Domov

Archeológovia v Šuranoch objavili dlho hľadaný rímsky vojenský tábor z čias Marca Aurélia

Archeológom sa pri výskume na území pripravovaného priemyselného parku Šurany Industrial Park podaril unikátny objav. Našli pozostatky rímskeho pochodového vojenského tábora z druhej polovice 2. storočia. Pravdepodobne pochádza z obdobia markomanských vojen (166 – 180 nášho letopočtu) a nálezy svedčia o tom, že sa tu odohrali boje medzi Germánmi a Rimanmi.

Archeológovia hovoria dokonca o masakri. Nálezisko prekvapilo množstvom kostrových pozostatkov. Zatiaľ sa našlo 18 celých tiel plus veľké množstvo častí tiel. Uložené boli v priekopách, studniach či narýchlo vykopaných plytkých hroboch. Tábor mal rozlohu 7,4 hektára a mohlo tam bývať zhruba 500 až 600 Rimanov.

„Objav má viacero významov presahujúcich hranice dnešného Slovenska. Je prvým na Ponitrí a jeho objavenie vypĺňa dôležité biele miesto v mozaike poznania rímskych aktivít na území severne od Dunaja v poslednej tretine 2. storočia,“ povedal riaditeľ Archeologického ústavu SAV v Nitre Matej Ruttkay.

Tábor zanikol po bojoch medzi Rimanmi a Germánmi

Archeológovia už pred rokmi vedeli, že niekde v tejto oblasti by sa mal rímsky tábor nachádzať, no až teraz sa ho podarilo objaviť. Unikátna je aj samotná nálezová situácia, pretože jednoznačne skúmajú miesto, ktoré zaniklo bezprostredne po vojenskom konflikte Rimanov a Germánov. Vďaka realizácii rozsiahleho priemyselného parku sa otvorila príležitosť preskúmať prakticky celý rímsky poľný pochodový tábor, čo je v európskom kontexte mimoriadne zriedkavé.

Archeológovia veria, že sa im v rámci nálezov podarí objaviť aj názov légie, ktorá sa tu usídlila.

„Kostrové pozostatky vykazujú známky boja, našli sme rozbité lebky, sečné zranenia, zlomeniny. Zrejme tu prišlo k nejakému masakru zo strany germánskeho obyvateľstva, ktoré napadlo tábor Rimanov,“ priblížil archeológ a vedúci člen výskumného tímu Michal Cheben. Jeden z nájdených vojakov mal na sebe typické rímske topánky s klinčekmi.

Predbežné poznatky archeológov naznačujú, že vo väčšine prípadov ide práve o rímskych vojakov.

Vojenský výstroj aj predmety každodenného života

„Pri kostrových pozostatkoch sa našli početné súčasti rímskeho vojenského výstroja a vojenskej výzbroje, napríklad kopije, hroty šípov, časti prilieb, segmentové aj šupinové brnenia, legionárske spony, mince či typické vojenské sandále caligae, z ktorých sa zachovali železné klince podrážok. Objavené boli aj predmety každodennej potreby, napríklad sekera, krájadlo alebo hracia kocka,“ priblížil vedúci člen výskumného tímu Marek Vojteček.

Pred archeológmi teraz stojí množstvo otázok.

„Kto boli pochovaní ľudia? Aká bola príčina ich smrti? Prečo boli telá často hodené do hlbokých objektov v podobe zásobných jám či studní?“

„Akú úlohu zohrali choroby a akú bojové zranenia? Prečo sme našli množstvo na danú dobu vzácnych predmetov? Prečo sa v tom čase nestali predmetom lúpeží? Odpovede by mohli priniesť laboratórne analýzy a ďalší genetický a antropologický výskum,“ priblížil Cheben.

Objavili aj kostru mladého žrebca a vzácne šperky

Pozoruhodným nálezom je aj celá zachovaná kostra mladého žrebca z tohto obdobia, ktorý sa dožil zhruba 3,5 – 4 roky. Okrem toho sa našlo aj zhruba deväť lebiek z ďalších koní či pozostatky kôz a oviec. Medzi najzaujímavejšie objavy patrí aj kostený hrebeň či mnohé šperky, rímske aj germánske spony.

Zatiaľ je výber jedinečných predmetov uložený v klimatizovaných depozitároch ústavu.

„Viaceré z nich sa pred uložením röntgenovali, takže sme pomerne dobre videli, čo sa v blokoch hliny nachádza. Je doslova zázrak vidieť pôvodnú obuv rímskeho vojaka a dokonca mať možnosť určiť jej veľkosť,“ vyzdvihol Cheben. Komplexné laboratórne vyhodnotenie a odborné analýzy pri takto rozsiahlej lokalite predstavujú úlohu pre domácich aj zahraničných expertov na niekoľko nasledujúcich rokov.

Nezvyčajný pôdorys tábora prekvapil odborníkov

Nájdený tábor nemá na rozdiel od väčšiny známych rímskych táborov pravidelný obdĺžnikový pôdorys, čo archeológov prekvapilo. Takéto tábory sa zvyčajne nachádzali v blízkosti vodného zdroja a na vyvýšenom mieste. Šuriansky tábor je však na rovine a ďaleko od rieky.

Napriek tomu obsahuje všetky charakteristické obranné prvky vrátane piatich vstupných brán, opevnenia či tzv. clavicula. Ide o špecificky riešený vstup s poloblúkovitou priekopou a valom. Práve tento typ brány bol na území Slovenska identifikovaný vôbec po prvý raz.

Známym dokladom o pobyte rímskych légií na dnešnom západnom Slovensku je nápis z roku 179 na trenčianskej hradnej skale. Nálezu v Šuranoch predchádzal objav prvého rímskeho tábora na Pohroní v Želiezovciach, pričom sa uvažuje, že možno práve tam písal rímsky cisár Marcus Aurelius stále aktuálne dielo Hovory k sebe.

Výskum, ktorý sa začal v lokalite strategického projektu Šurany Industrial Park v marci 2025, financuje spoločnosť MH Invest, s.r.o., a realizuje Archeologický ústav Slovenskej akadémie vied. Nateraz preskúmaná plocha má rozlohu 154 hektárov.

Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶ ZDIEĽAŤ ČLÁNOK