Názory, Svet » Čína

Európa čelí druhému „čínskemu šoku“: Brusel sprísňuje obchodnú obranu proti Pekingu (Komentár)

V dôsledku amerických ciel zavádzaných v priebehu uplynulých niekoľkých vládnych období bol čínsky vývoz nútený hľadať nové trhy vrátane Európy. Brusel to označuje za „existenčnú“ hrozbu a druhý „čínsky šok“ po prvom, ktorý nastal v roku 2001, keď Čína vstúpila do Svetovej obchodnej organizácie. Európska únia nasleduje príklad USA a zavádza vlastné clá zamerané na Čínu, čo v kaskádovom domino efekte nasmeruje čínsky vývoz do iných regiónov.

Podľa Stéphana Séjourného, vedúceho oddelenia priemyselnej stratégie v Európskej komisii, sú v Európe ohrozené strategické odvetvia, ako sú chemický priemysel, kovopriemysel, automobilový priemysel a výroba obrábacích strojov, ako aj 29 miliónov pracovných miest v Európe.

Obchodný deficit EÚ s Čínou dosiahol v roku 2025 výšku 359,8 miliardy eur. V minulom roku dovoz EÚ z Číny vzrástol o 6,4 %, zatiaľ čo vývoz klesol o 6,5 %. Postupne by to mohlo viesť k nezvratnej deindustrializácii Európy, čo by ohrozilo celý európsky jednotný trh, keďže členské štáty strácajú dôveru v schopnosť EÚ chrániť ich záujmy.

Séjourné však uviedol, že rozpad jednotného trhu by tieto krajiny v medzinárodných rokovaniach ešte viac oslabil. Potom, čo sa Spojené kráľovstvo v roku 2016 rozhodlo vystúpiť z EÚ, snažilo sa kompenzovať brexit otvorením sa iným krajinám vrátane Číny. Británia sa stala „britskejšou“, avšak plánovaná zlatá éra „globálnej Británie“ sa nenaplnila. Hrubý domáci produkt krajiny na obyvateľa klesol, rovnako ako medzinárodné obchodné investície.

Európa by nemala spadnúť do tej istej pasce, teda prerušiť väzby so svojimi demokratickými partnermi a snažiť sa rokovať s Pekingom a Moskvou ako jednotlivé štáty namiesto jednotnej vojensko-ekonomickej aliancie demokracií. Na to potrebuje silný priemyselný ekosystém, na ktorom môže budovať svoju obrannú priemyselnú základňu. Partnerstvo Ruska s Čínou, invázia na Ukrajinu a hrozby voči ďalším európskym demokraciám to jasne dokazujú.

Aby Európa nečelila druhému čínskemu šoku, mnoho európskych diplomatov požaduje voči Číne „razantnejšiu a účinnejšiu obchodno-obrannú politiku“. Francúzsko, Taliansko, Litva a Holandsko stoja v Bruseli na čele boja proti „nárastu nekalých obchodných praktík“, vrátane čínskeho dumpingu tovaru za ceny pod trhovou úrovňou s cieľom vytlačiť konkurenciu.

Tieto štyri krajiny spolu so Španielskom vypracovali výskumnú správu o možných nástrojoch na posilnenie európskych obchodných ochranných opatrení. V správe sa uvádza, že niektoré krajiny „zavádzajú nové obchodné bariéry alebo prispievajú k systémovej a štrukturálnej nadmernej priemyselnej kapacite“, čo „malo priamy dopad na európsky priemysel, ktorý v rokoch 2019 až 2025 prišiel o 1 milión pracovných miest“. Francúzsky minister obchodu spomenul, že nadmerné exportné kapacity Číny sú poháňané dotáciami režimu, čo je „veľký problém“.

Španielsko a Nemecko však patria medzi krajiny, ktoré sa najviac bránia narušiť obchodné vzťahy s Čínou. Nemecko, ktoré je najväčšou ekonomikou Európy a má najväčšiu obchodnú expozíciu EÚ voči Číne, váha. Napriek tomu, že krajina zaznamenala v minulom roku obchodný deficit vo výške 89 miliárd eur, nemecké exportné odvetvia, vrátane automobilového, strojárskeho a elektronického sektora, podporujú údajne „vyvážený“ prístup k Číne, ktorý propaguje export a zároveň chráni trhy.

To bude ťažké dosiahnuť, keď Peking vyjednáva o presnom opaku. Predovšetkým nemecký priemysel je závislý od dovozu vzácnych zemín a priemyselných robotov z Číny. V roku 2016 čínski investori odkúpili 95 % akcií verejne kótovanej spoločnosti Kuka, ktorá je svetovým lídrom v oblasti priemyselnej robotiky. Nemecko je teraz práve v tejto oblasti závislé od Číny.

Od 15. júna budú predstavitelia EÚ pravdepodobne diskutovať o kontrolách vývozu kritických surovín zavedených Čínskou komunistickou stranou (ČKS) na samite skupiny G7 vo Francúzsku. Dňa 18. júna sa týmito otázkami budú zaoberať hlavy európskych štátov na zasadnutí v Bruseli. Podľa návrhu programu, o ktorom informoval denník Politico, budú lídri riešiť konkurencieschopnosť EÚ, jej strategickú autonómiu a globálnu ekonomickú nerovnováhu. Medzi zvažovanými opatreniami sú rýchlejšie mechanizmy na zavádzanie dovozných kvót, ciel a ďalších obchodných obmedzení voči dodávateľom s príliš veľkým podielom na trhu EÚ.

Napríklad v prípade prvkov vzácnych zemín výskumná služba Európskeho parlamentu konštatovala, že „EÚ dováža z Číny všetky ťažké prvky vzácnych zemín a 85 % ľahkých prvkov vzácnych zemín, ako aj 98 % magnetov z prvkov vzácnych zemín.“ Európa získava 97 % svojho horčíka z Číny. Vzhľadom na to, že vzácne zeminy sa používajú v mnohých dôležitých priemyselných a vojenských aplikáciách, závislosť Európy od Číny v tejto oblasti dáva Pekingu obrovský vplyv na Brusel.

EÚ už podnikla menšie kroky proti svojej závislosti od Číny, medzi ktoré patria pravidlá zakazujúce využívanie prostriedkov EÚ na nákup čínskych solárnych meničov, návrh nových predpisov na kontrolu čínskych investícií v Európe a návrh revízie zákona o kyberbezpečnosti, ktorého cieľom je obmedziť využívanie technológií spoločností ako Huawei a ZTE – oboch čínskych firiem z oblasti informačných technológií – v európskej informačnej infraštruktúre. Obidve spoločnosti boli v minulosti zapletené do škandálov, vrátane údajnej špionáže a korupcie. Nemecko a Španielsko sú proti tomuto opatreniu v oblasti kybernetickej bezpečnosti.

Peking varoval Brusel pred odvetnými opatreniami, avšak tie nemôžu Európe uškodiť tak ako európske opatrenia voči Číne. Čína vyváža do Európy viac než Európa do Číny, čo znamená, že európske clá majú väčší vplyv na vzájomné obchodné vzťahy než tie čínske.

Zástancovia tvrdších opatrení argumentujú tým, že súčasné procesy EÚ, napríklad deväťmesačné vyšetrovanie, trvajú príliš dlho, nieto ešte ich implementácia, a dajú sa ľahko obísť. Čína môže presmerovať svoj export cez tretie krajiny alebo tam výrobky montovať a zakladať svoje spoločnosti priamo v EÚ.

Prísnejšie opatrenia by sa mohli vzťahovať na čínsky vývoz v uvedených strategických odvetviach, ako aj na elektrické vozidlá, solárne panely, veterné turbíny a staršie typy polovodičov. Ovplyvnený môže byť aj vývoz z iných krajín, vrátane amerických biopalív a ocele z Indonézie, Ukrajiny a Spojeného kráľovstva. Dokument EÚ odporúča uplatňovať prísnejšie opatrenia nielen voči krajinám, ale aj voči spoločnostiam, aby sa nemohli jednoducho presťahovať a obísť tak clá.

Čínska komunistická strana tvrdí, že takéto opatrenia porušujú pravidlá Svetovej obchodnej organizácie a predstavujú formu protekcionizmu. Ak však veľké demokracie budú s diktatúrami zaobchádzať rovnako ako so svojimi vlastnými spojencami, autoritárske režimy budú môcť využiť svoju bezprecedentnú kontrolu a koordináciu celých národných ekonomík na to, aby demokracie prekonali najskôr v ekonomickej a následne aj vo vojenskej oblasti.

Môžu to robiť postupne, jednu veľkú ekonomiku po druhej, až kým všetky demokracie nebudú voči Číne oslabené. To je recept na rastúcu medzinárodnú a potenciálne hegemónnu moc so sídlom v Pekingu. Legitímna obrana proti takémuto rastúcemu autoritárstvu je to, čo by sa teraz malo vnímať ako pozitívum: odolné dodávateľské reťazce, „friendshoring“ (preorientovanie na demokratických partnerov) a demokratický protekcionizmus.

Názory vyjadrené v tomto článku sú názormi autora a nemusia odzrkadľovať stanovisko Epoch Times.

Článok bol preložený z americkej edície Epoch Times.

Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶ ZDIEĽAŤ ČLÁNOK