných databázach.

Jeho fungovanie má byť postavené na infraštruktúre pod dohľadom Eurosystému, teda ECB a národných centrálnych bánk krajín eurozóny.

Európske inštitúcie zároveň zdôrazňujú, že digitálne euro nebude takzvanými programovateľnými peniazmi. To znamená, že nebude možné určovať, na čo alebo kedy ich môže používateľ minúť.

ECB uvádza, že digitálne euro má mať rovnakú hodnotu ako hotovosť a nemá obsahovať obmedzenia týkajúce sa toho, kde, kedy alebo s kým ho môžu ľudia používať.

Súkromie ako jedna z hlavných tém

Jednou z najväčších otázok okolo digitálneho eura je ochrana súkromia. Európsky parlament vo svojej rokovacej pozícii uvádza, že ochrana súkromia má byť zabudovaná priamo do návrhu systému. Použiť by sa mali aj technológie umožňujúce overenie transakcie bez zverejnenia nepotrebných osobných údajov.

Ide napríklad o princíp takzvaných „zero-knowledge proofs“, teda kryptografických metód, ktoré umožňujú potvrdiť pravdivosť informácie bez odhalenia samotného obsahu.

Podľa návrhu by ECB nemala priamy prístup k identifikačným údajom používateľov. Kontroly súvisiace s pravidlami proti praniu špinavých peňazí by naďalej vykonávali banky a ďalší regulovaní poskytovatelia platobných služieb.

Limity držby a ochrana finančnej stability

Jednou z diskutovaných oblastí zostávajú limity množstva digitálnych eur, ktoré môže jednotlivec vlastniť. Európsky parlament podporil zavedenie stropu, ktorý má zabrániť tomu, aby ľudia v prípade neistoty masovo presúvali peniaze z komerčných bánk do digitálnej meny centrálnej banky.

„Poslanci navrhli, aby strop EÚ stanovila Komisia na základe odporúčaní ECB a aby sa prehodnocoval aspoň každé dva roky. Poslanci chcú, aby mal Parlament v tomto procese plné rozhodovacie právomoci,“ konštatuje europarlament.

Digitálne euro by zároveň nemalo prinášať úročenie – ani pozitívne, ani negatívne. Nemalo by teda konkurovať klasickým bankovým vkladom ako investičný nástroj.

Hotovosť má zostať súčasťou systému

Súčasťou rovnakého legislatívneho balíka je aj otázka postavenia eurobankoviek a euromincí. Európsky parlament chce zabezpečiť, aby členské štáty eurozóny naďalej garantovali dostupnosť hotovosti. Podniky by zároveň nemali mať možnosť plošne odmietať platby v hotovosti.

Tento prvok je dôležitý najmä pre skupiny obyvateľov, ktoré môžu mať obmedzený prístup k digitálnym technológiám – napríklad starších ľudí alebo osoby bez klasického bankového účtu.

Ako uviedol slovenský ekonóm a bývalý premiér Ľudovít Ódor vo svojej prezentácii o digitálnom eure, nová forma peňazí má byť skôr evolúciou než revolúciou. Digitálne euro podľa neho nemá nahradiť hotovosť, nemá byť nástrojom menovej politiky a nemá ohroziť finančnú stabilitu.

Podľa Ódora má fungovať ako „kotva pre európsky menový systém v digitálnej ére“.

Kedy by mohlo digitálne euro vzniknúť?

Ešte pred samotným zavedením musí byť prijatá európska legislatíva a ECB musí dokončiť technickú prípravu.

Podľa doterajšieho harmonogramu by v prípade schválenia právneho rámca mohla testovacia fáza začať približne v roku 2027. Eurosystém následne predpokladá možnú prvú emisiu digitálneho eura okolo roku 2029.

Ani po prijatí legislatívy však nebude používanie digitálneho eura povinné. Európska komisia uvádza, že občania budú mať možnosť rozhodnúť sa, či ho chcú používať.

EÚ hľadá vlastnú digitálnu platobnú infraštruktúru

Podpora digitálneho eura vychádza najmä z obáv o budúcnosť platieb v čoraz viac digitalizovanej ekonomike.

Európske inštitúcie argumentujú, že verejne garantovaná digitálna forma peňazí môže posilniť odolnosť európskeho platobného systému a ponúknuť alternatívu v situácii, keď väčšinu digitálnych platieb zabezpečujú súkromné spoločnosti.

Peter Norwood z neziskovej organizácie Finance Watch po hlasovaní Výboru Európskeho parlamentu pre hospodárske a menové veci (ECON) uviedol, že Parlament podporil digitálne euro, ktoré „nie je iba ďalšou platobnou aplikáciou“, ale má zachovať pôvodný cieľ projektu – zabezpečiť prístup k verejným peniazom v digitálnom prostredí.

Kritici upozorňujú na riziká pre banky aj používateľov

Napriek podpore európskych inštitúcií zostáva digitálne euro predmetom rozsiahlej diskusie. Kritici upozorňujú najmä na možné dôsledky pre komerčné banky, náklady projektu a kladú otázku, či nová forma peňazí prinesie dostatočný úžitok oproti už existujúcim platobným riešeniam.

Jednou z hlavných obáv bankového sektora je možný presun časti vkladov obyvateľov z komerčných bánk do digitálnych peňaženiek napojených na centrálnu banku. Banky upozorňujú, že takýto presun by mohol znížiť objem vkladov, ktoré využívajú na financovanie úverov domácnostiam a firmám.

Na tento problém upozorňovali viaceré európske banky vrátane Deutsche Bank, DZ Bank a francúzskej Groupe BPCE. Zároveň však tieto inštitúcie podľa The Financial Times prejavili záujem zapojiť sa do pilotného testovania digitálneho eura, aby mohli ovplyvniť jeho technické nastavenie a zabezpečiť jeho prepojenie so súkromnými platobnými systémami. Do testovania sa majú zapojiť desiatky bánk, fintech spoločností a poskytovateľov platieb z väčšiny krajín eurozóny.

Samotná ECB tvrdí, že riziko pre bankový sektor má obmedziť práve zavedenie limitov držby digitálneho eura. Podľa ECB by digitálne euro nemalo nahradiť existujúce bankové služby, ale fungovať ako doplnkový spôsob platby.

Otázky vyvoláva aj praktická využiteľnosť projektu. Kritici poukazujú na to, že EÚ už dnes disponuje množstvom digitálnych platobných riešení a nová verejná infraštruktúra bude musieť presvedčiť ľudí, že prináša reálnu výhodu.

Zástancovia projektu naopak tvrdia, že nejde iba o ďalšiu platobnú aplikáciu, ale o zachovanie možnosti používať peniaze garantované centrálnou bankou aj v čase, keď sa ekonomika čoraz viac presúva do digitálneho prostredia.

Riziká a otázniky okolo digitálneho eura

Napriek oficiálnym uisteniam existuje niekoľko reálnych rizík, ktoré si zaslúžia pozornosť.

Najväčšou obavou bánk zostáva možný odliv vkladov. Hoci limity držby (očakávané v rozpätí 1000 – 3000 eur) majú toto riziko obmedziť, v extrémnom scenári by podľa niektorých odhadov mohol presun peňazí dosiahnuť stovky miliárd eur. Menšie a retailové banky by boli zasiahnuté citlivejšie.

Náklady projektu nie sú zanedbateľné. Pre Eurosystém sa odhadujú vývojové náklady na približne 1,3 miliardy eur a ročné prevádzkové náklady okolo 320 miliónov eur. Banky a platobní poskytovatelia majú podľa oficiálnych odhadov investovať 4 až 5,8 miliardy eur. Niektoré súkromné analýzy hovoria aj o vyšších číslach. Tieto náklady sa môžu čiastočne preniesť na klientov či obchodníkov.

Technická stránka prináša ďalšie výzvy. Offline platby, ktoré majú napodobňovať hotovosť, sú technicky náročné na spoľahlivé vyriešenie (prevencia dvojitého míňania, synchronizácia, bezpečnosť pri strate zariadenia). Kompatibilita s existujúcimi platobnými systémami v celej eurozóne a kybernetická odolnosť celej infraštruktúry budú kľúčové.

Prijatie verejnosťou nie je zaručené. Prieskumy ukazujú, že ochota používať digitálne euro silne závisí od dizajnu – najmä od úrovne súkromia, jednoduchosti a jasnej pridanej hodnoty. V priaznivom scenári môže byť akceptácia verejnosťou relatívne vysoká, v nepriaznivom oveľa nižšia. Mnohí ľudia zatiaľ nevidia výraznú výhodu oproti už existujúcim mobilným a kartovým platbám.

Zostáva otázka dôvery. Aj keď ECB deklaruje, že nebude mať priamy prístup k identite používateľov a že digitálne euro nebude programovateľné, časť verejnosti zostáva skeptická voči možným zmenám pravidiel v budúcnosti.

Digitálne meny centrálnych bánk vo svete

Digitálne euro nie je izolovaný európsky projekt. Ako upozorňuje web Global Government Finance, vlastné digitálne meny centrálnych bánk (CBDC) skúmajú alebo zavádzajú viaceré krajiny sveta, pričom skúsenosti sú zatiaľ rozdielne.

Nigéria patrila medzi prvé krajiny, ktoré svoju digitálnu menu centrálnej banky – eNairu – zaviedli do praxe. Jej prijatie však zostalo pomalšie, než tamojšie úrady očakávali, a Centrálna banka Nigérie preto upravuje stratégiu s cieľom zvýšiť využívanie systému.

Čína pokračuje v rozširovaní digitálneho jüanu (e-CNY), ktorý patrí medzi najviac rozpracované projekty digitálnych mien centrálnych bánk. 

India postupne rozvíja digitálnu rupiu a v Spojenom kráľovstve Bank of England spolu s ministerstvom financií pokračujú v návrhovej fáze digitálnej libry.

Skúsenosti zo sveta ukazujú, že technologická pripravenosť sama osebe nezaručuje úspech digitálnej meny. Rovnako dôležitá bude dôvera používateľov, jednoduchosť používania a schopnosť presvedčiť verejnosť, že nová forma peňazí prináša skutočnú hodnotu.

Nasledujúce rokovania medzi Parlamentom a Radou EÚ ukážu, či EÚ dokáže nájsť rovnováhu medzi technologickou modernizáciou platieb, ochranou súkromia, finančnou stabilitou a zachovaním slobody voľby používateľov. Práve táto rovnováha bude rozhodovať o tom, či sa digitálne euro stane prirodzenou súčasťou každodenných platieb alebo zostane ambicióznym projektom s obmedzeným využitím.

Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶ ZDIEĽAŤ ČLÁNOK