Domov

Pellegrini navrhuje do ústavy pridať inštitút stavu ohrozenia: armáda by mohla zasahovať už v čase mieru

Prezident Pellegrini navrhuje do ústavy zaviesť inštitút stavu ohrozenia, ktorý by vláde umožnil využívať kapacity ozbrojených síl aj v čase mieru pri hrozbách, ako sú teroristické útoky, ohrozenie strategickej infraštruktúry alebo prieniky dronov a iných neidentifikovaných lietajúcich objektov. Tento mechanizmus by slúžil ako medzistupeň medzi časom mieru a vojnovým stavom, umožňujúci armáde pripraviť sa a efektívne reagovať bez obmedzovania občianskych práv. Zavedenie stavu ohrozenia by vyžadovalo ústavnú zmenu a politický konsenzus naprieč politickým spektrom. Návrh však vyvoláva kritiku opozície, ktorá varuje pred možným zneužitím moci vládou.

Inštitút stavu ohrozenia

Slovenská republika by mala legislatívne zaviesť inštitút stavu ohrozenia, ktorý by umožnil vláde využiť kapacity Ozbrojených síl SR (OS) aj v čase mieru, ak by krajina čelila ohrozeniu. 10. marca to na tlačovej konferencii vyhlásil prezident Peter Pellegrini. Zároven doplnil, že záležitosť už prerokoval s prítomnými ministrom obrany Robertom Kaliňákom (Smer-SD) a náčelníkom Generálneho štábu OS SR Danielom Zmekom. 

Zavedenie takéhoto mechanizmu by však vyžadovalo ústavnú zmenu, čo znamená politickú dohodu v parlamente vrátane časti opozície.

„Budeme musieť nájsť konsenzus naprieč celým politickým spektrom, ale bolo by nezodpovedné vo vzťahu k bezpečnosti občanov SR a k ochrane územnej celistvosti a suverenity SR, aby sme nemali ako medzistupeň medzi časom mieru a vojnovým stavom aj takzvaný čas ohrozenia, keď vláda a OS budú môcť efektívne reagovať na prípadné hrozby, ktoré nie sú ešte nejakým vyhlásením vojny SR, ale predstavujú vážne bezpečnostné riziko, kde je potrebné nasadiť ozbrojené sily a s autorizáciou použiť, samozrejme, aj ostrú muníciu,“ zdôvodnil Pellegrini, ktorý ako prezident stojí na čele ozbrojených síl.

Pellegrini má v pláne o téme diskutovať za okrúhlym stolom spoločne s odborníkmi i politikmi. Zdôraznil, že cieľom zmeny legislatívy nemá byť príprava Slovenska na vojnu, ale na možné hrozby, napríklad teroristické útoky či ohrozenie strategickej infraštruktúry, ako sú jadrové elektrárne, alebo nápor na hranice po ukončení vojny na Ukrajine.

Medzistupeň medzi mierom a vojnou

Stav ohrozenia by tak slúžil ako medzistupeň medzi časom mieru a vojnovým stavom, umožňujúc armáde reagovať na hrozby ako terorizmus či útoky na strategickú infraštruktúru.

Prezident zároveň navrhol, aby mechanizmu vyhlásenia stavu ohrozenia predchádzalo rokovanie Bezpečnostnej rady štátu, po ktorom by vláda mohla stav vyhlásiť v potrebnom rozsahu. 

Minister obrany Kaliňák upozornil, že zásah OS SR proti hrozbe bez vyhláseného stavu ohrozenia alebo vojny by bol dnes nezákonný, pričom verejnosť ubezpečil, že v súčasnej situácii, v akej sa aktuálne Slovensko nachádza, by stav ohrozenia vyhlásený nebol.

„Nemyslím si, že to má vplyv na ľudské práva, pretože neobmedzujeme pohyb ani nič podobné v tomto prípade. Čiže myslím, že to predovšetkým smeruje k tomu, aby sme vedeli reagovať,“ uviedol Kaliňák.

Zmeko: Nejde o novú tému, treba zohľadniť moderné technológie

Náčelník generálneho štábu OS SR Daniel Zmeko 17. marca v relácií Braňo Závodský naživo uviedol, že inštitút stavu ohrozenia nie je nová téma a podobné mechanizmy už majú v legislatíve aj susedné krajiny, napríklad Poľsko či Česko.

Podľa Zmeka súčasné zákony už nezodpovedajú aktuálnym rizikám a výzvam, preto víta, že sa debata na túto tému otvorila. Ako príklad spomenul incident nad Poľskom s dronmi, ktoré prenikli do vzdušného priestoru. ​​

„Keď chceme pôsobiť (pozn. red.: OS) a zabezpečiť bezpečnosť občanov Slovenskej republiky v stave bezpečnosti, zdá sa teda logické a správne, aby sme legislatívu, ktorá je viac ako 20 rokov stará, updatovali na nové podmienky,“ povedal.

Hlavný problém Zmeko vníma v tom, že súčasné definície núdzového, výnimočného alebo mimoriadneho stavu nezahŕňajú moderné hrozby, ako napríklad prenikajúce drony, preto je ťažké na ne reagovať legislatívne. Dodal, že navyše podľa zákona č. 321 o Ozbrojených silách SR sú sily v súčasnosti určené len na asistenčné úlohy a nepodliehajú priamo veleniu Generálneho štábu alebo Ministerstva obrany SR, čo obmedzuje ich schopnosť efektívne chrániť občanov a zabezpečovať obranu.

„Potrebujeme mať normálnu vojenskú operáciu, ktorá je riadená vojenskými rozkazmi, kde sú autorizácie jednotlivých osôb na prijatie rozhodnutí a kde sú jasne nadefinované pravidlá nasadenia, v ktorých sa nachádzajú aj pravidlá použitia sily,“ vysvetlil náčelník Generálneho štábu OS SR s tým, že rozhodnutia sa v takýchto situáciách musia robiť rádovo v minútach.

Súčasný systém podľa neho neumožňuje pripraviť OS na plnenie úloh pri zhoršujúcej sa situácii bez toho, aby sa museli vyhlasovať vojnový alebo výnimočný stav, ktoré výrazne obmedzujú občianske práva a zasahujú do života celého štátu. Zmeko skonštatoval, že nový inštitút stavu ohrozenia by to umožnil efektívne a cielene, len v rámci kompetencií OS SR.

„Navrhujeme jemnejšiu právnu úpravu, ktorá bude vhodnejšia pre fungovanie štátu,“ zhrnul a vysvetlil, že stav ohrozenia by sa vyhlasoval pri reálnej hrozbe, ktorá podľa spravodajských informácií môže nastať a trvať relatívne dlhý čas. 

„Môže sa to odvíjať od potenciálnej hrozby sabotáže, prenikania neidentifikovaných letiacich objektov do vzdušného priestoru SR alebo to môže byť stav ohrozenia na štátnej hranici, kedy by štátne orgány nemali dostatok síl či prostriedkov na niektoré spôsobilosti, ktoré by sa mohli vyskytnúť v blízkosti štátnej hranice,“ povedal. 

Podľa Zmeka ak by situácia niekde v okolí Slovenska mala eskalujúcu tendenciu, počas stavu ohrozenia by malo dôjsť k príprave OS SR vrátane redislokácie materiálu, prieskumu a zabezpečenia objektov, aby mohli efektívne reagovať a chrániť štát a občanov. Dodal, že 99 % občanov by vyhláseným stavom ohrozenia nebolo nijako ovplyvnených, týkalo by sa to len profesionálnych vojakov a aktívnych záloh.

„Podľa mňa obavy zo zneužitia tohto stavu vôbec nesúvisia s tým stavom ako takým. Aj súčasná platná legislatíva, pokiaľ budú zlyhávať demokratické nástroje štátu, umožňuje zneužiť ozbrojené sily. To nie je otázka zlyhávania ozbrojených síl, to je otázka zlyhávania demokratických nástrojov štátu alebo právneho štátu ako takého,“ uviedol.

Opozícia sa obáva zneužitia vládnou mocou

Návrh prezidenta Pellegriniho na zavedenie inštitútu stavu ohrozenia sa stretol s ostrou kritikou z radov časti opozície. Tá v ňom vidí nebezpečný nástroj na zneužitie moci vládou, pričom súčasné právne rámce, ako asistenčné služby OS SR, považuje za dostatočné na reakciu na hrozby.

„Je zarážajúce, že vláda vymýšľa nový systém ochrany bezpečnosti krajiny, keď už dnes existujú zákonné nástroje. Máme napríklad inštitút asistenčných služieb ozbrojených síl, ktorý sa využíval počas pandémie a ktorý je možné využívať aj dnes,“ zhodnotil poslanec za SaS Juraj Krúpa. 

Podľa jeho slov je návrh nejasný a v praxi nerealizovateľný. Uviedol, že pri hrozbe útoku dronom by sa podľa návrhu najskôr musela zísť vláda a vyhlásiť stav ohrozenia, až potom by mohli OS SR zasiahnuť, čo by bolo neefektívne.

Bývalý minister obrany Jaroslav Naď (Demokrati) varuje pred tým, že nový inštitút by mohol ohroziť vnútornú bezpečnosť, pretože vláda by mohla nasadiť OS SR proti vlastným občanom aj pri potenciálne vymyslenej hrozbe.

Poslanec Gábor Grendel (hnutie Slovensko) vidí za motiváciou zaviesť stav ohrozenia najmä blížiace sa voľby do Národnej rady SR.

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK