Domov

Slovensko v sobotu čaká 10. referendum: zrušenie renty pre premiéra alebo drahý letný prieskum?

Slovensko čaká v sobotu 4. júla 2026 referendum, ktoré vyhlásil prezident Pellegrini na základe petície strany Demokrati. Občania budú rozhodovať o zrušení doživotnej renty pre vybraných politikov vrátane premiéra Fica a o obnovení inštitúcií boja proti korupcii – Úradu špeciálnej prokuratúry a Národnej kriminálnej agentúry. Referendum sprevádzajú spory o jeho ústavnosť, načasovanie aj samotný význam. Odborníci odhadujú náklady na 10 až 12 miliónov eur. Podľa viacerých prieskumov hrozí, že referendum nebude platné pre nízku účasť.

Demokrati a PS

V sobotu čaká občanov Slovenskej republiky v poradí už 10. celoštátne referendum. Prezident Peter Pellegrini termín konania stanovil na 4. júla. Petíciu organizovala a potrebné podpisy občanov na zvolanie referenda zozbierala mimoparlamentná strana Demokrati.

Predstavitelia Demokratov tvrdia, že referendum je o spravodlivosti a zodpovednosti politikov, pričom kritizujú existenciu doživotnej renty pre premiéra Roberta Fica (Smer-SD) a zrušenie niektorých inštitúcií boja proti korupcii.

Podľa novinára Mareka Vagoviča referendum finančne podporila aj najsilnejšia opozičná strana Progresívne Slovensko (PS). Potvrdiť mu to mala počas diskusie z 21. júna podpredsedníčka PS Beáta Jurík.

„Progresívne Slovensko podporuje referendum už aj váhou svojej strany, a nie sú to len jednotlivci, ktorí naň idú. Dokonca ho podporujú aj finančne. To bola pre mňa nová informácia, doteraz som to totiž vnímal iba ako sólo akciu Demokratov,“ povedal Vagovič.

Skrátenie volebného obdobia súčasnej vlády

Občania budú prostredníctvom nástroja priamej demokracie hlasovať o dvoch otázkach:

Otázka 1: Súhlasíte so zrušením doživotnej renty pre vybraných ústavných činiteľov (napr. premiéra, prezidenta, predsedu NR SR)?

Otázka 2: Súhlasíte s obnovením Úradu špeciálnej prokuratúry a Národnej kriminálnej agentúry?

Pôvodne Demokrati prišli s tromi referendovými otázkami. Po ich preskúmaní však prezident odmietol vyhlásiť referendum o jednej z nich. Konkrétne o skrátení volebného obdobia súčasnej vlády. Podľa Pellegriniho nebola táto referendová otázka v súlade s naším najvyšším zákonom – Ústavou SR.

„Pri súčasnom znení ústavy sa referendom volebné obdobie skrátiť nedá. Jedinou cestou, ako tento stav zmeniť, je zmeniť ústavu,“ vyhlásil prezident. 

Pellegrini sa pritom opieral o rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky (ÚS SR), podľa ktorých je takýto postup protiústavný. Zároveň pripomenul, že novela ústavy z roku 2023 zverila právomoc skrátiť volebné obdobie výlučne poslancom Národnej rady Slovenskej republiky (NR SR), čím občanom odňala možnosť rozhodovať o tom v referende.

„Bolo by to plne v súlade s mojím občianskym a ľudským presvedčením o tejto veci. Lebo ak ľud moc dáva, mal by ju mať možnosť aj vziať,“ zhodnotil prezident s tým, že on by bol za takéto nastavenie.

Za pravdu dal prezidentovi aj podpredseda opozičného KDH Viliam Karas. „Kresťanskodemokratické hnutie opakovane upozorňovalo, že referendum o skrátení volebného obdobia bez predchádzajúcej zmeny ústavy nie je v zmysle rozhodnutia Ústavného súdu SR možné,“ uviedol.

Procházka: O ústavnosti mal rozhodnúť súd

Väčšina ústavných právnikov súhlasí s postojom prezidenta. Jedným z mála s odlišným názorom je ústavný právnik Radoslav Procházka. Podľa neho mal prezident celú otázku predložiť na posúdenie ÚS SR. 

„Pretože právna istota, osobitne v takýchto vážnych témach, je hodnotou sama osebe,“ uviedol Procházka.

Líder PS Michal Šimečka na základe Pellegriniho rozhodnutia skonštatoval, že sa správa skôr ako prezident blízky súčasnej vládnej koalícii než ako hlava štátu zastupujúca všetkých občanov.

„Rozhodnutie nevypísať referendum s tou kľúčovou otázkou o predčasných voľbách bez toho, aby sa obrátil na Ústavný súd, je jasným dôkazom toho, že sa rozhodol ochrániť vládu pred možno veľkou mobilizáciou, ktorá by nastala. Peter Pellegrini, keď ešte bol opozičný politik, tak mal plné ústa toho, ako referendum je sväté a je potrebné vychádzať v ústrety občanom, ktorí si žiadajú rozhodnúť sa v referendách,“ povedal Šimečka.

Naď: Prezident zmaril referendum

Podľa predsedu Demokratov Jaroslava Naďa prezident „zmaril referendum“ nielen tým, že nevypísal otázku o predčasných voľbách, ale aj tým, že ho posunul na letný termín 4. júla, kedy bude množstvo ľudí odcestovaných mimo domova. 

Demokrati zároveň avizovali, že vo veci vylúčenia jednej z otázok sa obrátia na ÚS SR.

Prezident na obranu voľby termínu argumentoval tým, že rozhodnutie vychádzalo z dátumu doručenia petičných hárkov do Prezidentského paláca (23. marca), pričom zákonný posledný možný termín na vyhlásenie referenda bol 11. júl 2026.  

„Rozhodol som sa vyhlásiť referendum na 4. júla 2026. Tento termín som zvolil najmä preto, aby občania mali dostatočný čas prihlásiť sa na voľbu poštou,“ ozrejmil Pellegrini. 

Podľa opozičnej poslankyne Veroniky Remišovej (Za ľudí) prezidentom určený termín na začiatok letných prázdnin je politicky nevhodný, keďže môže znížiť účasť voličov, najmä rodín na dovolenkách. Zároveň spochybnila efektívnosť skráteného referenda.

„Referendum, ktoré prezident zredukoval na dve otázky, je v tejto forme zbytočné a 10 miliónov v čase konsolidácie by sa dalo využiť aj lepšie,“ zhodnotila Remišová. 

Je referendum zbytočné?

Referendum je platné len pri účasti nadpolovičnej väčšiny voličov a schválení väčšinou zúčastnených. Od vzniku samostatnej Slovenskej republiky bolo doteraz platné jediné celoštátne referendum — o vstupe do Európskej únie v roku 2003. Všetky ostatné zlyhali z dôvodu nízkej účasti.

Podpredseda NR SR Tibor Gašpar (Smer-SD) nadchádzajúce referendum považuje skôr za nákladný prieskum verejnej mienky, než za efektívny nástroj rozhodovania. 

„Každá vláda môže kedykoľvek podľa vlastnej úvahy aj odobrať v zmysle toho, že novelizuje zákon, doživotnú rentu premiérovi, prípadne zriadi špecializované inštitúcie pre boj s organizovaným zločinom,“ zdôraznil. 

Opozičné KDH dve zostávajúce otázky považuje skôr za súčasť bežného politického programu, pri ktorých nie je potrebné organizovať nákladné referendum. 

Hnutie však zároveň podporuje zrušenie doživotnej renty pre premiéra Fica a tiež posilnenie boja proti korupcii a organizovanej kriminalite prostredníctvom lepšej spolupráce orgánov činných v trestnom konaní.

Na druhej strane Demokrati vyzývajú občanov, aby prišli hlasovať a vyslali vláde odkaz o potrebe spravodlivého štátu. 

„Fico sa postaral o vlastnú rentu, ktorú si dal zrejme ako odmenu za zlikvidovanie inštitúcií, ktoré vyšetrovali veľké korupčné kauzy. Referendum dáva ľuďom možnosť povedať, že Slovensko nemá byť krajinou bez spravodlivosti a bez zodpovednosti mocných,“ vyhlásil Naď. 

Priebeh referenda

Referendum je forma priamej demokracie, v ktorej občania rozhodujú o konkrétnej otázke priamym hlasovaním. Na rozdiel od bežných volieb, kde si ľudia vyberajú svojich zástupcov, v referende hlasujú priamo o navrhovanom opatrení, zákone alebo politickej otázke. 

„V tomto prípade je len jeden lístok, na ktorom sú uvedené otázky vyhlásené pánom prezidentom, ako predmet referenda. Na tieto otázky sa odpovedá iba áno – nie. Každá otázka samostatne a volič krúžkuje,“ vysvetlil riaditeľ odboru volieb, referenda a politických strán Ministerstva vnútra SR Martin Gajdoš.

Referenda sa môžu zúčastniť iba občania Slovenskej republiky, ktorí najneskôr v deň hlasovania dovŕšia 18 rokov. Slováci žijúci v zahraničí môžu hlasovať poštou po registrácii cez ministerstvo vnútra alebo písomnou žiadosťou. 

Voliči na Slovensku môžu hlasovať vo volebnej miestnosti podľa miesta trvalého pobytu alebo s hlasovacím preukazom v ktorejkoľvek volebnej miestnosti. Hlasovací preukaz je možné vybaviť elektronicky alebo osobne na obecnom úrade. Pri hlasovaní volič dostane obálku a hlasovací lístok.

Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶ ZDIEĽAŤ ČLÁNOK