Svet » USA

Detaily dohody medzi USA a Iránom. Čo je v hre?

Americký prezident Donald Trump počas záverečnej tlačovej konferencie na samite lídrov G7 vo Francúzsku (17. júna) objasnil detaily dohody s Iránom. Reagoval tak na vlnu špekulácií, ktorú 16. júna vyvolal uniknutý koncept dokumentu.

Po tom, čo predstavitelia Iránu a Izraela zverejnili vlastné interpretácie uniknutého textu, Trumpova administratíva sa rozhodla predstaviť podmienky očakávaného memoranda o porozumení skôr, než plánovala. Trump oficiálne podpísal memorandum 17. júna vo Versailles.

Kým Trump rečnil na tlačovej konferencii vo francúzskom letovisku Évian-les-Bains, vládni predstavitelia vo Washingtone zorganizovali konferenčný hovor s novinármi. Prečítali im úplné znenie dokumentu a poskytli k nemu bližšie vysvetlenia.

Prinášame vám hlavné body dokumentu a kľúčové vyjadrenia amerického prezidenta.

60 dní na vyjednávanie

Dohoda spúšťa 60-dňovú lehotu na vyjednávanie predtým, než obe strany dosiahnu konečnú dohodu o ukončení vojny a určia osud iránskych „jadrových potrieb“.

Počas tohto 60-dňového obdobia bude všetkým komerčným plavidlám umožnený bezplatný a bezpečný prechod cez Hormuzský prieliv z Perzského zálivu do Ománskeho mora. Irán zároveň súhlasil, že okamžite začne s oslabovaním (downblendingom) svojich zásob vysoko obohateného uránu.

Ak strany podmienky dodržia a rozhovory budú úspešné, Spojené štáty podpíšu s Iránom konečnú dohodu, ktorej súčasťou bude aj trvalé zrušenie amerických sankcií.

Teherán môže okamžite predávať ropu

Ihneď po podpise memoranda Spojené štáty umožnia Iránu okamžite predávať ropu, petrochemické produkty a príbuzný tovar, čo pre iránsky režim predstavuje zásadnú ekonomickú injekciu. Výnimky zo sankcií sa vzťahujú aj na kľúčové služby potrebné na podporu predaja ropy, ako sú bankovníctvo, doprava a poistenie.

Ustanovenie, ktoré nesie v memorande číslo 10, okamžite čelilo kritike. Trumpova administratíva však opatrenie obhajuje a tvrdí, že ďalšie sankcionovanie iránskej ropy sa míňa účinkom. Súčasný systém totiž Číne umožňuje surovinu nakupovať s výraznou zľavou.

„Sankcionovať iránsku ropu takým spôsobom, že ju aj tak môžu veselo predávať ďalej, je postavené na hlavu. Číne tým iba dávame obrovskú zľavu,“ vysvetlil počas hovoru jeden z amerických úradníkov.

Ďalší dodal, že uvoľnenie iránskej ropy na trh pomôže stlačiť globálne ceny nadol, čo v konečnom dôsledku zníži ceny palív pre americké rodiny.

Stop jadrovým zbraniam

Pre Trumpovu administratívu sú hlavným pilierom memoranda jadrové požiadavky Washingtonu. Tie musia byť splnené ešte pred akýmkoľvek trvalým zmiernením sankcií či hospodárskymi úľavami.

V dohode sa uvádza, že Irán opätovne potvrdzuje, že „nebude zaobstarávať ani vyvíjať jadrové zbrane“. Teherán musí taktiež súhlasiť s oslabením svojich zásob vysoko obohateného uránu pod dohľadom Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE), ktorá je jadrovým dozorným orgánom OSN.

Zatiaľ však nie je jasné, či bude Iránu umožnené obohacovať urán na úrovne potrebné pre civilnú jadrovú energetiku, čo povoľovala pôvodná dohoda z Obamovej éry. V texte memoranda sa uvádza, že Washington a Teherán súhlasia s tým, že o „otázke obohacovania a ďalších vzájomne dohodnutých záležitostiach súvisiacich s jadrovými potrebami [Iránu]“ budú diskutovať v rámci konečnej dohody po uplynutí 60-dňových rokovaní.

Trump 17. júna varoval, že ak vyjednávania v priebehu 60 dní stroskotajú alebo ak Irán nedodrží svoju časť dohody – najmä jadrové doložky –, Spojené štáty sa „vrátia k bombardovaniu“.

Otvorenie prielivu nakopne svetovú ekonomiku

Podľa memoranda Irán počas 60-dňového vyjednávacieho obdobia okamžite a bez poplatkov opätovne otvorí Hormuzský prieliv.

Trump vyhlásil, že sa rozhodol vojnu nepredlžovať, pretože pretrvávajúce blokády prielivu ochromili energetické trhy a poškodili globálnu ekonomiku. Sprístupnenie prielivu podľa neho zníži ceny energií, podporí svetovú ekonomiku a naštartuje akciové trhy.

„Námorná doprava cez Hormuzský prieliv sa už teraz výrazne zintenzívnila,“ uviedol prezident na tlačovej konferencii. „V najbližších dňoch sa obnoví normálny tok energií, svet zarobí bilióny dolárov a akciové trhy budú podľa môjho názoru pokračovať v raste.“

Trump zároveň poznamenal, že nechce vojsť do dejín ako prezident Herbert Hoover, ktorého politiku vinia zo zhoršenia Veľkej hospodárskej krízy v 30. rokoch minulého storočia. „Nechcel som dopustiť ekonomickú katastrofu,“ vyhlásil Trump.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron na svojej tlačovej konferencii 17. júna potvrdil, že lídri G7 dohodu podporili.

Rozmrazenie aktív a definitívne zrušenie sankcií

Spojené štáty súhlasili, že v prípade dosiahnutia konečnej dohody zrušia všetky primárne aj sekundárne sankcie voči Iránu. Definitívna zmluva zároveň zabráni Washingtonu uvaľovať na Irán akékoľvek nové sankcie a po splnení podmienok umožní uvoľnenie zmrazených iránskych aktív.

Spojené štáty a Irán sa „počas rokovaní vzájomne dohodnú na postupoch súvisiacich s uvoľnením týchto finančných prostriedkov“, píše sa v memorande.

Počas konferenčného hovoru bolo zdôraznené, že Irán získa prístup k zmrazeným fondom a majetku až po spečatení finálnej dohody s USA. Ich uvoľnenie bude striktne podmienené tým, že Irán splní všetky jadrové požiadavky.

Trump objasňuje 300-miliardový fond pre Irán

Jedným z najdiskutovanejších a najkontroverznejších bodov memoranda je záväzok, že Spojené štáty a ich regionálni partneri na Blízkom východe vypracujú plán na vytvorenie fondu pre obnovu a hospodársky rozvoj Iránu vo výške 300 miliárd dolárov. Tento plán sa začne realizovať až po uplynutí 60 dní a presný mechanizmus jeho fungovania určí finálna dohoda.

Podľa textu memoranda USA udelia všetky potrebné licencie, výnimky alebo povolenia na finančné transakcie spojené so založením a fungovaním tohto fondu. 

Úradník z Bieleho domu vysvetlil, že Spojené štáty nebudú do fondu obnovy nalievať peniaze priamo. Namiesto toho umožnia úľavy zo sankcií — ak Irán dodrží podmienky. V praxi by to mohlo vyzerať tak, že krajina ako Spojené arabské emiráty investuje do výstavby elektrárne v Iráne.

Trump vo Francúzsku zopakoval, že vznik fondu závisí od toho, či Irán „bude sekať dobrotu“.

„Nezabúdajte na jednu vec – keď hovoríte o miliardách dolárov, škody, ktoré utrpeli, presahujú bilión dolárov. Majú pred sebou dlhú cestu. Obnova potrvá 15 až 20 rokov,“ vyhlásil Trump narážajúc na deštrukciu v Iráne od vypuknutia vojny (28. februára).

V regióne zostávajú americké jednotky

Hneď po podpise memoranda začnú Spojené štáty uvoľňovať námornú blokádu, ako aj „akékoľvek zásahy či prekážky voči Iránskej islamskej republike“. Washington sa zaviazal úplne ukončiť námornú blokádu do 30 dní.

Po ratifikácii konečnej dohody o ukončení vojny USA stiahnu svoje vojenské sily „z blízkosti“ Iránu. Konečná dohoda navyše „potvrdí trvalé ukončenie vojny na všetkých frontoch vrátane Libanonu“ a Spojené štáty súhlasili, že do regiónu nenasadia žiadne ďalšie jednotky.

Trump však jasne naznačil, že ak Teherán nesplní požiadavky jeho administratívy, je pripravený vojenské operácie okamžite obnoviť.

„Ide síce o memorandum o porozumení, no v určitých otázkach sme si skrátka porozumeli aj bez papiera. A ak to nedodržia, zrejme sa vrátime k bombardovaniu, kým dohody nezačnú rešpektovať,“ vyhlásil vo Francúzsku. „Viete, je úžasné, čo všetko bomby dokážu.“

Po tlačovej konferencii Trump odcestoval do Paríža na večeru v paláci Versailles, ktorú hostil Emmanuel Macron. Na parížskom letisku dostal americký prezident otázku, ako dlho ešte americké sily zostanú v Perzskom zálive. Odpovedal stroho: „Ešte chvíľu,“ pričom dodal, že časový harmonogram závisí od toho, „ako to celé pôjde“.

Článok bol preložený z americkej edície Epoch Times.

Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶ ZDIEĽAŤ ČLÁNOK