Názory

Jadrový samit v Paríži. O čom to bolo a aký je výsledok (Komentár)

Pred pár dňami v Paríži (10. marca) usporiadala vláda Francúzskej republiky druhý Samit o jadrovej energii.

Prvý a ustanovujúci jadrový samit Európskej únie (EÚ) sa konal v Bruseli 21. marca 2024. Bolo to vtedy prelomové stretnutie na najvyššej úrovni, kde sa štáty opäť prihlásili za jadrovú energiu. Vtedy sa ho zúčastnilo až 36 krajín (vrátane Slovenska) a rokovalo sa o význame jadrovej energie.

Štáty vtedy (2024) podpísali vyhlásenie, ktorým sa zaviazali vytvárať podmienky umožňujúce podporu a konkurencieschopné financovanie predĺženia životnosti existujúcich jadrových reaktorov a výstavby nových jadrových zdrojov. Prvý samit o jadrovej energii v Bruseli usporiadali spoločne Belgicko a MAAE s cieľom urýchliť prijatie jadrovej energie ako kľúčového riešenia pre zmenu klímy a energetickú bezpečnosť. Lídri, ktorí sa na ňom stretli, diskutovali o financovaní, inováciách a rozširovaní jadrovej energie s cieľom znížiť závislosť od fosílnych palív, a to v nadväznosti na zvýšený záujem o úlohu jadrovej energie smerom k nulovým čistým emisiám.

Cieľom samitu bolo posilniť využívanie jadrovej energie na splnenie klimatických cieľov a zároveň riešiť obavy týkajúce sa energetickej bezpečnosti. Samit vtedy nasledoval po inom významnom zlome na konferencii OSN o klíme COP28, kde bola jadrová energia zahrnutá do Globálneho hodnotenia a vyzvala na jej urýchlené nasadenie. Prakticky si to vynútili aj potreby energetickej transformácie, pretože prechod na čistú energiu podnietil viac krajín k zváženiu nových alebo rozšírených jadrových programov, čo si vyžadovalo fórum pre spoluprácu. Stretnutie poskytlo fórum pre politických a priemyselných lídrov na diskusiu o potrebných podmienkach pre financovanie, výstavbu a prevádzku nových reaktorov a technológií. Jadrová energia tam bola zdôraznená ako udržateľný a spoľahlivý zdroj „disponibilnej“ elektriny na uspokojenie rastúceho dopytu po energii.

A čo je taktiež dôležité – prvý Jadrový samit v Bruseli slúžil na posilnenie „jadrovej koalície“ krajín, ktoré sa snažia dekarbonizovať svoje ekonomiky prostredníctvom dlhodobých investícií do jadrových technológií.

Čo je európska jadrová aliancia?

Európska jadrová aliancia (alebo jadrová koalícia) je skupina pod vedením Francúzska, ktorá združuje viac ako 10 členských štátov EÚ a zasadzuje sa za úlohu jadrovej energie v energetickej politike EÚ. Prioritou je zahrnutie jadrovej energie do zelených financií EÚ a reforiem v oblasti elektrickej energie s cieľom dosiahnuť ciele dekarbonizácie do roku 2050.

Koalícia propaguje jadrovú energiu ako stabilný, nízkouhlíkový a cenovo dostupný zdroj základnej záťaže s cieľom zabezpečiť energetickú nezávislosť Európy a splniť ciele dekarbonizácie. Teraz, od roku 2026 sa už aliancia zameriava na investovanie do nových, veľkých jadrových elektrární, predĺženie životnosti existujúcich reaktorov a urýchlenie zavádzania malých modulárnych reaktorov (SMR).

Členské krajiny jadrovej aliancie EÚ sú k marcu 2026 nasledovné: Belgicko, Bulharsko, Chorvátsko, Česko, Fínsko, Francúzsko, Maďarsko, Taliansko, Holandsko, Poľsko, Rumunsko, Slovensko, Slovinsko a Švédsko. Koalícia nalieha na Európsku investičnú banku (EIB), aby financovala jadrové projekty. Taktiež presadzuje súdržný prístup EÚ k jadrovej bezpečnosti, vzdelávaniu, regulácii a stratégiám dodávateľského reťazca. V rámci politického postoja teraz v marci 2026 členovia koalície opätovne potvrdili potrebu jadrovej energie v energetickom mixe EÚ, ktorá by dopĺňala prerušované obnoviteľné zdroje energie.

Prečo vlastne jadrová koalícia pôvodne vznikla?

Bolo to vynútené riešenie ako odpoveď v rozpore s predchádzajúcimi politikami EÚ.

Koalícia vznikla s cieľom čeliť silnej protijadrovej loby vedenej krajinami ako Nemecko a Rakúsko, ktoré predtým presadzovali vylúčenie jadrovej energie z označení zelených investícií, hoci projadrová koalícia úspešne presadzovala jej uznanie v nedávnych politikách EÚ.

Európska jadrová aliancia bola oficiálne založená 28. februára 2023 Francúzskom a niekoľkými ďalšími členskými štátmi EÚ s cieľom presadzovať jadrovú energiu v politike EÚ. Táto koalícia bola založená s cieľom koordinovať opatrenia v oblasti jadrovej energie pre dekarbonizáciu, na rozdiel od Rímskej zmluvy z roku 1957, ktorou bolo založené EURATOM. Úplne prvotný účel bol spolupracovať na vývoji jadrovej technológie a zahrnúť ju do energetickej politiky EÚ na dosiahnutie cieľov v oblasti klímy. Počiatoční účastníci boli pod vedením Francúzska vrátane krajín ako Bulharsko, Chorvátsko, Česká republika, Fínsko, Maďarsko, Holandsko, Poľsko, Rumunsko, Slovensko a Slovinsko.

Poznámka: Prosím čitateľov, aby boli opatrnejší a nezamieňali si to s Európskym spoločenstvom pre atómovú energiu (Euratom), ktoré bolo založené v roku 1957.

Spomenuli sme protijadrové politiky EÚ – je to skutočne tak? Existovali vôbec nejaké? Správna odpoveď, žiaľ, znie – veruže áno!

Prečo bola v minulosti jadrová energia na najvyššej úrovni EÚ problémom?

Nuž, jednoducho preto, že v Európskej rade ministrov bolo viac ľudí, ktorí boli proti jadrovej energii. A prečo to bolo tak?

Nuž preto, lebo protijadrové politické hnutia a strany zelených, ktoré boli v tých časoch (sociálneho blahobytu Európy) populárne, môžeme nazvať „výťahovými“. A to znamená dve polohy.

Prvá je, že tieto politické módne strany boli zvyčajne miniatúrne – často ich názývali posmešne „výťahové“, lebo ich celá členská základne by sa v niektorých prípadoch zmestila do nákladného výťahu.

Druhá poloha spočíva v tom, že práve tieto strany často pomohli veľkej politickej strane aby získala (v koalícii s ňou) nad svojou konkurenciou prevahu a tak ich vlastne „vytiahli“ k víťazstvu.

No a za odmenu im zvyčajne ustúpili v presadzovaní zákazu jadrovej energie a obsadení (pre efektívne blokovanie) adekvátneho ministerského postu (napr. hospodárstva, energetiky, či ochrany životného prostredia).

Veď sa na to pozrime..

V minulých rokoch sa niekoľko ministrov EÚ z krajín ako Nemecko, Rakúsko, Luxembursko, Dánsko a Portugalsko stali významnými „protijadrovými“ hlasmi, konkrétne lobovali za vylúčenie jadrovej energie z taxonómie udržateľného financovania a cieľov EÚ v oblasti obnoviteľnej energie.

Kľúčoví protijadroví ministri (nedávni aj historickí)

Protijadrové aliancie v EÚ – títo ministri často zastupujú skupinu „priateľov obnoviteľných zdrojov energie“ (Rakúsko, Dánsko, Nemecko, Írsko, Luxembursko, Portugalsko a Španielsko). Často argumentujú, že investovanie do jadrovej energie odvádza pozornosť od rýchleho rozširovania veternej a solárnej energie potrebnej pre energetickú transformáciu.

Keď nespomenieme viceprezidenta Fransa Timmermansa, ktorý bol so svojím pobočníkom jasným antinukleárnym predstaviteľom v kolégiu EK, tak za posledných 20 rokov sa viacerí ministri v krajinách EÚ aj okrem neho dostali do popredia vďaka svojim protijadrovým postojom, najmä z krajín, ktoré presadzovali alebo diskutovali o postupnom vyraďovaní jadrových elektrární, plus krajín, ktoré boli nerozhodné. Títo ministri často zastupujú Strany zelených alebo ľavicové koalície.

Nemecko dokončilo svoju „Energiewende“ (energetickú transformáciu) odstavením všetkých svojich jadrových reaktorov (posledný v apríli 2023).

Steffi Lemkeová (ministerka životného prostredia, 2021 – súčasnosť): členka Strany zelených, dohliadala na konečné odstavenie a označila jadrové riziká za „v konečnom dôsledku nezvládnuteľné“.

Carsten Schneider (minister životného prostredia, 2024 – súčasnosť): zo Sociálnych demokratov (SPD) kritizoval návrat k jadrovej energii ako „stratégiu zameranú dozadu“ a tvrdil, že daňových poplatníkov to stálo miliardy.

Svenja Schulzeová (ministerka životného prostredia, 2018 – 2021): ako zástupkyňa SPD dôsledne presadzovala plánované postupné ukončenie v roku 2022. Navyše bola kľúčovou postavou pri presadzovaní ukončenia finančnej podpory EÚ pre nové jadrové elektrárne a dohliadala na záverečné fázy postupného vyraďovania jadrovej energie v Nemecku.

Barbara Hendricksová (ministerka životného prostredia, 2013 – 2018): taktiež z SPD zachovala časový harmonogram postupného ukončenia stanovený po katastrofe vo Fukušime.

Sigmar Gabriel (minister životného prostredia, 2005 – 2009): politik SPD, ktorý obhajoval pôvodnú dohodu o postupnom ukončení z roku 2000.

Robert Habeck (Nemecko) – súčasný vicekancelár a minister pre hospodárstvo a oblasť klímy. Hoci nedávno zmiernil postoj Nemecka na úrovni EÚ s cieľom zlepšiť vzťahy s Francúzskom, jeho strana (Zelení) a jeho ministerstvo historicky viedli odpor voči jadrovej energii v legislatíve EÚ.

Belgicko zažilo rozsiahlu vnútornú diskusiu, pričom ministri za stranu Zelených presadzovali úplný odchod.

Tinne Van der Straetenová (ministerka energetiky, 2020 – 2024): ako členka Strany zelených bola hlavnou zástankyňou postupného ukončenia v roku 2025 a tvrdila, že by to podporilo investície do obnoviteľných zdrojov energie.

Evelyne Huytebroeck a ďalší ministri Strany zelených v predchádzajúcich koalíciách (napr. Verhofstadt I) zohrali kľúčovú úlohu pri schválení pôvodného zákona o postupnom vyraďovaní z roku 2003.

Rakúsko, Luxembursko a Dánsko Tieto krajiny majú dlhodobú oficiálnu protijadrovú politiku a ich ministri často lobujú proti začleneniu jadrovej energie do zeleného financovania EÚ.

Leonore Gewesslerová (rakúska ministerka pre klímu a energetiku, 2020 – súčasnosť): Členka Strany zelených, ktorá viedla právne spory proti začleneniu jadrovej energie do „udržateľnej“ taxonómie EÚ. Bola jednou z najhlasnejších odporkýň a viedla právne výzvy proti rozhodnutiu EÚ označiť jadrovú energiu a plyn za „zelené“ investície.

Claude Turmes (luxemburský minister energetiky, 2018 – 2023): bývalý dlhoročný poslanec Európskeho parlamentu a politik Strany zelených, bol nielen hlasným kritikom jadrovej energie na úrovni EÚ, ale sa navyše spojil s Rakúskom a Nemeckom, aby sa postavil proti zaradeniu jadrovej energie do taxonómie EÚ.

Dan Jørgensen (bývalý dánsky minister pre klímu a energetiku, 2019 – 2022) a súčasný komisár EÚ pre energetiku: v spoločných vyhláseniach s Nemeckom a Rakúskom zastupoval konzistentný protijadrový postoj Dánska. Má za sebou históriu protijadrových postojov, hoci sa nedávno počas svojich vypočutí pri potvrdzovaní svojej funkcie zaviazal k rešpektovaniu individuálneho energetického mixu každého členského štátu.

Lars Aagaard (Dánsko) – minister pre klímu, energetiku a verejné služby. Zachoval dlhodobý zákaz tradičnej jadrovej energie v Dánsku, hoci nedávno vyjadril otvorenosť analýze, či by nové jadrové technológie (ako napríklad malé modulárne reaktory) mohli nakoniec zohrať podpornú úlohu popri obnoviteľných zdrojoch.

Teresa Ribera (Španielsko) si ako španielska ministerka a úradníčka EÚ vybudovala pevnú reputáciu „odmietavky“ jadrovej energie tým, že presadzovala postupné ukončenie jadrovej energie v Španielsku, uprednostňovala obnoviteľné zdroje energie a kritizovala vysoké náklady na jadrovú energiu a jej pomalé zavádzanie. Ešte ako španielska podpredsedníčka vlády a ministerka energetiky sprostredkovala dohody o odstavení jadrových elektrární do roku 2035, pričom uprednostňovala rýchlejšie a lacnejšie investície do obnoviteľných zdrojov energie.

Bola opísaná ako „zatvrdnutý jadrový skeptik“, ktorý často tvrdí, že jadrová energia nie je nákladovo efektívnym riešením dekarbonizácie. Hoci viedla európsku zelenú politiku, jej postoj bol predmetom sporu s projadrovými členskými štátmi (ako napríklad Francúzsko). Počas vypočutia v EK v novembri 2024 však uviedla, že rozhodnutia o energetickom mixe sú zodpovednosťou jednotlivých členských štátov, čím naznačila skôr pragmatický prístup než obštrukčný na úrovni EÚ.

No skrátka, niekedy to vyzeralo ako v tej rozprávke, keď urobili z capa záhradníka…

Nedávne zmeny v politike

Na rozdiel od vyššie uvedeného, nedávne politické zmeny v rokoch 2025 a 2026 ukazujú „jadrové oživenie“ v niektorých štátoch:

Belgicko: súčasný minister energetiky Mathieu Bihet (vymenovaný v roku 2025) nedávno dohliadal na zrušenie zákona o postupnom vyraďovaní z roku 2003 a označil ho za „zlomový bod“ pre krajinu.

EK: predsedníčka Ursula von der Leyenová nedávno označila odklon od jadrovej energie za „strategickú chybu“.

Sladké časy Európy sa končia. Posledných niekoľko desaťročí bolo prvýkrát v dejinách ľudstva, kedy štáty trvalo míňali viac peňazí na zdravie svojich občanov ako na vojnu. Zdá sa že nielen spoluobčania v EÚ, ale aj politici nakoniec precitli a pochopili že „časy lacného ruského plynu a lacnej ruskej ropy“ sa minuli… Vstupujeme do novej imperiálnej éry s novými hrozbami (ako napríklad pre Grónsko a Taiwan) a vojnami na Ukrajine a v Iráne, keď krajiny musia opäť zamerať svoje zdroje na zbrane? Z éry budovania dôvery do éry dezinformácií? Aká budúcnosť nás čaká? Východisko? Pre zabezpečenie energetických potrieb spoločnosti možno práve tá jadrová energia….

Ale vráťme sa do súčasnosti a do Paríža….

Druhý jadrový samit teraz v Paríži organizovala vláda Francúzska v úzkej spolupráci s Medzinárodnou agentúrou pre atómovú energiu (MAAE).

Zúčastnilo sa ho približne 40 hláv štátov a vlád, ministri, predstavitelia medzinárodných organizácií, finančných inštitúcií, priemyslu a expertov (vrátane Číny, USA, EÚ, Rwandy, Grécka, Maroka, Slovenska a ďalších). Samit vydal dva hlavné oficiálne vyhlásenia a priniesol konkrétne záväzky a oznámenia.  Tu sú kľúčové výsledky a dohody:

1. Spoločné vyhlásenie Safe and affordable nuclear energy for all (Bezpečná a dostupná jadrová energia pre všetkých)

Podpísali ho desiatky krajín (Arménsko, Belgicko, Bulharsko, Kanada, Čína, Chorvátsko, Česko, DR Kongo, Estónsko, Fínsko, Francúzsko, Grécko, Maďarsko, Taliansko, Japonsko, Jordánsko, Kazachstan, Litva, Maroko, Mongolsko, Holandsko, Pakistan, Poľsko, Rumunsko, Južná Kórea, Rwanda, Srbsko, Slovensko, Slovinsko, Švédsko, Turecko, Ukrajina, Veľká Británia, Vietnam) plus generálny riaditeľ MAAE Rafael Grossi.

Hlavné dohody a záväzky

• Jadrová energia je strategickým nástrojom na uspokojenie rastúceho dopytu po elektrine, znižovanie emisií, energetickú bezpečnosť a spravodlivú tranzíciu.
• Podpora cieľa trojnásobného zvýšenia globálnej jadrovej kapacity do roku 2050 (z COP28, teraz už takmer 40 krajín).
• Silnejšia medzinárodná spolupráca, dodržiavanie štandardov MAAE (bezpečnosť, zabezpečenie, nešírenie zbraní), budovanie kapacít najmä pre nové krajiny.
• Odstraňovanie bariér v financovaní nových elektrární, predlžovanie životnosti existujúcich a pokročilých technológií (vrátane malých modulárnych reaktorov – SMR).
• Podpora inovácií, odolnosti dodávateľských reťazcov, verejného zapojenia, vzdelávania pracovnej sily a bezpečného nakladania s odpadom.
• Jadrová energia aj pre neelektrické aplikácie (priemyselný teplo, vodík, desalinizácia, AI dátové centrá, medicína).

2. Vyhlásenie o financovaní jadrovej energie (Statement on Nuclear Financing)

Podpísalo ho 27 krajín (podobný zoznam + Argentína). Volá po mobilizácii adekvátneho, predvídateľného a diverzifikovaného financovania – kombináciou verejných zdrojov, multilaterálnych bánk (World Bank, EIB, EBRD, ADB a ďalších), exportných úverov, súkromných investorov a inovatívnych nástrojov. Privítali nedávne dohody MAAE s Svetovou bankou (2025) a ďalšími bankami. Cieľom je odstrániť investičné bariéry a vytvoriť „rovné podmienky“ pre bezemisné zdroje.

3. Ďalšie konkrétne výsledky a oznámenia

Rozšírenie záväzku trojnásobného nárastu kapacity:

Nové krajiny (Belgicko, Brazília, Čína, Taliansko; podľa niektorých zdrojov aj Južná Afrika) sa pripojili k deklarácii z COP28 – spolu už takmer 40 štátov.

EK (Ursula von der Leyen): Nová európska stratégia pre SMR (cieľ: prevádzka v 30. rokoch), 200 miliónov € záruka na podporu súkromných investícií do pokročilých technológií (financovaná z uhlíkového trhu). Von der Leyen označila pokles podielu jadra v EÚ za „strategickú chybu“.

Francúzsko (prezident Macron):

Zdôraznil úlohu jadra pre AI dátové centrá (Francúzsko vyviezlo 90 TWh dekarbonizovanej elektriny v 2025), plány na nové EPR2 reaktory a podporu francúzskych SMR startupov (ďalšie desiatky miliónov €).

Priemysel: 25 národných a medzinárodných jadrových asociácií podpísalo spoločné vyhlásenie o strategickej úlohe jadra (podpora trojnásobného rastu, SMR, financovania a vzdelávania).

Samit potvrdil rastúci globálny konsenzus: jadrová energia nie je „privilégium bohatých“, ale právo všetkých krajín, ktoré chcú bezpečnú, dostupnú a čistú energiu. MAAE bude naďalej kľúčovým koordinátorom (ďalší samit sa plánuje).

Detailné informácie (ak by čitatelia potrebovali) sú verejne dostupné na oficiálnych stránkach: MAAE (prehľad a vyhlásenia), Élysée (plné texty oboch vyhlásení), Francúzske ministerstvo zahraničia (tlačový dosier), Zdroje: Oficiálne vyhlásenia MAAE, Élysée a súvisiace správy z 10.–12. marca 2026.

A Slovensko?

Slovensko plne podporilo všetky kľúčové dohody z Parížskeho samitu o jadrovej energii (10. marca 2026) a aktívne sa na nich podieľalo. Ako jedna z podpisujúcich krajín podpísala hlavné spoločné vyhlásenie Safe and affordable nuclear energy for all (spolu s približne 30–40 ďalšími štátmi vrátane Česka, Poľska, Maďarska, Francúzska, USA, Číny atď.). Týmto sa Slovensko oficiálne prihlásilo k:

• strategickej úlohe jadrovej energie pri uspokojení rastúceho dopytu po elektrine, dekarbonizácii, energetickej bezpečnosti a spravodlivej tranzícii,
• globálnemu cieľu trojnásobného zvýšenia jadrovej kapacity do roku 2050 (z COP28 – Slovensko sa k nemu pripojilo už skôr a v Paríži ho potvrdilo),
• posilneniu medzinárodnej spolupráce, bezpečnostných štandardov MAAE, odstraňovaniu bariér v financovaní, podpore SMR (malých modulárnych reaktorov), predlžovaniu životnosti blokov, inováciám a bezpečnému nakladaniu s odpadom,
• Využitiu jadra aj mimo elektriny (teplo, vodík, desalinizácia, AI dátacentrá).

Slovensko sa tak zaradilo medzi krajiny, ktoré jasne vnímajú jadrovú energiu ako „právo všetkých krajín“ na bezpečnú a dostupnú čistú energiu – nie ako luxus bohatých.

Detailný postoj vyjadril premiér Robert Fico (ako oficiálny zástupca SR)

Fico sa samitu zúčastnil osobne, stretol sa s francúzskym prezidentom Macronom, šéfkou EK Ursulou von der Leyenovou a vystúpil aj na sprievodnom World Nuclear Forum. Jeho vyjadrenia (z 11. marca 2026) jasne ukazujú plnú podporu záverom samitu a ambiciózny slovenský prístup.

Slovensko je svetová špička v jadrovej energetike: „Slovensko patrí v oblasti jadrovej energetiky k svetovej špičke. Na Slovensku vyrábame viac ako 60 percent elektriny z jadra a sme pravdepodobne druhí na svete hneď po Francúzsku.“ Zdôraznil rozsiahle skúsenosti SR s výstavbou, údržbou aj likvidáciou jadrových zariadení.

Podpora rozširovania kapacity doma: Je hrdý na rozhodnutie z roku 2008 o dostavbe Mochoviec 3 a 4: „Som hrdý na to, že som v roku 2008 (poznámka MN – v skutočnosti to bolo už v programovom prehlásení Vlády a programe MH SR z roku 2006) presadil výstavbu dvoch blokov jadrovej elektrárne v Mochovciach. Hoci malo toto rozhodnutie vtedy mnohých oponentov, dnes sa ukazuje ako nadčasové.“ Po spustení 4. bloku Mochoviec bude Slovensko energeticky sebestačné a bude elektrinu vyvážať.

Budúce projekty: vláda pripravuje ďalšie jadrové projekty v spolupráci s americkou spoločnosťou Westinghouse (pravdepodobne nový blok v Jaslovských Bohuniciach).

Opatrná diverzifikácia paliva: „Nie je možné zo dňa na deň odstaviť existujúce jadrové elektrárne od pôvodného ruského paliva. Diverzifikácia musí byť veľmi opatrná, pretože ide o jadrovú bezpečnosť.“

Medzinárodná spolupráca: 

Fico bol osobne prítomný pri podpise Memorandum of Understanding (MoU) medzi slovenskou spoločnosťou VUJE, a. s. a francúzskou Framatome. „Pokiaľ ide o budúcu spoluprácu, ide o ďalší významný krok pri zvyšovaní profilu Slovenskej republiky vo svete.“

Ďalšie nuansy slovenského postoja

Slovensko nepodpísalo samostatné vyhlásenie o financovaní (podpísalo ho 27 krajín), ale plne podporuje jeho obsah – mobilizáciu verejného a súkromného financovania, úlohu multilaterálnych bánk a „rovné podmienky“ pre bezemisné zdroje (v súlade s dohodami MAAE so Svetovou bankou a EIB).

Plne sa ale stotožňuje s európskou stratégiou na SMR (vrátane 200 mil. € záruky od EK) a vníma pokles podielu jadra v EÚ ako „strategickú chybu“ (ako uviedla von der Leyenová).

Jadrová energia je pre SR kľúčovým pilierom energetickej suverenity a dekarbonizácie – bez nej „to nepôjde“ (Fico opakovane).

Zhrnutie – slovenský postoj je jednoznačne ambiciózny, pro-jadrový a konštruktívny. Fico a vláda vidia v záveroch samitu potvrdenie svojej dlhodobej politiky: jadrová energia nie je minulosťou, ale budúcnosťou. SR sa aktívne zapája do globálnej koalície, posilňuje bilaterálne partnerstvá (Francúzsko, USA) a doma pokračuje v rozširovaní kapacity (Mochovce + nové projekty).

Porovnanie s českým postojom

Porovnanie postoja Slovenska a Česka k záverom Parížskeho samitu o jadrovej energii (10. marca 2026) ukazuje veľmi vysokú mieru zhody – obe krajiny patria k najambicióznejším pro-jadrovým hráčom v EÚ a globálne. Obidve krajiny podpísali hlavné spoločné vyhlásenie Safe and affordable nuclear energy for all (spolu s ďalšími približne 35 štátmi vrátane Francúzska, Poľska, Maďarska, Bulharska atď.). Tým sa oficiálne zaviazali k:

• strategickej úlohe jadra v dekarbonizácii, energetickej bezpečnosti a rastúcom dopyte po elektrine,
• globálnemu cieľu trojnásobného zvýšenia jadrovej kapacity do 2050 (z COP28),
• podpore SMR, predlžovaniu životnosti blokov, inováciám, bezpečnému nakladaniu s odpadom a využitiu jadra aj pre teplo, vodík či AI dátacentrá,
• posilneniu spolupráce s MAAE a odstraňovaniu bariér v financovaní.

Česko sa navyše aktívne podieľalo na rozširovaní koalície – patrí medzi krajiny, ktoré dlhodobo podporujú trojnásobný cieľ (Declaration to Triple Nuclear Energy), a v Paríži to potvrdilo bez výhrad. Slovensko sa k tomuto cieľu pripojilo už skôr a v Paríži ho znovu potvrdilo.

Kľúčové podobnosti

Ambiciózne domáce plány na rozšírenie kapacity

Slovensko: dostavba Mochoviec 3+4 (blízko dokončenia), plány na nový blok (pravdepodobne Jaslovské Bohunice) v spolupráci s Westinghouse (USA), diverzifikácia paliva (opatrne od ruského).

Česko: výstavba nových blokov v Dukovany (víťaz KHNP z Južnej Kórey, kontrakt približne 18 mld. USD), príprava ďalších v Temelíne, cieľ zdvojnásobiť jadrovú produkciu. Obe krajiny vidia jadrovú energiu ako pilier stability a sebestačnosti (Česko explicitne „pillar of stability“ v programovom vyhlásení vlády 2026).

Podpora SMR a inovácií

Obe krajiny plne podporujú novú európsku stratégiu pre SMR (vrátane 200 mil. € záruky od EK, ktorú ohlásila von der Leyenová v Paríži) a vnímajú pokles podielu jadra v EÚ ako „strategickú chybu“.

Financovanie Obidve krajiny podporujú mobilizáciu verejno-súkromného financovania, úlohu multilaterálnych bánk (EBRD, EIB, Svetová banka) a „rovné podmienky“ pre bezemisné zdroje – hoci ani jedna nepodpísala samostatné vyhlásenie o financovaní (podpísalo ho 27 krajín).

Medzinárodná spolupráca

Slovensko: nové Memorandum o porozumení VUJE – Framatome (Francúzsko), partnerstvá s USA (Westinghouse), zdieľanie skúseností.

Česko: silné bilaterálne väzby s Južnou Kóreou (KHNP), Francúzskom (EDF v minulosti), USA a MAAE.

Hlavné rozdiely (väčšinou nuansy, nie protiklady)

Úroveň politickej reprezentácie na samite

Slovensko: premiér Robert Fico osobne vystúpil, stretol sa s Macronom a von der Leyenovou, zdôraznil svetovú špičku SR (približne 60 % elektriny z jadra, druhé miesto po Francúzsku).

Českú republiku na Druhom jadrovom samite, ktorý sa konal 10. marca 2026 v Paríži, reprezentovali (iba) zástupcovia ministerstva priemyslu a obchodu a ďalších českých inštitúcií. Postoj je však rovnako oficiálny a ambiciózny cez vládny program a podpisy.

Aktuálny stav projektov

Slovensko: Mochovce 3+4 sú vo finálnej fáze (po spustení exportná krajina).

Česko: Dukovany II v pokročilej fáze výstavby (kórejský dodávateľ), Temelín ako ďalší cieľ – väčší rozsah nového, plánovaného.

Diverzifikácia paliva a dodávateľov 

Obe krajiny opatrne diverzifikujú od ruského vplyvu (Slovensko explicitne zdôrazňuje bezpečnosť pri prechode), ale Česko má už vybraného kórejského dodávateľa pre nový blok.

Keď porovnanie zhrnieme – vidíme, že Slovensko a Česko majú takmer identický, vysoko ambiciózny a projadrový postoj – patria k jadrovej „koalícii ochotných“ v strednej Európe (spolu s Poľskom, Maďarskom, Bulharskom). Obe krajiny vidia v samite potvrdenie svojej stratégie: jadrová energia je kľúčom k energetickej suverenite, dekarbonizácii a konkurencieschopnosti. Rozdiely sú skôr v detaile realizácie projektov a politickej prezentácii, nie v obsahu podpory záverov samitu.

A Európska komisia?

Na samite vystúpila aj šéfka EK Ursula von der Leyen, ktorá tam priznala, že pôvodná línia EK – odklon od jadra – bola strategickou chybou!

Vo svojom prejave uviedla: „V roku 1990 pochádzala tretina európskej elektriny z jadra, dnes je to len približne 15 %. Táto redukcia podielu jadra bola voľbou. Verím, že to bola strategická chyba pre Európu, keď sa otočila chrbtom k spoľahlivému, dostupnému zdroju nízkoemisnej energie.“

Tento komentár prišiel v kontexte prebiehajúcej energetickej krízy spôsobenej konfliktom v Iráne a na Blízkom východe, ktorý zvýšil ceny fosílnych palív a zdôraznil európsku závislosť od dovozov (EÚ je „úplne závislá na drahých a volatilných importoch“).

Otázka, či ide o taktický manéver na uniknutie kritike alebo o dlhodobý smer EK, môže byť samozrejme subjektívna a závisí od interpretácie politického kontextu. S úplnou istotou predpovedať budúcnosť možné nie je, ale môžeme analyzovať trendy.

Možné taktické alebo oportunistické prvky?

Reakcia na akútnu krízu: vyhlásenie prišlo len dni po eskalácii v Iráne, ktorá narušila globálne dodávky ropy a plynu, čo viedlo k rastu cien elektriny v EÚ. Von der Leyenová explicitne spojila túto „chybu“ s aktuálnou „zraniteľnosťou“ EÚ voči fosílnym importom, čo naznačuje, že ide o pragmatickú odpoveď na okamžité tlaky (napr. vysoké ceny, energetická neistota). Kritici na sociálnych sieťach, ako v príspevkoch na X, poukazujú na to, že ide o „priznanie chyby“ až potom, čo sa situácia zhoršila, a označujú to za pokus o „hasenie požiaru“. Niektorí ju obviňujú z hypocrizu, pretože ako nemecká ministerka obrany v roku 2011 hlasovala za jadrový phase-out po Fukushime.

Politický kontext pred voľbami 

Von der Leyenová je v procese kandidatúry na druhé funkčné obdobie ako prezidentka EK (európske voľby v júni 2026). V EÚ rastie kritika Green Dealu za príliš rýchlu dekarbonizáciu bez dostatočnej podpory jadra (napr. od Francúzska, Slovenska, Česka), čo by mohlo byť motiváciou na zmiernenie tlaku od pro-jadrových krajín a priemyslu. Niektoré komentáre na X to vidia ako „politický obrat“ na získanie podpory od konzervatívnych a centristických skupín. Ak by sa situácia stabilizovala (napr. ukončenie konfliktu), mohlo by sa to vrátiť k predchádzajúcemu dôrazu na obnoviteľné zdroje bez výrazných zmien.

Kritika kompetencie

Ako uvádza jeden príspevok na X: „Teraz priznáva, že zatváranie reaktorov bolo katastrofickou chybou, ale očakáva, že verejnosť im bude veriť v budúcich rozhodnutiach.“ To podporuje názor, že ide o damage control po rokoch, kedy EÚ (vrátane Nemecka pod Merkelovou, kde von der Leyenová pôsobila ako jedna z ministrov) preferovala obnoviteľné zdroje na úkor jadra, čo prispelo k dnešnej kríze.

Dlhodobý smer EK

Konkrétne záväzky a politiky: von der Leyenová nehovorila len o chybe – ohlásila novú európsku stratégiu pre malé modulárne reaktory (SMR), s cieľom ich prevádzky do začiatku 2030., a 200 miliónov € záruku na podporu súkromných investícií do pokročilých jadrových technológií (financovanú z uhlíkového trhu). EÚ má pol milióna kvalifikovaných pracovníkov v jadrovom sektore (viac ako USA a Čína) a chce sa stať „globálnym hubom pre next-gen jadrovú energiu“. Tieto kroky nadväzujú na predchádzajúce rozhodnutia EK: jadrová energia je zaradená do EÚ taxonómie ako udržateľná od 2022, a EK podporuje trojnásobné zvýšenie globálnej jadrovej kapacity do 2050 (z COP28).

Širší trend v EÚ

Mnohé krajiny (Francúzsko, Slovensko, Česko, Poľsko) tlačia na jadrový renesanciu, a EK sa prispôsobuje. Von der Leyenová zdôraznila kombináciu jadra a obnoviteľných zdrojov pre „domáce, nízkoemisné zdroje“. Toto nie je úplný obrat od Green Dealu, ale jeho evolúcia – jadrová ako most k udržateľnosti. Ak sa tieto politiky implementujú (napr. cez financovanie EIB alebo spoluprácu s MAAE), mohlo by to znamenať trvalý posun, najmä ak prežije svoje druhé obdobie.

Globálny kontext

Samit potvrdil rastúci konsenzus (40 krajín vrátane Číny a USA), že jadrová energetika je nevyhnutná pre klimatické ciele a bezpečnosť. Von der Leyenová varovala pred „jadrovými pretekmi“ (nuclear tech race) a chce, aby EÚ viedla – to naznačuje strategický plán, nielen krátkodobú reakciu.

Zhrnutie – je to možno aj mix taktiky a potenciálnej zmeny

Je pravdepodobné, že jej vyhlásenie má aj prvky taktiky – je to reakcia na aktuálnu krízu a kritiku, ktorá pomáha von der Leyenovej politicky prežiť. Avšak sprevádzajú ho konkrétne opatrenia (stratégia SMR, financovanie), ktoré by mohli viesť k dlhodobému smeru, ak sa EÚ podarí implementovať. Politika je často oportunistická, ale ak sa stane základom pre nové regulácie a investície, prestane byť len manévrom. Budúcnosť závisí od vývoja konfliktu v Iráne, výsledkov volieb a ekonomických tlakov – ak kríza pretrvá, jadrový posun sa môže upevniť; ak nie, mohol by sa oslabiť.

Objektívny pohľad nám dá iba budúcnosť, a konkrétne to čo EK urobí, či teda aj vydá formálne legislatívne návrhy v najbližších mesiacoch. Celkový posun EK sa však skôr zdá pragmatickou odpoveďou na realitu ako náhly obrat.

Možno to bežných čitateľov aj prekvapí, ale Slovensko má v propagovaní a obhajovaní jadrovej energie už svoje dlhodobé vynikajúce skúsenosti a svoju vlastnú históriu…

Napríklad to že taká malá krajina má až dve na sebe nezávislé slovenské stavovské pro-jadrové organizácie:

Slovenské jadrové fórum (SJF)

Slovenské jadrové fórum (SJF) bolo ustanovené ako združenie občanov, ktorí podporujú mierové využívanie jadrovej energie.

Cieľom združenia je poskytovanie informácií o všetkých aspektoch jadrovej techniky slovenskej verejnosti, ako aj poskytovanie pravdivých informácií o slovenskej jadrovej energetike do zahraničia. SJF bolo založené v roku 2000 (20. 7.) v Trnave, na ktorom sa zúčastnili odborníci z energetiky, výskumných ústavov, technických univerzít ako aj z radov politických predstaviteľov.

Následne prvé riadne valné zhromaždenie SJF (VZ SJF) sa konalo dňa 23. 11. 2000 v Bratislave. Na všetky verejné podujatia SJF sú pozývaní zástupcovia tlače i verejnosti. Už koncom roka (13. 12. 2000) bolo SJF prijaté do medzinárodnej organizácie Foratom so sídlom v Bruseli.

Slovenská nukleárna spoločnosť (SNUS)

Slovenská nukleárna spoločnosť (SNUS) je dobrovoľná nezisková organizácia typu občianskeho združenia, ktorá združuje odborníkov z oblasti jadrovej techniky, jadrovej energetiky a využitia ionizujúceho žiarenia. Jej poslaním je podporovať, koordinovať a popularizovať tvorivé aktivity svojich členov a informovať o jadrovej energetike a iných aplikáciách mierového využívania ionizujúceho žiarenia.

Víziou SNUS je byť aktívnou organizáciou v pravdivom informovaní o jadrovej energetike a iných aplikáciách ionizujúceho žiarenia, rešpektovanou a vyhľadávanou odbornou i laickou verejnosťou. Za tým účelom zabezpečuje koordináciu činnosti s inými odbornými spoločnosťami v Slovenskej republike a s Českou nukleárnou spoločnosťou (ďalej ČNS) a medzinárodné styky a spoluprácu. V záujme rozvoja a popularizácie svojej činnosti SNUS spolupracuje so spoločenskými, vládnymi a zastupiteľskými orgánmi a organizáciami, s podnikmi a s prostriedkami verejnej informovanosti.

Mimochodom, prof. Vladimír Slugeň, DrSc., ktorý bol dlhoročným predsedom SNUS, v rokoch 2009 až 2011 pôsobil ako prezident Európskej nukleárnej spoločnosti (ENS) a stal sa tak prvým Slovákom v tejto funkcii, ktorá reprezentovala organizáciu na európskej úrovni.

A čo je teda Foratom?

Foratom (dnes premenovaný na Nucleareurope) je združenie pre jadrový energetický priemysel v Európe so sídlom v Bruseli.

Nucleareurope vystupuje ako hlas európskeho jadrového priemyslu v diskusiách o energetickej politike s inštitúciami EÚ a ďalšími kľúčovými zainteresovanými stranami. Členmi Nucleareurope sú 15 národných jadrových združení, ktoré zastupujú takmer 3 000 firiem. Vstupom (vtedy do Foratomu) dostala činnosť SJF ako aj SNUS do ENS nové dimenzie a možnosť byť súčasťou uznávanej medzinárodnej prezentácie najmä v krajinách EÚ.

Nucleareurope (bývalý Foratom) je pochopiteľne zastúpený na úrovni EÚ a medzinárodnej úrovni na mnohých kľúčových fórach súvisiacich s jadrovou energiou vrátane aj Európskeho fóra pre jadrovú energiu (ENEF), Skupiny európskych regulačných orgánov pre jadrovú bezpečnosť (ENSREG), Platformy pre udržateľné jadrové technológie (SNETP), Európskej jadrovej spoločnosti (ENS), Európskeho observatória ľudských zdrojov pre jadrovú energiu (EHRON), Platformy pre implementáciu technológií geologického ukladania rádioaktívneho odpadu (IGDTP), Fóra MEP pre budúcnosť jadrovej energie, Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) a Agentúry pre jadrovú energiu OECD (NEA).

Spomenuli sme ENEF – práveže Slovensko iniciovalo jeho vznik!

Slovenskí predstavitelia videli dopredu – v tedajšej „hmle protijadrového chaosu“ dokázali už pred dvadsiatimi rokmi predvídať a spolu s bratmi Čechmi navrhli a presvedčili kľúčových predstaviteľov EK (Dominique Ristori) že je to vynikajúci a prepotrebný nápad…

A tak sa to aj stalo skutočnosťou…

Európske fórum pre jadrovú energiu (ENEF) bolo založené v novembri 2007.

Slovensko po vyjednávaniach so všetkými okolitými štátmi, kde im bilaterálne vysvetlilo, o čo ide, a poprosilo ich o podporu na úrovni EÚ, pripravilo všetky potrebné dokumenty, rozpočet ako aj plnohodnotný návrh prvého zasadnutia ENEF v Bratislave. Oficiálne potom založenie ENEF iniciovala EK a v marci 2007 ho schválila Európska rada s cieľom poskytnúť platformu na diskusiu o príležitostiach a rizikách jadrovej energie. Úvodné stretnutie sa konalo v novembri 2007 v Bratislave vo vládnom hoteli Bôrik a účastníci boli ubytovaní na Hviezdoslavovom námestí v hoteli Carlton. (Taká malá neskromná poznámka – autor tohto článku bol vtedy tak povediac spolu s Ristorim “krstným otcom“ ENEFu).

Účelom bolo viesť široký, štruktúrovaný dialóg medzi kľúčovými zainteresovanými stranami (vlády, priemysel, občianska spoločnosť) o úlohe jadrovej energie v energetickej stratégii EÚ. V rámci štruktúr to funguje pod záštitou EK a stretnutia sa konajú každoročne, striedavo v Bratislave (Slovensko) a Prahe (Česká republika). Počiatočné nastavenie na prvom zasadnutí v novembri 2007 viedlo k vytvoreniu troch pracovných skupín zameraných na príležitosti, riziká a transparentnosť.

Fórum bolo založené v období rastúceho záujmu o jadrovú energiu ako súčasť nízkouhlíkového energetického mixu EÚ. Európske fórum pre jadrovú energiu (ENEF) je skrátka platforma na vysokej úrovni pre dialóg, ktorá bola zriadená s cieľom diskutovať o rizikách, príležitostiach a transparentnom, na dôkazoch založenom rozvoji jadrovej energie v rámci nízkouhlíkovej, bezpečnej a konkurencieschopnej energetickej transformácie EÚ. Spája zainteresované strany, aby sa zaoberali investíciami, bezpečnosťou, zapojením verejnosti a nedávno aj malými modulárnymi reaktormi (SMR).

Medzi kľúčové ciele ENEF je v prvom rade platforma pre dialóg. Má uľahčiť široké a otvorené diskusie o výzvach a výhodách jadrovej energie medzi členskými štátmi EÚ, inštitúciami EÚ, lídrami v priemysle, regulačnými orgánmi a občianskou spoločnosťou. Potom ide o harmonizáciu bezpečnosti a dozoru. Aby boli podporované najvyššie štandardy bezpečnosti jadrových zariadení vrátane riadenia palivového cyklu a dlhodobého predĺženia prevádzkovej životnosti.

Samozrejme, že v neposlednom rade ide o stratégiu a investície. Ide o podporu úlohy jadrovej energie v rámci energetickej únie EÚ a jej nízkouhlíkovej transformácie, zabezpečiť stabilný a bezpečný investičný rámec. Zamerať sa na nové technológie, ako je zavádzanie malých modulárnych reaktorov (SMR), a podporu spolupráce v priemysle a synergiu dodávateľského reťazca. A nakoniec aj o verejné povedomie v spoločnosti. ENEF má tiež poskytovať transparentné informácie o jadrovom palivovom cykle a podporovať komunikáciu s verejnosťou.

Takže je to tak, ako povedal premiér – Slovensko je (v jadrovej oblasti) na špici…

Názory vyjadrené v tomto článku sú názormi autora a nemusia nutne odrážať stanovisko The Epoch Times.

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK