Domov

Slovensko podáva žalobu na EÚ pre zákaz ruského plynu

Európska únia (EÚ) zakázala dovoz zemného plynu z Ruska nariadením Európskeho parlamentu a Rady EÚ, ktoré bolo prijaté v januári tohto roka. Slovensko je jednou z najviac plynofikovaných krajín EÚ, no zároveň nemá prístup k LNG terminálom. Veľká časť domácností využíva plyn na vykurovanie a varenie, a súčasne je od plynu závislá aj priemyselná produkcia. Podľa ministerstva spravodlivosti je plyn dostupný pre vyše 94 % obyvateľstva.

„Slovensko dlhodobo upozorňovalo orgány EÚ, že plán úplne vylúčiť dovoz ruského plynu môže mať závažné dopady na ceny plynu pre slovenské domácnosti a priemysel, ale aj na bezpečnosť dodávok plynu. Predčasné ukončenie dlhodobých zmlúv kvôli zákazu dovozu plynu zároveň môže reálne predstavovať hrozbu arbitrážneho a súdneho konania,“ uviedol rezort spravodlivosti.

Aktuálne rozhodnutie o úplnom odstrihnutí sa EÚ od ruského plynu sleduje cieľ odstránenia závislosti od jednej konkrétnej krajiny a vylúčenie možnosti využívania plynu ako politickej zbrane. Toto rozhodnutie podľa ministerstva môže paradoxne viesť k vzniku závislosti na iných krajinách, ktoré môžu rovnako zneužívať svoje postavenie na dosahovanie svojich geopolitických cieľov.

„Následná prípadná odkázanosť na dovoz LNG, pritom zahŕňa aj skutočnosť, že jeho ceny sú výrazne ovplyvnené dianím na globálnom trhu, ktoré je v súčasnosti ťažké až nemožné predvídať. Vhodnosť úplného vylúčenia ruského plynu ako jedného z viacerých zdrojov preukázateľne súčasne podkopáva aj situácia spojená s konfliktom v Iráne, ktorý vyvolal krízu v celom regióne Perzského zálivu,“ uviedlo ministerstvo.

Vláda Slovenskej republiky rozhodla, že Slovensko podá žalobu proti Európskemu parlamentu a Rade EÚ a na Súdnom dvore EÚ bude žiadať zrušenie tohto nariadenia. Žalobu v uvedenej záležitosti už predtým podalo na EÚ tiež Maďarsko.

Obe krajiny tiež hlasovali proti nariadeniu o dovoze ruského plynu. Podľa zvolenej procedúry však pri prijímaní tohto dokumentu nebol na jeho schválenie potrebný jednomyseľný súhlas všetkých členských krajín EÚ.

Slovenská vláda aj končiaci kabinet maďarského premiéra Viktora Orbána zhodne tvrdia, že zákaz dovozu ruského plynu je v skutočnosti sankciou a z tohto dôvodu bol podľa nich potrebný súhlas všetkých členských krajín EÚ.

„Spochybňujeme najmä spôsob, akým bolo rozhodnutie o zákaze dovozu ruského plynu prijaté. Bolo totiž prijaté ako opatrenie obchodnej politiky EÚ. Rozhodnutie o tomto nariadení tak prijímala Rada EÚ kvalifikovanou väčšinou a nie jednohlasne, teda so súhlasom všetkých členských štátov,“ uviedol minister spravodlivosti Boris Susko (Smer-SD).

Podľa neho povaha prijatého nariadenia proti dovozu plynu z Ruska, jeho odôvodnenia aj celkový kontext, z ktorého vychádza stratégia RePowerEU, však preukazujú, že ide o rozhodnutie, ktorým sa má vykonávať zahraničná a bezpečnostná politika EÚ a vo svojej podstate má v prvom rade sankčnú, resp. reštriktívnu povahu.

„Realizácia zahraničnej a bezpečnostnej politiky EÚ, ktorou sa majú prerušiť alebo obmedziť hospodárske vzťahy s iným štátom, vyžaduje, naopak od hospodárskej politiky, jednomyseľné rozhodnutie Rady EÚ. Teda, pri tomto nariadení tieto podmienky splnené neboli. Nemôžme sa tváriť, že niečo, čo je reštriktívnym opatrením, kde sa vyžaduje jednomyseľnosť, tak že to je obchodná politika a postačuje v takomto prípade obyčajná, resp. kvalifikovaná väčšina,“ dodal.

Susko skonštatoval,že v rámci EÚ zostalo už len zopár oblastí, v ktorých sa rozhoduje jednomyseľne, pričom obchádzaním takýchto hlasovaní sa vytvára nebezpečný precedens. Preto považuje rozhodnutie Súdneho dvora EÚ v tomto prípade za extrémne dôležité pre samotné fungovanie EÚ do budúcnosti.

„EÚ nie je federálny štát. Je to spoločenstvo suverénnych krajín, ktoré jej zverili iba presne vymedzené právomoci. Tento princíp prenesených právomocí je jasne zakotvený v zakladajúcich zmluvách. Ak ho niekto začne obchádzať, tak samozrejme máme nielen právo, ale aj povinnosť sa ozvať. Ak by sme takýto postup akceptovali bez reakcie, vytvárame naozaj nebezpečný precedens,“ uviedol Susko.

Podľa slovenskej vlády ide v tomto prípade o zásadné otázky spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky a vykonávania právomocí EÚ, a preto je potrebné, aby rozhodol Súdny dvor. Slovensko tiež požiada, aby o žalobe rozhodovala veľká komora tohto súdu, ktorá je zložená z pätnástich sudcov a rozhoduje najmä vtedy, ak si to vyžaduje zložitosť prípadu, jeho dôležitosť alebo osobitné okolnosti.

Slovensko súčasne vstúpilo do konania na podporu žaloby Maďarska na zrušenie nariadenia.

Minister Susko zároveň zdôraznil, že „žalobu preto nepodávame ako nejaké politické gesto, ale ako legitímny právny krok na ochranu národných záujmov SR a sme presvedčení, že v procese prijímania tohto opatrenia nebol dostatočne zohľadnený ani princíp proporcionality, to znamená dopady na najviac zasiahnuté krajiny, ako je napríklad aj Slovensko, ale najmä právny základ, na ktorom je celé toto nariadenie postavené.“

Minister od súdu EÚ očakáva, že jasne stanoví, kde sú hranice právomocí členských štátov a orgánov EÚ, a či EÚ môže zasahovať do oblastí, ktoré jej členské štáty neodovzdali.

„Žalobu nevníma ako konflikt s EÚ, ale ako nevyhnutný nástroj obrany a ochrany základných princípov, na ktorých je EÚ postavená. Jeho rozhodnutie bude naozaj prelomové a bude determinovať aj ďalší vývoj EÚ v oblastiach právneho základu, to znamená akým spôsobom sa má rozhodovať v EÚ, akým spôsobom sa môže alebo nemôže využívať aj právo veta,“ povedal Susko.

Na základe schváleného nariadenia sa dovoz LNG z Ruska skončí najneskôr 1. januára 2027, zatiaľ čo dovoz potrubného plynu z Ruska bude za určitých podmienok možný najneskôr do 1. novembra 2027.

Slovensko má s Ruskom kontrakt na dovoz plynu do roku 2034. Surovina na Slovensko prúdi cez Turecko a ďalšie krajiny cez potrubie s obmedzenou kapacitou. V minulosti Slovensko dovážalo ruský plyn cez Ukrajinu, ktorá predvlani dohodu s Ruskom o jeho tranzite nepredlžila.

Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶ ZDIEĽAŤ ČLÁNOK