Domov

Vláda zrušila dva sviatky, no sviatočné príplatky zostávajú: podľa premiéra to nie je chyba, ale vedomé rozhodnutie

Rozhodnutie vlády dočasne zrušiť dni pracovného pokoja 8. mája a 15. septembra pre rok 2026 prinieslo aj legislatívnu nezrovnalosť. Hoci majú tieto dni fungovať ako bežné pracovné dni, právne sú naďalej vedené ako sviatky, čo v praxi vyvoláva otázky najmä okolo nároku zamestnancov na príplatky a výkladu povinností zamestnávateľov. Kým minister práce Tomáš hovorí o potrebe túto chybu opraviť, premiér Fico naopak tvrdí, že aktuálne nastavenie bolo výsledkom zámerného rozhodnutia.

Jednoročné zrušenie dvoch dní pracovného pokoja

Po 1. septembri v roku 2023 a 17. novembri v roku 2025 vládny kabinet zrušil občanom Slovenska na tento rok ďalšie dva dni pracovného pokoja. 8. máj (Deň víťazstva nad fašizmom) a 15. september (Sedembolestná Panna Mária) budú v tomto roku výnimočne bežnými pracovnými dňami. Rozhodnutie bolo súčasťou tretieho konsolidačného balíka z jesene 2025, ktorého cieľom je ozdravenie verejných financií. 

„Jeden štátny sviatok, ktorý sa stane pracovným dňom, dokáže do rozpočtu v budúcnosti priniesť 130 miliónov eur,” tvrdil ešte v roku 2023 minister financií Ladislav Kamenický (Smer-SD), keď došlo k zrušeniu pracovného pokoja pre štátny sviatok Dňa Ústavy SR (1. september).

1. september a 17. november nie sú viac štátnymi sviatkami – patria medzi pamätné dni – a na účely Zákonníka práce už explicitne nie sú dňami pracovného pokoja. Pri najnovšej jednoročnej výnimke pre rok 2026 však vznikol legislatívny paradox: hoci sa 8. máj a 15. september dočasne rušia ako dni pracovného pokoja, v Zákonníku práce sa naďalej považujú za sviatky.

Zamestnanci budú mať nárok na príplatok

Podľa Asociácie priemyselných zväzov a dopravy (APZD) tak zamestnanci majú v tieto dni nárok na príplatok k bežnej mzde. „Za tieto dni zamestnancom vzniká nárok na mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok najmenej 100 % priemernej mzdy,“ upozornila APZD.

V praxi to znamená, že aj keď vláda zníži počet dní pracovného pokoja a ľudia budú normálne pracovať a vytvárať hrubý domáci produkt, firmy budú nútené zamestnancom vyplatiť sviatočné príplatky. Okrem bežnej mzdy za odpracované hodiny by teda pracujúci mali dostať aj príplatok za prácu vo sviatok.

Zamestnávatelia preto žiadajú, aby sa táto legislatívna úprava zmenila, keďže vytvára zvýšené a nepredpokladané náklady.

„Ministerstvo práce o tom vie a vedia, že by to mali zosúladiť na aprílovej parlamentnej schôdzi. Je to preto, že sa celá konsolidácia robila bez pripomienkového konania za zatvorenými dverami,“ uviedol generálny sekretár APZD Andrej Lasz.

Ministerstvo práce avizovalo nápravu chyby v legislatíve

Vzniknutú nezrovnalosť si medzi sebou posúvali ministerstvo práce Erika Tomáša (Hlas-SD) a ministerstvo financií. Rezort práce argumentoval, že problém vznikol po presadení zákona „lex konsolidácia“ z dielne rezortu financií. 

Na rokovaní tripartity 3. novembra 2025 označil minister Tomáš túto nezrovnalosť za legislatívno-technickú chybu v zákone o štátnych sviatkoch a prisľúbil, že ju opravia.

„Ale už je dohoda, že rezort financií to vyrieši na aprílovej schôdzi prostredníctvom pozmeňujúceho návrhu k jednému zo zákonov,“ uviedlo 13. marca tlačové oddelenie ministerstva práce.

Podľa premiéra nejde o chybu ale o vedomé rozhodnutie

Premiér Robert Fico (Smer-SD) však tvrdí, že zrušenie dvoch dní pracovného pokoja (8. mája a 15. septembra) bez následnej úpravy Zákonníka práce nebolo chybou, ale vedomým rozhodnutím vlády.

