Svet » EÚ

Europarlament schválil prísnejšie návraty migrantov. EÚ bude môcť využívať aj centrá mimo svojho územia

Európsky parlament schválil novú legislatívu, ktorá má zásadne zmeniť spôsob návratu migrantov bez práva na pobyt v Európskej únii (EÚ). Reforma, označovaná ako „nariadenie o návratoch“, je posledným chýbajúcim prvkom migračného a azylového paktu EÚ. Podľa podporovateľov má zvýšiť efektívnosť vyhosťovania osôb, ktoré nemajú oprávnenie zostať na území členských štátov EÚ.

Za reformu v stredu 17. júna hlasovalo 418 europoslancov, proti bolo 218 a dovedna 30 zákonodarcov sa zdržalo. Európsky parlament tak potvrdil predbežnú politickú dohodu, ktorú jeho vyjednávači dosiahli s Radou EÚ začiatkom júna.

U slovenských europoslancov nastala v tomto smere pomerne vzácna zhoda, keďže prakticky všetci podporili nový spôsob návratu migrantov bez práva na pobyt v EÚ. Veronika Cifrová Ostrihoňová, Martin Hojsík, Ľudovít Ódor, Michal Wiezik, Lucia Yar (všetci PS/Obnovme Európu), Monika Beňová, Ľuboš Blaha, Erik Kaliňák, Judita Laššáková, Katarína Roth Neveďalová (všetci Smer-SD/nezaradení), Miriam Lexmann (KDH/Európska ľudová strana), Branislav Ondruš (nezaradený), Milan Mazurek a Milan Uhrík (Republika/Európa suverénnych národov) hlasovali za. 

Hlasovania sa nezúčastnila Ľubica Karvašová (PS/Obnovme Európu).

Len štvrtina migrantov sa dnes skutočne vracia

Európska komisia si od nových pravidiel sľubuje, že pomôžu členským štátom zvýšiť počet návratov osôb bez zákonného práva na pobyt v EÚ vďaka jednoduchším, rýchlejším a účinnejším postupom.

Nová legislatíva zároveň zavádza vzájomné uznávanie návratových rozhodnutí medzi členskými štátmi. To znamená, že rozhodnutie o návrate vydané v jednom štáte bude automaticky platné v celej EÚ, čo by malo zabrániť „turistike“ migrantov medzi krajinami a výrazne znížiť administratívnu záťaž. 

Významnou novinkou je povinnosť migrantov spolupracovať s vnútroštátnymi orgánmi pri príprave návratu. Ak osoba nespolupracuje, existuje riziko úteku alebo predstavuje bezpečnostné riziko, členské štáty ju budú môcť po individuálnom posúdení zaistiť. Maximálna dĺžka zaistenia môže trvať až 24 mesiacov, pričom za určitých okolností bude možné toto obdobie ešte predĺžiť.

Členské štáty budú môcť využívať aj alternatívne opatrenia, napríklad uložiť povinnosť pravidelne sa hlásiť úradom, zdržiavať sa na určenom mieste, zložiť finančnú záruku alebo podrobiť sa elektronickému monitorovaniu.

Nariadenie zároveň dáva vnútroštátnym orgánom širšie právomoci pri zisťovaní totožnosti a príprave návratu migrantov. Za splnenia zákonných podmienok budú môcť vykonávať prehliadky priestorov, zaistiť osobné veci či elektronické zariadenia, pričom všetky tieto opatrenia budú musieť podliehať súdnej alebo administratívnej kontrole a rešpektovať základné práva dotknutých osôb.

Spravodajca legislatívy, holandský europoslanec Malik Azmani z frakcie Obnovme Európu, počas plenárnej rozpravy upozornil, že napriek miernemu zlepšeniu zostáva súčasný systém návratov dlhodobo neefektívny a podkopáva dôveru verejnosti v migračnú politiku EÚ.

„V súčasnosti sa do krajín pôvodu vracia len približne 28 % štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí nemajú právny nárok zostať v Európskej únii. Táto situácia vytvára značný tlak na naše migračné a azylové systémy, vyvoláva frustráciu občanov a v konečnom dôsledku podkopáva dôveru v spoločnú európsku migračnú politiku,“ uviedol Azmani.

Očakáva sa, že nový mechanizmus spolu s ďalšími opatreniami (dlhšie zaistenie, povinná spolupráca, prehliadky) môže v strednodobom horizonte zvýšiť efektivitu systému o desiatky percent, hoci presné odhady nákladov a vplyvu budú závisieť od implementácie a dohôd s tretími krajinami.

Reformu podporila široká koalícia, proti Ľavica a Zelení

Rozprava v pléne zároveň ukázala rozdielne pohľady na migračnú politiku, ktoré dnes v Európskom parlamente existujú. Kým podporovatelia reformy ju označovali za nevyhnutný krok na obnovenie dôveryhodnosti migračného systému, kritici varovali pred prílišným dôrazom na represívne opatrenia a rizikami pre ochranu základných práv migrantov.

Komisár pre vnútorné záležitosti Magnus Brunner odmietol, že by išlo o ideologický posun doprava. „Nemá to nič spoločné s tým, či je niekto politicky vľavo alebo vpravo. Ide o pragmatizmus. Ak majú naše migračné a azylové systémy fungovať, potrebujeme rýchle a efektívne návraty nelegálnych migrantov,“ vyhlásil. 

Podľa neho nové pravidlá dávajú EÚ väčšiu kontrolu nad tým, kto môže zostať na jej území a kto ho musí opustiť, pričom zachovávajú rešpekt voči ľudským právam a medzinárodnej legislatíve.

Reforma bola schválená vďaka širokej koalícii od Európskej ľudovej strany, Európskych konzervatívcov a reformistov, Obnovme Európu až po časť poslancov z Progresívnej aliancie socialistov a demokratov.

Opačný pohľad prezentovali viacerí poslanci z radov Ľavice a Zelených. Španielska europoslankyňa Estrella Galánová (Skupina ľavice) označila nariadenie za „európske ICE“ – ide o narážku na americký Úrad pre imigráciu a colné záležitosti. Podľa nej vzniká systém zameraný na identifikáciu, zadržiavanie a vyhosťovanie migrantov v štýle amerického prezidenta Donalda Trumpa.

Nové nariadenie ešte musí formálne potvrdiť Rada EÚ a následne bude zverejnené v Úradnom vestníku EÚ. Časť ustanovení vrátane pravidiel pre návratové centrá v tretích krajinách, začne platiť okamžite po nadobudnutí účinnosti. Väčšina ďalších opatrení sa začne uplatňovať 12 mesiacov po nadobudnutí účinnosti právnych predpisov.

Schválenie reformy zároveň uzatvára legislatívnu mozaiku migračného a azylového paktu EÚ, ktorý Brusel označuje za najväčšiu zmenu európskej migračnej politiky za posledné desaťročie.

Kým jeho podporovatelia hovoria o nevyhnutnom posilnení kontroly nad migráciou a návratovou politikou, kritici varujú, že skutočný test príde až v praxi – najmä pri fungovaní návratových centier mimo územia EÚ a pri spolupráci s tretími krajinami.

Návratové centrá mimo územie EÚ

Medzi najdiskutovanejšie časti reformy patrí aj možnosť využívať takzvané návratové centrá mimo územia EÚ (po anglicky tzv. return hubs). Ide o multifunkčné zariadenia v tretej krajine, kde sa môžu vykonávať identifikácia, vydávanie cestovných dokumentov, krátkodobé zaistenie a príprava na ďalší transfer – buď do krajiny pôvodu, alebo do inej bezpečnej tretej krajiny.

Do týchto zariadení budú môcť byť presunutí migranti s právoplatným rozhodnutím o návrate, ak s tým bude súhlasiť tretia krajina na základe dohody uzavretej s členským štátom EÚ. 

Výnimku budú tvoriť maloleté osoby bez sprievodu. Podmienkou uzatvorenia takýchto dohôd bude dodržiavanie ľudských práv, medzinárodného práva a zásady zákazu vyhostenia do krajín, kde by migrantom hrozilo prenasledovanie alebo neľudské zaobchádzanie.

Podporovatelia tvrdia, že ide o nástroj, ktorý môže urýchliť návratové konania a znížiť počet osôb neoprávnene sa zdržiavajúcich na území EÚ.

Niektoré členské štáty (Dánsko, Nemecko, Holandsko, Rakúsko a Grécko) už pilotne testujú alebo pripravujú návratové centrá v tretích krajinách, aby urýchlili identifikáciu, vydávanie dokladov a transfery.

Oponenti hovoria o premiestnení migračnej politiky do krajín s nižšími štandardmi ochrany práv. Podľa kritikov môžu viesť k rozširovaniu zadržiavania migrantov mimo územia EÚ.

Amnesty International len niekoľko dní po schválení legislatívy kritizovala plány EÚ na prehlbovanie spolupráce s Líbyou pri riadení migrácie. 

Ľudskoprávna organizácia tvrdí, že líbyjské úrady v posledných mesiacoch zintenzívnili hromadné zatýkanie migrantov, svojvoľné zadržiavanie a kolektívne vyhosťovanie cudzincov, pričom rétoriku časti predstaviteľov krajiny označila za xenofóbnu a rasistickú.

Amnesty International zároveň varovala pred rozširovaním spolupráce EÚ s ozbrojenými skupinami pôsobiacimi vo východnej Líbyi. 

Kritici preto upozorňujú, že úspech nového systému nebude závisieť len od počtu uskutočnených návratov, ale aj od toho, či sa EÚ podarí zabezpečiť dodržiavanie ľudských práv v krajinách, s ktorými bude pri návratovej politike spolupracovať.

Práve otázka výberu partnerských krajín môže byť v nasledujúcich rokoch jednou z najspornejších tém celej reformy. Hoci schválené nariadenie výslovne vyžaduje, aby dohody o návratových centrách boli uzatvárané len so štátmi rešpektujúcimi ľudské práva, medzinárodné organizácie upozorňujú na to, že posudzovanie týchto podmienok môže byť v praxi politicky aj právne komplikované.

Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶ ZDIEĽAŤ ČLÁNOK