Svet

Nejde len o lacnú pracovnú silu: Prečo sa Maďarsko stalo magnetom pre nemecký automobilový priemysel

Prečo BMW, Mercedes-Benz a Audi investujú v Maďarsku miliardy? Samotné nízke mzdy tento boom nevysvetľujú. Rozhodujúce sú nové požiadavky elektromobility a dlhodobá priemyselná politika.

Keď vtedajší predseda predstavenstva BMW Oliver Zipse koncom septembra minulého roka otváral nový závod automobilky v maďarskom Debrecíne, dal jasne najavo, aký význam má táto lokalita pre celú spoločnosť.

Závod je podľa neho v rámci celosvetovej výrobnej siete BMW Group „priekopníkom“ – ide o prvý plne elektrický závod koncernu, prvý výrobný závod bez využitia fosílnych palív a prvú továreň pre vozidlá takzvanej Novej triedy. Zipse označil túto lokalitu za „kľúčový faktor pre budúci úspech skupiny BMW“.

BMW v tomto rozhodnutí nie je osamotené. Mercedes-Benz rozširuje svoj závod v Kecskeméte pre ďalšiu generáciu elektrických vozidiel. Podľa vyjadrení spoločnosti sa tak Kecskemét stane „najväčším závodom na výrobu automobilov v Maďarsku a jedným z najväčších v celosvetovej výrobnej sieti Mercedes-Benz“. Audi vyrába v Győri už viac ako tri desaťročia.

Maďarsko sa tak dnes radí k najdôležitejším európskym výrobným centrám nemeckého automobilového priemyslu. To však vyvoláva otázku: Prečo nové závody nemeckých výrobcov vyrastajú práve tam a nie v samotnom Nemecku?

Viac než len nízke mzdy

V prospech Maďarska hovoria na prvý pohľad náklady na prácu. Podľa údajov nemeckého Spolkového štatistického úradu stála jedna pracovná hodina vo výrobnom sektore v Maďarsku v poslednom období v priemere 15,20 eura, zatiaľ čo v Nemecku to bolo približne 45 eur.

Tento rozdiel však sám o sebe nevysvetľuje, prečo sa práve Maďarsko stalo jednou z najdôležitejších investičných destinácií nemeckého automobilového priemyslu. Porovnateľné mzdové náklady totiž nájdeme aj v iných krajinách strednej a východnej Európy.

Skutočná otázka preto znie: Prečo stavia BMW svoj najmodernejší závod práve v Debrecíne a nie v Nemecku? Koniec koncov, centrála koncernu, veľké vývojové centrá a podstatná časť výskumu naďalej sídlia v Mníchove. Automobilka vo svojej septembrovej tlačovej správe na túto otázku výslovne neodpovedá.

Požiadavky na nové výrobné závody sa však zjavne zmenili. Debrecín nie je len prvým závodom koncernu pre vozidlá spomínanej „Novej triedy“. Priamo v areáli továrne sa na princípe „lokálne pre lokálnych“ budú montovať aj vysokonapäťové batérie šiestej generácie. Podľa automobilky je Debrecín prvým z piatich závodov BMW na svete, kde sa tieto batérie budú vyrábať sériovo.

K tomu sa pridáva ďalší faktor. Maďarsko sa už roky cielene uchádza o pozornosť medzinárodných priemyselných podnikov. Kľúčovú úlohu v tom zohráva štátna investičná agentúra HIPA, ktorá spadá pod tamojšie ministerstvo zahraničných vecí a obchodu.

Podľa vlastných vyjadrení sprevádza spoločnosti počas celého procesu etablovania sa na trhu. V rámci svojho modelu „poskytovateľa komplexných služieb“ pomáha investorom okrem iného s výberom lokality, budovaním potrebnej infraštruktúry, hľadaním dodávateľov a koordináciou s príslušnými úradmi.

Medzi rokom 2014 a koncom roka 2025 agentúra podľa vlastných údajov zastrešila 2 305 investičných projektov s objemom prevyšujúcim 66 miliárd eur. Vďaka tomu malo vzniknúť takmer 187-tisíc nových pracovných miest.

O výbere výrobného závodu sa preto dnes už nerozhoduje len na základe mzdových nákladov. Pre výrobcov je čoraz dôležitejšie, či je možné na jednom mieste prepojiť výrobu vozidiel, montáž batérií a sieť dodávateľov. A práve tieto podmienky Maďarsko v posledných rokoch cielene rozvíjalo.

