Domov, Svet » EÚ

Europarlament vyzýva na ochranu právneho štátu a eurofondov na Slovensku. Slovenskí europoslanci proti, PS nehlasovalo

Európsky parlament v stredu 20. mája schválil uznesenie, v ktorom vyzval Európsku komisiu, aby posúdila situáciu na Slovensku z pohľadu dodržiavania základných hodnôt Európskej únie (EÚ) a ochrany európskeho rozpočtu. Poslanci zároveň vyzvali Brusel, aby využil všetky dostupné nástroje na ochranu princípov právneho štátu, demokracie a finančných záujmov EÚ.

Uznesenie bolo prijaté pomerom 347 hlasov za, 165 proti a 25 poslancov sa zdržalo hlasovania. 

Zo slovenských zástupcov hlasovali proti Monika Beňová, Judita Laššáková, Katarína Roth Neveďalová, Erik Kaliňák, Ľuboš Blaha (všetci Smer-SD/nezaradení), Milan Mazurek, Milan Uhrík (Republika/Európa suverénnych národov), Branislav Ondruš (Hlas-SD/nezaradený) a Miriam Lexmann (KDH/Európska ľudová strana).

Nehlasovali Lucia Yar, Veronika Cifrová Ostrihoňová, Ľubica Karvašová, Ľudovít Ódor, Michal Wiezik a Martin Hojsík (všetci PS/Obnovme Európu).

Schválená legislatíva reaguje na dlhodobé výhrady europoslancov voči krokom slovenskej vlády, ktoré podľa nich oslabujú nezávislé inštitúcie, protikorupčné mechanizmy aj ochranu základných práv.

Ešte pred samotným hlasovaním viacerí europoslanci upozornili, že situácia na Slovensku sa podľa nich dlhodobo zhoršuje. Český europoslanec Tomáš Zdechovský z Európskej ľudovej strany uviedol, že Európsky parlament dostáva „šesť – sedem nových prípadov“ týždenne, ktoré poukazujú na korupciu a zneužívanie verejných zdrojov.

„Sú to faktami podložené dôkazy,“ povedal na spoločnej tlačovej konferencii so španielskym kolegom Javierom Zarzalejosom (Európska ľudová strana) s tým, že ide o informácie od slovenských inštitúcií aj organizácií. Dodal, že „situácia je skutočne kritická“.

Podľa textu uznesenia by mala Európska komisia preskúmať, či na Slovensku neexistuje „jasné riziko vážneho porušenia hodnôt EÚ“. Európsky parlament zároveň žiada využitie preventívnych aj sankčných mechanizmov vrátane konaní pre porušenie európskeho práva či mechanizmu podmienenosti eurofondov dodržiavaním princípov právneho štátu.

Kritika reforiem a obavy o právny štát

Europoslanci v dokumente upozorňujú najmä na reformy trestného práva, ktoré podľa nich oslabili boj proti korupcii. Kritika smeruje aj na zrušenie špecializovaných protikorupčných orgánov či údajné zastrašovanie a vyšetrovanie bývalých vyšetrovateľov, ktorí sa venovali korupčným kauzám. 

Parlament tiež vyjadril obavy z ústavných zmien, ktoré podľa poslancov oslabujú ochranu základných práv a spochybňujú nadradenosť práva Európskej únie. Za problematický označili aj pokus o zrušenie Úradu na ochranu oznamovateľov. 

Slovenské orgány podľa uznesenia musia posilniť nezávislosť justície a dôslednejšie implementovať odporúčania Európskej komisie či Rady Európy v oblasti boja proti korupcii.

V podobnom duchu sa vyjadril aj spomenutý Zarzalejos, ktorý zdôraznil, že Európska únia má k dispozícii viacero nástrojov a nemusí hneď siahať po článku 7. 

Článok 7 Zmluvy o Európskej únii predstavuje najtvrdší mechanizmus, ktorým môže Únia reagovať na vážne porušovanie princípov právneho štátu a demokratických hodnôt v členských krajinách. V krajných prípadoch môže viesť až k pozastaveniu hlasovacích práv členského štátu v Rade EÚ, hoci na prijatie takéhoto kroku je potrebná jednomyseľná podpora ostatných krajín.

„Článok 7 určite nie je prvá opcia, ktorú by sme chceli využiť,“ uviedol Zarzalejos na tlačovej konferencii. 

Pripomenul, že v prípade potreby môže EÚ využiť mechanizmus podmienenosti, ktorý už v minulosti preukázal svoju účinnosť.

Eurofondy, médiá a tlak na inštitúcie

Významná časť uznesenia sa týka aj nakladania s európskymi financiami. Poslanci vyjadrili znepokojenie nad fungovaním Pôdohospodárskej platobnej agentúry a upozornili na podozrenia zo zneužívania eurofondov určených na rozvoj vidieka a cestovného ruchu. Podľa kritikov mali byť niektoré projekty využité na budovanie alebo rekonštrukciu luxusných súkromných nehnuteľností namiesto verejnoprospešných cieľov.

Uznesenie sa venuje aj slobode médií a postaveniu občianskej spoločnosti. Európsky parlament hovorí o zhoršovaní plurality médií a o rastúcom politickom tlaku na verejnoprávne médiá. Poslanci zároveň kritizujú tlak na mimovládne organizácie a upozorňujú na potrebu ochrany zraniteľných skupín.

Zdechovský upozornil, že debata v Bruseli sa už netýka iba politických sporov, ale aj ochrany európskeho rozpočtu. Podľa neho je úlohou európskych inštitúcií zabezpečiť, aby peniaze európskych daňových poplatníkov nekončili v projektoch, ktoré sú v rozpore s pravidlami alebo verejným záujmom.

„Poznáme viac prípadov, ktoré sa dajú porovnať s prípadom prešovskej nemocnice. To je len taký malý problém v porovnaní s inými kauzami. Keď sa pozrieme na tunel Višňové, keď sa pozrieme na viaceré infraštruktúrne projekty, keď sa pozrieme na kvalitu týchto produktov, a keď sa pozrieme, ako sa zvyšujú ceny infraštruktúrnych projektov za 6 rokov. To nie je nejakých plus 30 %, ale za šesť rokov tam boli zaznamenané nárasty o 300 % od začiatku tendra projektu,“ povedal Zdechovský.

Menšiny, práva a reakcie slovenských zákonodarcov

Dokument tiež vyzýva slovenské orgány, aby aktívne bojovali proti násiliu páchanému na ženách a zabezpečili prístup k sexuálnemu a reprodukčnému zdraviu vrátane bezpečného a legálneho prerušenia tehotenstva. Europarlament zároveň apeluje na zlepšenie ochrany práv LGBTIQ+ osôb a rómskej menšiny.

Osobitnú pozornosť venujú poslanci aj otázke menšinových práv. Uznesenie sa kriticky stavia k retroaktívnym konfiškáciám majetku založeným na princípe kolektívnej viny podľa povojnových Benešových dekrétov, ktoré sa dotýkajú najmä príslušníkov maďarskej menšiny na Slovensku. Parlament vyzval kompetentné orgány, aby takéto postupy zastavili.

Ďalšou témou je volebné právo Slovákov žijúcich v zahraničí. Poslanci upozornili na potrebu zachovať rovnaký prístup k voľbám aj pre občanov mimo územia Slovenska.

Na politickú rovinu uznesenia reagovala slovenská europoslankyňa Lucia Yar (PS), ktorá hlasovanie označila za jasný signál smerom k vláde. 

„Europarlament dnes veľkou väčšinou zahlasoval za ochranu slovenských občanov pred orbanizáciou,“ uviedla pre agentúru SITA s tým, že ide aj o ochranu európskych daňových poplatníkov. 

Europoslankyňa zároveň vysvetlila, prečo sa poslanci PS na hlasovaní nezúčastnili. „Odmietame trestať Slovákov a Slovenky za zlodejiny Ficovej vlády, preto sme sa na tomto hlasovaní nezúčastnili a vytiahli sme karty. No rovnako odmietame kryť to, čo táto vláda robí,“ povedala.

Yar pripomenula význam eurofondov pre Slovensko. Podľa nej až štyri z piatich eur, ktoré sa na Slovensku investujú do verejnej infraštruktúry, totiž prichádzajú z EÚ. „Dnes prišiel účet. A platiť ho môžu všetci Slováci a Slovenky,“ dodala.

Naopak europoslankyňa Katarína Roth Neveďalová (Smer-SD) prijaté uznesenie odmietla, pričom tvrdí, že ide o politický zásah.

„Toto vyhlásenie Európskeho parlamentu považujem za snahu časti europoslancov o priame zasahovanie do politickej situácie na Slovensku a ovplyvňovanie volieb,“ reagovala pre agentúru SITA.

Predstavitelia koalície dlhodobo odmietajú kritiku Bruselu a tvrdia, že ide o politicky motivované útoky. Roth Neveďalová najnovší dokument označila za „zmes nezmyslov“ a kritizovala tvrdenia o údajnom obmedzovaní reprodukčných práv žien, prístupu k interrupciám či prenasledovaní LGBTQI komunity. Uznesenie podľa nej obsahuje len minimum faktov o eurofondoch, pričom aj tieto časti sú „ohováraním a dohadmi“.

Slovenská europoslankyňa Lexmann na sociálnej sieti zdôvodnila, prečo hlasovala proti. Podľa nej zodpovednosť za súčasnú situáciu nemajú niesť slovenskí občania, ale slovenská vláda, ktorá zlyháva.

„Mojou prioritou je chrániť občanov pred tým, aby za tieto zlyhania platili stratou eurofondov. To by bola katastrofa, ktorá by zhoršila životnú úroveň našich rodín a stav našich regiónov. Aj preto je potrebné, aby Európska komisia ďalej tlačila na vládu, aby chránila európske zdroje,“ uviedla.

Zároveň odmietla, aby sa do debaty o právnom štáte a korupcii pridávali ďalšie ideológie. „Zvrchovanosť členských štátov v kultúrno-etických otázkach musí byť chránená a nemôže byť zneužívaná pri posudzovaní prístupu k eurofondom,“ dodala.

Prijaté uznesenie nadväzuje na viaceré predchádzajúce kroky Európskeho parlamentu. Už v roku 2025 europoslanci upozorňovali na zhoršovanie stavu právneho štátu na Slovensku po misii delegácie Skupiny pre monitorovanie demokracie, právneho štátu a základných práv (DRFMG) Výboru Európskeho parlamentu pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (LIBE) pod vedením expremiérky Belgicka Sophie Wilmèsovej (Obnovme Európu).

V apríli 2026 následne Parlament vyzval Európsku komisiu, aby zvážila použitie mechanizmu podmienenosti právnym štátom pri čerpaní eurofondov Slovenskom.

Zároveň požiadal o výrazné zintenzívnenie kontrol na Slovensku, ktoré majú prebiehať v úzkej spolupráci s Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF) a Európskou prokuratúrou.

Rozprava k aktuálnemu uzneseniu sa konala ešte vo februári tohto roka a viacerí europoslanci počas nej varovali pred pokračujúcim oslabovaním demokratických inštitúcií. Samotné hlasovanie z 20. mája tak predstavuje ďalšie vyostrenie sporu medzi časťou európskych inštitúcií a slovenskou vládou.

Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶ ZDIEĽAŤ ČLÁNOK