Svet » EÚ

Babišove záujmy? V Bruseli si musia dávať veľký pozor na to, čo teraz prichádza od českej vlády, hovorí zástupca malých farmárov (Rozhovor)

Niektoré médiá v posledných týždňoch upozorňujú na snahy českej vlády dohodnúť v Bruseli vyššie poľnohospodárske dotácie pre veľké podniky. Kritiku tohto zámeru vyjadril aj predseda Asociácie súkromného poľnohospodárstva Jaroslav Šebek. V rozhovore pre českú edíciu Epoch Times opisuje úskalia systému dotácií, upozorňuje na „vymieranie“ stredných podnikov a varuje pred možným budúcim vývojom, keď agroholdingy vytlačia aj malých poľnohospodárov.

Epoch Times: Podľa denníka Hospodářské noviny pripravuje Ministerstvo poľnohospodárstva Českej republiky zmenu Strategického plánu Spoločnej poľnohospodárskej politiky (SP SPP) tak, aby veľké podniky dostávali väčší podiel dotácií. Zmenu im musia schváliť v Bruseli, kde prevláda opačná tendencia – teda podporovať najmä menšie poľnohospodárske podniky. Znamená to, že by sa tým pádom dostalo menej dotácií k vám, malým farmárom?

Jaroslav Šebek: Samozrejme, vôbec nepochybujeme o tom, že ministerstvo za tejto vlády to chce robiť tak, aby prihralo čo najviac peňazí veľkým podnikom. To je jednoducho dlhodobá poľnohospodárska politika, desaťročia to takto je. A len v predchádzajúcom období sa to trošku zmenilo, to bola tá redistributívna platba. A bol oheň na streche.

Redistributívne platby – časť priamych dotácií, ktoré zvýhodňujú menšie farmy v súčasnosti fungujú tak, že poľnohospodári dostávajú vyššiu podporu na prvých 150 hektárov pôdy, zatiaľ čo pri väčších podnikoch priemerná dotácia na hektár klesá. Na túto redistribúciu ide 23 % priamych platieb, ktoré Únia poľnohospodárom v Česku dáva. Podľa európskej legislatívy to musí byť aspoň 10 %, bývalá česká vláda (vláda Petra Fialu – pozn. red.) sa však rozhodla na tento účel vyčleniť väčší objem – najmä preto, aby pomohla menším českým farmárom.

A sú tu snahy, aby sa aj toto zmenilo. Je to samozrejme úplné nepochopenie celého konceptu spoločnej poľnohospodárskej politiky, ktorá je nastavená na podporu udržateľnosti čo najväčšieho počtu subjektov v danom vidieckom priestore.

A tí farmári tam plnia množstvo úloh, nielen produkciu komodít, ale aj veľmi dôležitých spoločenských, environmentálnych, sociálnych a samozrejme ekonomických rolí. A toto veľké podniky nie sú schopné nijako zabezpečiť, sústreďujú sa len na produkciu, navyše často ešte nespracovaných komodít.

Toto je pre nás absolútne neprijateľné a budeme proti tomu bojovať. Tušili sme, že to takto bude, a preto sme už v polovici januára boli na rokovaní u komisára a hovorili sme mu, že toto s najväčšou pravdepodobnosťou z Českej republiky príde. Ako zástupcovia najpočetnejšieho zoskupenia sedliakov v Českej republike – to sú práve tie rodinné farmy, tie menšie subjekty – jednoducho budeme kategoricky proti tomu.

Takže veľké poľnohospodárske podniky podľa vás dotácie nepotrebujú?

Za nás veľkým subjektom dotácie nepatria, nie sú určené na to, aby si nimi napĺňali vrecká nejakí miliardári, a na skupovanie ďalších fariem tými najväčšími. A práve to sa dnes deje v priamom prenose. Takže je potrebné zaviesť zastropovanie dotácií, celkom jednoznačne, je potrebné sledovať majetkové prepojenie právnických osôb, kto tie firmy vlastní a kto napokon tie peniaze využíva. Pretože my to chceme udržať tak, aby peniaze išli do lokality, resp. ľuďom, ktorí v tej lokalite žijú, pretože tam je najväčší predpoklad, že tí ľudia ich zároveň v tej lokalite opäť využijú.

Veľké agropodniky nie sú v žiadnom prípade znevýhodnené. A aj čísla Ústavu poľnohospodárskej ekonómie a informácií (ÚZEI) jasne potvrdzujú, že dotačná politika bola dlhodobo nastavená v prospech veľkých firiem.

Čo plánujete so žiadosťou ministerstva o zmenu strategického plánu robiť?

Určite sa obrátime na európske inštitúcie, na partnerov, ktorých máme v iných štátoch, a na európskych poslancov, aby zachovali poľnohospodársku politiku k tomu, na čo je určená – na podporu klasického vidieka, to znamená miestnych poľnohospodárov, a nie na podporu nejakých obrovských holdingov, ktoré nemajú ani z generačného hľadiska žiadnu perspektívu. Je to čistý biznis.

Dúfame, že Únia si uvedomí, že Česká republika je vlastne ukážkou, ako by to v spoločnej poľnohospodárskej politike mohlo dopadnúť, keď sa nebude riešiť táto neuveriteľná koncentrácia obrovských podnikov a nebude sa riešiť podstata problému.

Aký je váš odhad? Povolí Európska komisia zmenu Strategického plánu českou vládou? Podľahne tlaku a zruší plánované zastropovanie?

Ak sú tam rozumne uvažujúci ľudia, tak to rozhodne nemôžu povoliť. Ak podľahnú tlaku nejakých úzkych záujmových skupín, oligarchov, ak sa budú báť Babiša, tak sa to samozrejme stane. Ale rozhodne to bude veľmi zlé pre celú Úniu, pretože to bude mať výrazný dopad na celú spoločnú poľnohospodársku politiku.

Veríme tomu, že sa to nestane. Návrh novej poľnohospodárskej politiky, ktorý Európska komisia predstavila v júli, my v zásade podporujeme. Samozrejme, že je tam potrebné niektoré veci zmeniť, ale základné nastavenie, to znamená podpora miestnych poľnohospodárov, zastropovanie dotácií, sledovanie majetkových prepojení, podpora mladej generácie, podpora spracovania, podpora pridanej hodnoty, diverzifikácia aktivít, podpora rodinných fariem – to je presne to, čo chceme my a čo si myslíme, že funguje.

Takže súhlasíte aj s nastavením financovania po roku 2027, proti ktorému šli farmári minulý rok protestovať do Bruselu?

My podporujeme, aby o prerozdelení financií rozhodovalo nielen Ministerstvo poľnohospodárstva, ale aj ďalšie rezorty. Dáva to logiku, pretože sa to týka ďalších sektorov alebo odvetví a týka sa to vidieckeho priestoru. S protestmi silne nesúhlasíme. Česká republika je špecifická a v Bruseli si musia dávať veľký pozor, čo teraz od českej vlády prichádza, pretože to je snaha o využitie peňazí daňových poplatníkov pre pár subjektov. To je najväčšie riziko. A nielen preto, že tieto veľké subjekty dostanú peniaze, ale aj preto, že tým zároveň ohrozujú celý český vidiek.

Návrhy zmien Strategického plánu by nahrali do karát spoločnostiam v skupine Agrofert a jej majiteľovi Andrejovi Babišovi. Sú tieto zmeny naozaj potrebné, alebo ide len o zneužitie rezortu na presadenie záujmov straníckeho šéfa?

Áno, je to tak, ale česká verejnosť to bohužiaľ nedokáže rozoznať, pretože tu väčšina ľudí žije v domnienke, že skutočne platí teória o tom, že čím väčší podnik, tým lepší.

Ale na jasných číslach a v realite sa ukazuje, že to tak jednoducho nie je. Česká republika je známa nízkym počtom subjektov a ich obrovskou rozlohou, ktorá sa vôbec nehodí do našich prírodných podmienok a rozloženia vidieka. Čísla, ktoré Česká republika produkuje, sú ďaleko, ďaleko za produkčnou schopnosťou a kapacitou iných štátov, ktoré sú postavené na modeli klasických rodinných fariem. Napríklad Poľsko je ideálnou ukážkou.

Takže v Poľsku je štruktúra poľnohospodárskych podnikov iná ako u nás? Nevychádzali z rovnakých podmienok ako my – socializmus, kolektivizácia?

U nich kolektivizácia nikdy nebola taká silná. Komunisti nechali tých najmenších sedliakov žiť a po roku 1989 mali na čo nadviazať. Dnes tam majú zastropovanie platieb na max. 300 hektárov a vysokú mieru produkcie, vysokú úroveň kvality, vysokú úroveň spracovania a skutočne sú schopní zásobovať obrovskú časť Európy a zároveň nám konkurujú.

U nás za 40 rokov od pádu komunizmu nedošlo k dostatočnej obnove roľníckych rodov. A tých 20 rokov, čo sme v Únii, sme mohli krásne využívať, ale nevyužili sme to v prospech rodinných fariem. To, čo sa využilo, bolo vždy na základe povinného nariadenia z Únie, nikdy dobrovoľne (zo strany štátu).

A čo ostatné štáty východného bloku? Nie je tam rovnaká situácia v agrárnom sektore ako u nás?

V žiadnom prípade nie je. My sme jediní – a ešte Slovensko, kde je situácia ešte dvakrát horšia, pretože tam je vplyv oligarchov ešte väčší. Model, ktorý by bol postavený len na superveľkých podnikoch, je nefunkčný a predstavuje obrovské riziko pre Českú republiku, aj z bezpečnostného hľadiska. Čo najväčší počet výrobných podnikov, spracovateľských závodov a skladov je pre štát istotou aj v prípade vojnových rizík alebo pandemických situácií. Ak máte pár veľkých podnikov s obrovskými skladmi, tie sa môžu stať terčom nejakých útokov alebo sabotáží.

Pre zákazníkov je zase dobrou správou čo najväčšia diverzita prístupov, väčšia pestrosť, väčšia snaha vymýšľať niečo nové, inovovať.

Ako je to so stredne veľkými podnikmi a družstvami? Nerovnomerné redistributívne platby ich podľa Poľnohospodárskeho zväzu likvidujú.

Redistributívne platby rozhodne nemôžu za situáciu stredných podnikov, to je nezmysel. Na to sú zase čísla z ÚZEI, pokojne ich môžete požiadať, aby vám tie analýzy poskytli. Vďaka redistribúcii mali určité zníženie priamych platieb, to je síce pravda, ale na celkovom zhoršení alebo prepade situácie stredných podnikov sa to prejavilo len v 15 – 20 %. A bolo to len preto, že predchádzajúca vláda bola málo odvážna a nepresadila zastropovanie platieb. Práve to je ten nástroj, ktorý pomôže stredným podnikom tým, že nebudú vykupované veľkými subjektmi.

My hovoríme, nech sa zastropovanie dotkne len tých najväčších podnikov. Bojujeme za to, aby Únia presadila povinné zastropovanie pokojne na tej navrhovanej úrovni 100-tisíc eur (maximálna výška podpory pre jednu farmu – pozn. red.). To úplne zodpovedá modelu Českej republiky. A rozhodne kvôli tomu nebudú žiadne firmy krachovať, naopak, tie peniaze sa využijú efektívne v prospech života farmárov, ich rodín a celého vidieka.

Družstvá sú v podstate odsúdené na vyhynutie, ohrozený druh. Ale nie je to kvôli dotačnej politike predchádzajúcej vlády, ale preto, že nemajú zdroj novej generácie. Oni si ho nevytvárali a ani vytvárať nemohli, nemali ako. Jednoducho, zdroj novej generácie je vždy u toho farmára, sú to rodinné farmy. Jasné, mnohým mladým ľuďom sa do toho nechce, je to zložité, ale stále je to funkčný model pre Českú republiku aj pre celú Úniu.

A kto tie družstvá nahradí, ak sú na vymretie? Budú to tí malí farmári? Alebo agroholdingy?

To je správna otázka. Buď sa to prevedie pod pár superveľkých podnikov, ktoré budú určovať, čo sa bude na našom vidieku diať, a budú nás držať v hrsti určovaním podmienok, za akých máme produkciu robiť. A štát im bude musieť pritakávať. Alebo to prejde pod model klasických rodinných fariem, ktoré sa budú snažiť samy robiť niečo zaujímavé, pestré, funkčné, kvalitné, tak, aby sa z toho uživili.

Máme vôbec v Česku dosť mladých farmárov, ktorí by družstvá nahradili?

Veríme tomu, že áno, pretože záujem mladých tu je. Ide o to, že je potrebné toto farmárčenie celkovo zjednodušiť, odbyrokratizovať a podporiť model rodinných fariem. Ale tu nič také nie je. Nielenže sa to nepodporuje, ale ani sa o tom nehovorí, že tu rodinné farmy sú. My sme museli presadiť do zákona o poľnohospodárstve status rodinného poľnohospodárskeho podniku, funguje to od 1. januára 2026, ale štát tomu neposkytuje žiadnu podporu.

Článok bol preložený z českej edície Epoch Times.

Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶ ZDIEĽAŤ ČLÁNOK