„Aká chyba? My sme presne vedeli, o čo ide,“ vyhlásil predseda vlády. Cieľom opatrenia bolo podľa neho podporiť ekonomiku, pričom zamestnanci môžu dostať viac zaplatené.

22. marca minister financií Kamenický oznámil, že vláda nebude meniť ustanovenie v Zákonníku práce, podľa ktorého zamestnancom zostáva nárok na 100 % príplatok aj po zrušení dňa pracovného pokoja.

„Zamestnávateľovi by práca počas dní, ktoré boli predtým pracovným sviatkom, mala prinášať nejaký zisk. Preto by mal byť ochotný zaplatiť tie príplatky. Niečo to bude stáť aj štát,” vysvetlil v relácii TV JOJ Politika 24. Kamenický upresnil, že štátnu kasu to vyjde na približne desať miliónov eur.

„Na druhej strane my hovoríme, keď sme ľuďom zrušili štátny sviatok, tak mali by mať nárok, to hovorím o štátnej správe, na príplatky. Keď ľudia budú mať viac peňazí, viac budú spotrebovávať a o to lepšie sa bude dariť ekonomike,“ zhrnul.

Exminister Mihál navrhuje opraviť Zákonník práce

Bývalý minister práce Jozef Mihál na sociálnej sieti zhodnotil, že prax u zamestnávateľov bude v súčasnej situácii rôznorodá – niektorí príplatok vyplatia, iní využijú legálne možnosti, ako sa mu vyhnúť, a ďalší ho nemusia vyplatiť vôbec. 

„Možné je všetko, pretože taký deň, ako je v súčasnosti 8. máj 2026 (a rovnako aj 15. september 2026) je vo výsledku možné „poriešiť“ na X spôsobov, pokiaľ sa dobre vyznáte v nuansách Zákonníka práce. Vo výsledku pôjde najmä pre väčších zamestnávateľov o rádovo desaťtisíce, či státisíce eur, ktoré vyplatia či nevyplatia zamestnancom a na odvodoch,” zhrnul Mihál.

Podľa exministra panuje v súčasnom systéme nesúlad, pretože nie za všetky sviatky prislúcha rovnaký príplatok. Navrhuje preto upraviť Zákonník práce tak, aby sa nárok na príplatok vzťahoval na prácu počas všetkých sviatkov.

„Preto treba Zákonník práce opraviť. A to tak, že sa doplní nárok zamestnancov (vrátane zamestnancov v štátnej správe samozrejme) za prácu vo všetky sviatky – to sa týka aj dní 1. september, 28. október a 17. november – pretože počas týchto dní nárok na príplatok podľa súčasného právneho stavu nemajú,” napísal na sociálnej sieti. (Pozn. red.: Od roku 2021 je 28. október na Slovensku štátny sviatok – oficiálne sa volá Deň vzniku samostatného česko-slovenského štátu. Nie je to deň pracovného pokoja.)

Napriek tomu, že premiér Fico tvrdí, že nejde o omyl a takéto neštandardné nastavenie bolo zámerné, Mihál je presvedčený o opaku.

„Vo výsledku ide o chybu aj preto, lebo 8. máj 2026 nie je dňom pracovného pokoja a zamestnanci by mali pracovať – ale vykonávať môžu len niektoré práce,“ upozornil Mihál.

Exminister naznačil, že vláda síce zrušila voľno, no neodstránila sviatočné obmedzenia na typ práce. Zamestnanci budú musieť pracovať, zákon im však dovoľuje vykonávať iba tie práce, ktoré sú výnimočne povolené počas sviatkov (napríklad nepretržitá výroba, zdravotníctvo, doprava, bezpečnostné služby či pohostinstvo). Bežné práce v maloobchode, administratíve, stavebníctve alebo štandardnej výrobe by mali byť naďalej zakázané alebo silne obmedzené, keďže deň stále figuruje ako sviatok v Zákonníku práce.

„Avšak vzhľadom na to, že § 94 má nadpis a to „Dni pracovného pokoja“, možno celý obsah § 94 interpretovať tak, že sa týka len dní, ktoré sú dňami pracovného pokoja. To by napokon znamenalo, že v dňoch 8. mája 2026 a 15. septembra 2026 môže zamestnávateľ nariadiť zamestnancovi akúkoľvek prácu,“ uviedol exminister.

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK