Svet » EÚ

Európska únia hľadá nové miliardy. V hre sú dane z kryptomien, digitálnych služieb aj online hazardu

Európska únia (EÚ) hľadá ďalšie zdroje financovania na financovanie obrany, konkurencieschopnosti či splácania spoločného dlhu po pandémii. V Európskom parlamente preto odštartovala diskusia o nových príjmoch do rozpočtu EÚ.

Rozprava na túto tému sa uskutočnila počas májového plenárneho zasadnutia v Štrasburgu, pričom nadviazala na aprílovú pozíciu Európskeho parlamentu k budúcemu viacročnému finančnému rámcu na roky 2028 až 2034. Poslanci počas diskusie podporili zavedenie nových vlastných zdrojov príjmov, ktoré by podľa ich predstáv mohli priniesť približne 60 miliárd eur ročne.

Ako uviedol Európsky parlament, medzi zvažovanými možnosťami sa objavujú poplatky za digitálne služby, zdaňovanie kapitálových výnosov z kryptoaktív, rozšírenie mechanizmu kompenzácie uhlíka na hraniciach (CBAM) či poplatok z online hazardných hier.

Realistické odhady výnosov sú však výrazne nižšie ako ambicióznych 60 miliárd eur ročne. Podľa materiálov Európskej komisie a nezávislých analýz by išlo približne o 5 mld. eur z digitálneho poplatku, 1,9 mld. eur z online hazardu a 3–4 mld. eur z kryptoaktív ročne.

Podľa Komisie bez nových príjmov nebude možné financovať európske priority

Eurokomisár pre rozpočet, boj proti podvodom a verejnú správu Piotr Serafin upozornil, že budúci rozpočet EÚ bude čeliť bezprecedentným výzvam.

„Jediná cesta k ambicióznemu rozpočtu EÚ, ktorý bude mať dostatok zdrojov na financovanie európskych politík, vedie cez vlastné zdroje,“ vyhlásil Serafin počas rozpravy.

Okrem tradičných politík bude musieť EÚ financovať aj nové priority vrátane obrany, energetickej bezpečnosti či splácania spoločného dlhu z programu NextGenerationEU.

Podľa Serafina by nové príjmy zároveň znížili tlak na národné rozpočty, keďže by časť financovania nepochádzala priamo z príspevkov členských štátov.

Systém vlastných zdrojov je totiž základom financovania rozpočtu EÚ. Akákoľvek jeho zmena si vyžaduje jednomyseľný súhlas členských štátov v Rade EÚ a následnú ratifikáciu vo všetkých členských krajinách. 

Mnohé z navrhovaných nástrojov (napríklad digitálna daň či finančná transakčná daň) pritom čakajú na schválenie už roky a narážajú práve na požiadavku jednomyseľnosti. Serafin napriek tomu vyjadril optimizmus a tvrdí, že Komisia je pripravená konať.

„Akýkoľvek nový vlastný zdroj by mal byť funkčný do 1. januára 2028 alebo krátko potom,“ povedal poľský politik.

Digitálne služby, kryptomeny aj hazard

Jednou z hlavných tém diskusie boli konkrétne možnosti nových príjmov. Česká europoslankyňa Danuše Nerudová v mene Európskej ľudovej strany pripomenula, že Európsky parlament už navrhol viaceré alternatívy pre prípad, že členské štáty odmietnu niektoré z návrhov Európskej komisie.

„Po prvé, digitálny poplatok, ktorý lídri schválili už v roku 2020. Po druhé, daň z kryptoaktív. A napokon sa môžeme zaoberať aj daňou z hazardných hier,“ uviedla Nerudová.

Práve digitálne platformy a kryptomenové aktíva patria medzi sektory, ktoré dnes fungujú naprieč hranicami členských štátov a ich zdaňovanie na úrovni EÚ by podľa podporovateľov reformy mohlo priniesť stabilnejšie a predvídateľnejšie príjmy do spoločného rozpočtu.

Otázkou zostáva, ako nastaviť nové zdroje príjmov tak, aby čo najmenej zaťažovali bežných občanov a daňových poplatníkov a aby sa týkali najmä veľkých nadnárodných spoločností a sektorov, ktoré najviac profitujú z jednotného európskeho trhu.

Viacerí europoslanci upriamili pozornosť na odvetvie online hazardu, ktoré v ostatných rokoch zaznamenalo výrazný rast. Napríklad írsky europoslanec Michael McNamara (Obnovme Európu) označil zdanenie hazardu za logický krok.

„Myslím si, že by sme mali zdaňovať veci, ktoré sú škodlivé, a znižovať dane na tie, ktoré sú prospešné,“ povedal. 

Dodal, že jeho materská krajina Írsko už zaviedlo daň z hazardných hier. „Dvojpercentnú daň zo všetkých stávok uzavretých v Írsku a dvojpercentnú daň rovnako z online stávok v Írsku. Nemám problém so zvýšením tejto dane.“

McNamara argumentoval aj rastúcimi sociálnymi problémami spojenými s online stávkovaním a závislosťami, najmä medzi mladými ľuďmi.

Podobný postoj zastával aj nemecký europoslanec Rasmus Andresen zo skupiny Zelených. Podľa neho by sa úspešné a ziskové odvetvia mali vo väčšej miere podieľať na financovaní spoločných európskych politík.

„Hazardný priemysel a športové stávky zažívajú obrovský rozmach a toto odvetvie dosahuje v Európskej únii ročný zisk takmer 50 miliárd eur,“ povedal. Podľa Andresena preto dáva veľký zmysel, aby časť týchto výnosov smerovala do rozpočtu EÚ.

Kritici upozorňujú na ohrozenie národnej suverenity

Nie všetci europoslanci však s novými daňami súhlasia. Portugalský europoslanec João Oliveira z Ľavice argumentoval, že rozpočet EÚ by mal zostať financovaný predovšetkým z príspevkov členských štátov podľa ich ekonomickej výkonnosti.

„Rozpočet Európskej únie by mal byť financovaný národnými príspevkami podľa hrubého národného dôchodku. To je najspravodlivejšie riešenie,“ vyhlásil.

Dodal, že takto krajiny, ktoré profitujú z politík EÚ, prispievajú do rozpočtu, a na druhej strane krajiny, ktoré sú nimi poškodené, potom dostávajú z rozpočtu kompenzácie.

V prípade hazardných hier upozornil, že väčšina členských štátov už dnes tento sektor zdaňuje a nové európske poplatky by mohli znamenať presun časti príjmov z národných rozpočtov do Bruselu.

Podobné výhrady zazneli už od viacerých členských štátov – napríklad Malta (veľký hráč v online hazarde) signalizuje silný odpor, Írsko a Luxembursko majú výhrady k zdaňovaniu digitálnych služieb a kryptoaktív, zatiaľ čo Holandsko, Švédsko s Rakúsko tradične odmietajú akékoľvek nové dane, ktoré by mohli zvýšiť celkové daňové zaťaženie.

Oliveira poukázal na to, že jeho krajina Portugalsko už má špeciálnu daň z online hier so sadzbou 25 % z hrubého príjmu licencovaných prevádzkovateľov, pričom vyjadril obavu, že ak by vznikol vlastný zdroj na úrovni EÚ, rozpočet Portugalska by prišiel o takýto príjem.

Podobné výhrady zaznievali aj v širšej diskusii o budúcom financovaní EÚ. Kritici upozorňovali na to, že nové vlastné zdroje by mohli obmedziť rozpočtovú suverenitu členských štátov a vytvoriť tlak na presúvanie ďalších daňových právomocí na európsku úroveň.

Bez nových príjmov nebude možné financovať všetky priority, tvrdia zástancovia

Podporovatelia reformy však argumentovali, že EÚ sa nachádza v zásadne odlišnej situácii ako pred desiatimi rokmi.

Španielsky europoslanec Juan Fernando López Aguilar (Progresívna aliancia socialistov a demokratov) upozornil, že bez nových príjmov bude čoraz ťažšie financovať rastúce požiadavky na obranu, regionálny rozvoj, podporu poľnohospodárstva či modernizáciu európskeho hospodárstva.

„Spoločný európsky dlh a vlastné zdroje sú jedinou cestou, ako môžeme dosiahnuť viac s väčšími zdrojmi,“ povedal.

Podľa jeho slov by nedostatok financií mohol viesť ku konfliktu medzi jednotlivými politikami EÚ, keď by bolo potrebné rozhodovať, ktoré priority podporiť a ktoré obmedziť.

Konečné slovo budú mať vlády členských štátov

Rozprava v Európskom parlamente zatiaľ nepriniesla konkrétne legislatívne rozhodnutia – ide zatiaľ o politickú diskusiu, nie o schválené opatrenia. Naznačila však smer, ktorým sa bude debata o budúcom rozpočte EÚ uberať v najbližších mesiacoch.

Európska komisia pripravuje návrhy budúceho viacročného finančného rámca na roky 2028 až 2034, pričom otázka nových vlastných zdrojov bude jednou z najspornejších tém rokovaní medzi členskými štátmi.

Zatiaľ čo Európsky parlament vo všeobecnosti podporuje rozšírenie zdrojov príjmov EÚ, konečné slovo budú mať vlády jednotlivých krajín. Práve od ich ochoty schváliť nové formy financovania bude závisieť, či sa EÚ podarí získať dodatočné desiatky miliárd eur ročne na financovanie svojich priorít bez ďalšieho zvyšovania príspevkov z národných rozpočtov.

Diskusia pritom prichádza v čase, keď sa EÚ pripravuje na financovanie viacerých nákladných priorít naraz – od posilňovania obranných kapacít a podpory konkurencieschopnosti európskeho priemyslu až po splácanie spoločného dlhu vytvoreného počas pandémie. A práve otázka, kto a z akých zdrojov tieto výdavky zaplatí, bude jednou z kľúčových tém rokovaní o budúcom rozpočte.

Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶ ZDIEĽAŤ ČLÁNOK