Zdravie

Bežná baktéria z dýchacích ciest môže urýchľovať Alzheimerovu chorobu, naznačuje štúdia

Bežná bakteriálna infekcia, známa tým, že spôsobuje zápal pľúc a problémy s dutinami, by mohla zohrávať významnú úlohu pri zhoršovaní priebehu Alzheimerovej choroby, naznačuje nová štúdia.

Vedci zistili, že baktéria Chlamydia pneumoniae (pľúcna chlamýdia) spôsobuje zápal pľúc a infekcie dutín a je schopná pretrvávať v nervových tkanivách celé roky. Spúšťa pritom imunitné reakcie, ktoré môžu viesť k zhoršovaniu príznakov demencie alebo k poškodeniu nervových buniek.

Výskumníci zaznamenali výrazne vyššie hladiny pľúcnej chlamýdie v sietnici a mozgu ľudí s Alzheimerovou chorobou. Vyššie množstvo baktérií súviselo so závažnejšími zmenami v mozgu a rýchlejším úpadkom kognitívnych schopností.

„Tento objav otvára nové možnosti zamerania sa na infekciu a zápal pri liečbe Alzheimerovej choroby,“ uviedol v tlačovej správe profesor Timothy Crother, spoluautor štúdie.

„Ide o zaujímavý objav, pretože potvrdzuje názor, že infekcie a zápal môžu zohrávať pri Alzheimerovej chorobe dôležitejšiu úlohu, než sa doteraz predpokladalo,“ povedal pre Epoch Times Christopher U. Missling, generálny riaditeľ biotechnologickej spoločnosti Anavex Life Sciences, ktorá sa na štúdii nepodieľala.

Baktérie infikujú sietnicu a zhoršujú ochorenie

Štúdia publikovaná v časopise Nature Communications analyzovala tkanivá sietnice od 104 ľudí. Zahŕňala osoby s normálnymi kognitívnymi schopnosťami, pacientov s miernou kognitívnou poruchou, aj pacientov s Alzheimerovou chorobou. Vedci použili pokročilé zobrazovacie metódy, genetické testy a analýzu proteínov.

U pacientov s Alzheimerovou chorobou zaznamenali vyššie hladiny pľúcnych chlamýdií v mozgových aj očných tkanivách. Prítomnosť baktérie bola často sprevádzaná zápalom okolitých tkanív, ktorý môže časom poškodzovať mozog a viesť k úpadku kognitívnych schopností.

Vedci po prvýkrát zistili, že baktérie rodu Chlamydia sa môžu dostať až do sietnice a vyvolať prvú obrannú líniu organizmu proti infekciám – vrodenú imunitnú reakciu –, čím aktivujú zápalové dráhy súvisiace s infekciami.

Táto baktéria je bežný patogén dýchacích ciest, pričom väčšina ľudí sa ňou nakazí do veku 20 rokov.

Vedci zistili zvýšené hladiny imunitných proteínov spojených so zápalom v očiach ľudí s Alzheimerovou chorobou, čo naznačuje imunitnú reakciu. Proteíny podieľajúce sa na detekcii baktérií boli tiež zvýšené v mozgu, ako aj v očiach ľudí s Alzheimerovou chorobou.

Vyššie hladiny baktérií boli tiež častejšie u ľudí, ktorí sú nositeľmi génu APOE4, čo je známy genetický rizikový faktor pre Alzheimerovu chorobu.

Pokusy na myšiach potvrdili súvislosť

Aby potvrdili svoje zistenia, vedci skúmali ľudské neuróny v laboratóriu a tiež priebeh Alzheimerovej choroby u myší.

Keď vedci aplikovali pľúcnu chlamýdiu do nosa myší, už po siedmich dňoch zaznamenali výrazné zvýšenie prítomnosti tejto baktérie v mozgu myší. Súčasne pozorovali nárast určitých imunitných buniek a zápalových markerov v oblastiach mozgu zodpovedných za pamäť.

„To, že sme pľúcnu chlamýdiu opakovane pozorovali v ľudských tkanivách, bunkových kultúrach aj u zvierat, nám umožnilo odhaliť dovtedy nepoznanú súvislosť medzi bakteriálnou infekciou, zápalom a neurodegeneráciou,“ uviedla hlavná autorka štúdie, profesorka Maya Koronyo-Hamaouiová.

Zaujímavé je, že infekcia zároveň zvýšila produkciu beta-amyloidu, bielkoviny, ktorý sa hromadí v mozgu ľudí s Alzheimerovou chorobou.

Predchádzajúce výskumy už pritom pľúcnu chlamýdiu v mozgoch pacientov s Alzheimerovou chorobou zaznamenali a ukázali, že beta-amyloid sa môže vytvárať aj ako reakcia na infekcie.

Aké dôsledky to môže mať pre liečbu?

Výsledky naznačujú, že pretrvávajúca bakteriálna infekcia môže vyvolať tvorbu amyloidu, aktivovať imunitnú reakciu a urýchliť poškodzovanie mozgových buniek, vysvetlil Christopher U. Missling.

Tieto zistenia by mohli otvoriť cestu k novým terapeutickým prístupom, napríklad k skoršiemu využívaniu antibiotík alebo protizápalových terapií. Obraz sietnice by mohol byť neinvazívnym diagnostickým nástrojom pri liečbe Alzheimerovej choroby.

Ch. Missling dodal, že výsledky „poukazujú na to, že infekcie a zápal môžu zohrávať pri Alzheimerovej chorobe významnejšiu úlohu, než sa doteraz predpokladalo“.

Zistenia by tak mohli viesť aj k preventívnym stratégiám pre rizikové skupiny populácie, najmä pre nositeľov génu APOE4. „Môže to zahŕňať skorší skríning chronických infekcií, cielené protizápalové prístupy alebo zásahy zamerané na zníženie mikrobiálnej záťaže ešte pred začiatkom neurodegenerácie,“ uviedol.

Neurológ Rajesh Burela upozornil, že hoci sú výsledky štúdie presvedčivé, na potvrdenie tejto teórie je potrebný ďalší výskum.

„Ukazuje to však potenciál k výraznému pokroku v pochopení úlohy infekcií v patogenéze Alzheimerovej choroby.“ Dodal, že aj keby infekcia chorobu priamo nespôsobovala, môže pôsobiť ako faktor, ktorý urýchľuje jej priebeh, čo by mohlo zvýšiť význam protiinfekčných stratégií.

Článok bol preložený z americkej edície Epoch Times.

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK