Svet

Zatiaľ čo sa rysuje možnosť prímeria, Izrael zintenzívňuje údery na iránsky vojenský priemysel

Izrael urýchlil svoju leteckú kampaň proti iránskej vojensko-priemyslovej základni a snaží sa spôsobiť maximálne škody výrobe zbraní a raketovej infraštruktúre v čase, keď sa začína rysovať možnosť prímeria sprostredkovaného Spojenými štátmi.

Vysokopostavení predstavitelia v Jeruzaleme uviedli pre Epoch Times, že izraelskí plánovači sa pripravujú na scénár, v ktorom by americký prezident Donald Trump mohol počas niekoľkých dní či týždňov vyhlásiť prímerie. V očakávaní tejto možnosti izraelská armáda zvýšila tempo aj rozsah operácií s cieľom oslabiť dlhodobú schopnosť Íránu obnovovať svoje vojenské kapacity.

Podľa hodnotenia izraelskej rozviedky zostáva iránske vedenie zatiaľ stabilné, čo znižuje pravdepodobnosť bezprostredného vnútorného kolapsu a posilňuje strategický cieľ – oslabiť iránsku výrobu zbraní prostredníctvom úderov v čase, keď je ešte otvorené okno pre vojenskú akciu.

Pozornosť sa presúva na výrobu zbraní

Izraelské obranné síly (IDF) uviedli, že ich kampaň sa stále viac zameriava na systematické rozkladanie iránskej siete výroby zbraní, pričom cieľom sú zariadenia zapojené do výroby, vývoja a skladovania pokročilých vojenských systémov.

IDF informovali, že počas štvrtka (26. 3.) viac než 60 lietadiel izraelského letectva uskutočnilo vlnu úderov po celom Iráne, pri ktorých zasiahli desiatky vojenských cieľov za použitia viac než 120 kusov munície. Údery sa sústreďovali na oblasti blízko Teheránu a v strednom Iráne a tiež na infraštruktúru spojenú s raketami na západe krajiny.

„Pri úderoch vykonaných naprieč Teheránom letectvo zasiahlo infraštruktúru a lokality využívané režimom na výrobu zbraní, so zvláštnym dôrazom na zariadenia na výrobu balistických rakiet,“ informovala izraelská armáda v príspevku na X z 27. marca.

Údery Izraela z 27. marca zahŕňali aj významné zariadenie v meste Jazd, ktoré je označované ako kľúčové miesto na výrobu rakiet a námorných mín.

„Zariadenie bolo využívané na plánovanie, vývoj, montáž a skladovanie pokročilých rakiet určených na odpálenie z krížnikových platforiem, ponoriek a vrtulníkov,“ uviedli IDF v samostatnom príspevku na X. Dodali, že iránske sily tieto prostriedky využívali na útoky na námorné ciele vrátane plavidiel plaviacich sa cez Hormuzský prieliv – kľúčovú trasu na prepravu ropy, nad ktorou Irán od začiatku vojny posilnil kontrolu.

Ďalšie izraelské údery zasiahli odpaľovacie zariadenia a sklady spojené s iránskymi raketovými silami, ktoré predstavujú priamu hrozbu pre izraelské územie, konštatovalo izraelské letectvo v príspevku na X.

Izraelské obranné sily okrem toho oznámili, že počas celej kampane zasiahli viac než 1 000 cieľov po celom Iráne v rámci snahy oslabiť vojenské schopnosti režimu.

Kampaň predstavuje posun oproti skorším fázam vojny, keď Izrael útočil na širšie spektrum vojenských a iných cieľov režimu vrátane vnútorných bezpečnostných zložiek.

Pri absencii známok bezprostredného kolapsu režimu sa Izrael momentálne sústreďuje na oslabenie schopnosti Iránu viesť vojnu.

Diplomacia postupuje napriek pokračujúcim bojom

Zintenzívnenie úderov prichádza v čase, keď Washington paralelne presadzuje diplomatickú cestu na ukončenie konfliktu. Ten vstúpil do štvrtého týždňa.

Prezident Trump 26. marca povedal, že rokovania s Iránom postupujú, pričom oznámil desaťdňový odklad prípadných amerických úderov na iránsku energetickú infraštruktúru, čím posunul termín na 6. apríla.

„Rokovania prebiehajú a napriek chybným tvrdeniam takzvaných falošných médií a ďalších subjektov postupujú veľmi dobre,“ napísal Trump na sociálnych sieťach a dodal, že iránski predstavitelia sa v súkromí snažia dosiahnuť dohodu, aj keď verejne rokovania popierajú.

„Doslova prosia o uzavretie dohody,“ vyhlásil na zasadnutí vlády 26. marca a zároveň Teherán varoval, aby „bral rokovania vážne“, inak bude čeliť vážnym dôsledkom.

Americkí predstavitelia vrátane zvláštneho vyslanca Steva Witkoffa, potvrdili, že Washington cez prostredníkov predložil 15-bodový rámec možnej dohody, ktorej podrobnosti však zostávajú nejasné.

Iránski predstavitelia odmietli, že spomenuté rokovania prebiehajú.

Iránsky minister zahraničia Abbas Araghchi poznamenal, že výmena postojov cez prostredníkov nepredstavuje rokovania a označil to iba za „výmenu správ“.

Vysokopostavený iránsky predstaviteľ vo svojom vyjadrení pre štátne média uviedol, že Teherán návrh podporovaný Spojenými štátmi odmietol a vojnu ukončí iba podľa svojich podmienok. Irán stanovil podmienky, ktoré zahŕňajú ukončenie útokov, záruky proti budúcemu konfliktu, vojenské reparácie a uznanie jeho kontroly nad Hormuzským prielivom.

Článok bol preložený z americkej edície Epoch Times

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK