Svet » EÚ

Milióny Nemcov zisťujú pravdu o svojich rodinách z nových otvorených archívov z čias druhej svetovej vojny

Otázka, ktorú si v Nemecku kladú celé generácie, znie jednoducho: Čo robil dedko počas vojny? Pre mnohých bola odpoveď dlhé desaťročia zahalená mlčaním. Dnes ju však možno nájsť za niekoľko sekúnd na internete.

Americký Národný archív v marci sprístupnil digitálne kópie približne 12 miliónov členských kariet nacistickej strany NSDAP. Ide o dokumenty, ktoré po porážke nacistického Nemecka získali americké jednotky a ktoré boli doteraz dostupné iba vo forme mikrofilmov.

Po ich zverejnení sa v Nemecku spustila vlna pátrania po rodinnej minulosti.

Médiá vrátane Die Zeit a Der Spiegel dokonca vytvorili špeciálne nástroje, ktoré ľuďom umožňujú vyhľadávať mená svojich predkov. Otázka „Bol môj starý otec nacista?“ sa stala jednou z najdiskutovanejších tém posledných mesiacov.

Jednou z ľudí, ktorí sa rozhodli pátrať po minulosti svojej rodiny, je 60-ročná Corinna. O svojom otcovi vedela, že bojoval vo Francúzsku a v Sovietskom zväze. Nikdy však nehovoril o politických názoroch ani o prípadných sympatiách k Hitlerovmu režimu.

Zlom prišiel, keď jej dcéra objavila jeho meno v novom digitálnom archíve. Ukázalo sa, že do nacistickej strany vstúpil v roku 1935, teda dva roky po tom, čo Adolf Hitler prevzal moc. „Bola som veľmi prekvapená,“ priznala Corinna. Celý život pritom verila, že jej otec bol oddaným podporovateľom sociálnej demokracie.

Rodinné legendy verzus realita

Historici upozorňujú, že podobné prípady nie sú výnimočné. Po druhej svetovej vojne sa síce Nemecko intenzívne vyrovnávalo s nacistickou minulosťou, no v samotných rodinách často prevládalo mlčanie. Mnohí bývalí členovia nacistickej strany sa o svojej minulosti nerozprávali alebo ju vykresľovali úplne inak.

Historik Johannes Spohr, ktorý sa dlhodobo venuje rodinnému výskumu nacistickej minulosti, tvrdí, že mnohí ľudia sa po vojne prezentovali ako obete režimu alebo dokonca ako jeho odporcovia.

Realita však bývala odlišná. Podľa odhadov bolo ku koncu vojny členom nacistickej strany viac ako desať percent nemeckej populácie. Zaujímavé sú aj výsledky moderných prieskumov. Medzi 11 až 18 percentami Nemcov si myslí, že ich starí rodičia pomáhali prenasledovaným ľuďom alebo sa postavili nacistickému režimu.

Historické výskumy však naznačujú, že skutočný podiel takýchto ľudí bol nižší ako jedno percento.

Odpovede, ktoré prišli príliš neskoro

Podobný šok zažil aj historik Felix Puelm. V nových archívoch objavil, že jeho stará mama vstúpila do nacistickej strany v roku 1940 ako 19-ročná.

Podľa neho už v tom čase dobre vedela, že Nemecko vedie vojnu proti susedným krajinám a kam smeruje politika Hitlerovho režimu. Najviac ho mrzí, že sa to dozvedel až po jej smrti.

„Prial by som si, aby som sa jej mohol opýtať viac otázok,“ priznal.

Nie každý vstup do strany znamenal to isté

Historici zároveň upozorňujú, že samotné členstvo nevypovedá celý príbeh. Ľudia, ktorí vstúpili do NSDAP ešte pred nástupom Hitlera k moci, boli často presvedčenými podporovateľmi nacistickej ideológie.

Po roku 1933 však pribúdali aj tí, ktorí do strany vstupovali z pragmatických dôvodov. Členstvo mohlo pomôcť pri kariére, získaní zamestnania či spoločenskom postavení. Najmä medzi štátnymi úradníkmi a učiteľmi bolo členstvo veľmi rozšírené.

Historici však zdôrazňujú jednu dôležitú vec – nikto nebol nútený vstúpiť do strany.

Minulosť, ktorá prehovára aj dnes

Nové odhalenia prichádzajú v čase, keď v Nemecku rastie podpora pravice. Strana Alternatíva pre Nemecko (AfD) sa podľa viacerých prieskumov pohybuje na čele politických preferencií a diskusia o historickej pamäti opäť naberá na intenzite.

Podľa historika Felixa Puelma môžu nové archívy pomôcť rodinám pochopiť, prečo sa ľudia v určitých obdobiach prikláňajú k radikálnym politickým hnutiam.

Mnohým Nemcom totiž prvýkrát ukazujú, že veľké dejiny sa neodohrávali iba v učebniciach. Odohrávali sa aj v ich vlastných rodinách.

Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶ ZDIEĽAŤ ČLÁNOK