Mercedes-Benz GLB pri príležitosti spustenia sériovej výroby v závode v maďarskom Kecskeméte 19. januára 2026. (Foto: Attila Kisbenedek/AFP prostredníctvom Getty Images)

Priemyselný ekosystém

Nová automobilka dnes málokedy vzniká izolovane. Spolu s ňou prichádzajú aj dodávatelia, logistické firmy a ďalší poskytovatelia služieb. Presne na tento vývoj poukazuje aj samotné BMW pri otváraní závodu v Debrecíne. Podľa údajov automobilky tam vznikne viac ako 2 000 priamych pracovných miest. Zároveň sa v regióne usídlili ďalší subdodávatelia a poskytovatelia služieb, pričom sa ďalej rozvíjali priemyselné parky i dopravná infraštruktúra.

Do tejto siete medzičasom patrí aj dodávateľská firma ZF. Spoločnosť vybudovala v Debrecíne novú linku na výrobu náprav, odkiaľ dodáva komponenty okrem iného aj pre BMW. 

Súbežne s tým vznikajú v Maďarsku nové kapacity na produkciu batérií. Automobilky, dodávatelia a výroba batérií sa tak k sebe priestorovo približujú. Pre výrobcov to predstavuje obrovskú výhodu.

Nové továrne sa už dnes nestavajú odtrhnuté od svojho okolia. Kľúčové naopak je, či sa dá na jednom mieste čo najužšie prepojiť produkcia, dodávateľská sieť a infraštruktúra. A presne takéto priemyselné prostredie v Maďarsku za uplynulé roky vyrástlo.

Nové konkurenčné prostredie

Úspech Maďarska sa však nedá vysvetliť len jeho vlastnými prednosťami. Zároveň sa totiž zmenili celkové rámcové podmienky pre nové priemyselné investície.

Výskum, vývoj a centrály nemeckých výrobcov zrejme aj naďalej ostanú v Nemecku. Nové výrobné závody však vznikajú tam, kde dokážu firmy čo najefektívnejšie previesť ďalšiu generáciu vozidiel do sériovej výroby.

Skutočnosť, že Nemecko sa v tomto smere dostalo pod tlak, už nezvyčajne otvorene opisuje aj Združenie automobilového priemyslu (VDA). Vo svojom pozičnom dokumente združenie upozorňuje, že viac ako 70 percent dodávateľov pre automobilový priemysel ruší, odkladá alebo presúva svoje investície z Nemecka do iných regiónov. Ako dôvody uvádza prílišnú byrokraciu, nedostatok flexibility a celkovo privysoké náklady, ktoré znižujú konkurencieschopnosť tohto prostredia.

V tomto svetle sa na investície BMW, Mercedes-Benz a Audi v Maďarsku možno pozrieť z iného uhla. Svedčia o tom, že firmy si dnes nové závody nevyberajú len na základe nákladov na pracovnú silu.

Dôležité sú aj podmienky, ktoré umožňujú rýchlu realizáciu nových výrobných konceptov. Patria k nim dostupné priemyselné plochy, zabehnuté dodávateľské siete, predvídateľné investičné procesy a možnosť úzko prepojiť výrobu áut s produkciou batérií.

V čom je Maďarsko iné

Tento vývoj ukazuje v prvom rade jednu vec: boj o nové automobilky sa dnes vedie inak ako pred niekoľkými rokmi. Rozhodnutie už nepadá len tam, kde sa dajú vozidlá vyrobiť čo najlacnejšie. Rovnako dôležité je, či daná lokalita ponúka podnikom zázemie na to, aby nové technológie rýchlo pretavili do priemyselnej výroby.

A práve v tom spočíva skutočný úspech Maďarska. Krajina sa nespoliehala iba na jednu lokálnu výhodu. Počas mnohých rokov si budovala priemyselné prostredie, ktoré dnes medzinárodní výrobcovia zohľadňujú pri svojich investičných rozhodnutiach. Fakt, že nemecké automobilky rozšírili alebo naďalej rozširujú svoje výrobné kapacity v Maďarsku, je dôkazom, že táto stratégia sa osvedčila.

Vzostup Maďarska tak ani nie je príbehom nemeckého úpadku, ale skôr príbehom zmeny priemyselného konkurenčného boja v Európe. Silnou stránkou Nemecka zostáva vývoj nových vozidiel. Prednosťou Maďarska sa stáva schopnosť zaviesť vozidlá do sériovej výroby v podmienkach elektromobility. Práve táto deľba práce vysvetľuje, prečo miliardové investície nemeckých výrobcov v posledných rokoch čoraz častejšie končili v krajine Maďarov.

Článok bol preložený z nemeckej edície Epoch Times.

Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶ ZDIEĽAŤ ČLÁNOK