Domov, Životné prostredie

Súd zrušil výnimku na odstrel ôsmich medveďov: Kuffa hovorí o progresívnej ideológii, ekológ o arogancii ministerstva

Správny súd v Bratislave zrušil výnimku na odstrel medveďov na Liptove, pretože rozhodnutie ministerstva životného prostredia nebolo dostatočne odôvodnené a nebolo zamerané na konkrétne problémové jedince. Zatiaľ čo rezort už avizoval odvolanie proti verdiktu, kritici krokov ministerstva upozorňujú na nedostatok odborných podkladov, ignorovanie alternatív k odstrelu a zlyhávanie preventívnych opatrení. Ekológ z Iniciatívy My sme les pre Epoch Times Slovensko priblížil podrobnosti pozadia udeľovania výnimiek.

Výnimka na odstrel medveďov nebola dostatočne odôvodnená, rozhodol súd

25. februára ministerstvo životného prostredia prehralo súdny spor v súvislosti s udelením výnimky na odstrel medveďov. Informovala o tom mimovládna organizácia Via Iuris. Envirorezort zastupoval štátny tajomník ministerstva životného prostredia Filip Kuffa (nom. SNS).

Správny súd v Bratislave rozhodol o prvej z 33 žalôb, ktoré mimovládka podala v spolupráci s iniciatívou My sme les a Nadáciou Aevis. Konkrétne išlo o výnimku na odstrel ôsmich medveďov na Liptove vydanú pre Poľovnícke združenie Poludnica, ktorú súd zrušil.

„My netvrdíme, že problémové medvede nie sú problém. V našej žalobe sme namietali, že strieľanie medveďov nie je schvaľované na konkrétne problémové jedince, a preto problémy s medveďmi, ktoré ohrozujú ľudí, v skutočnosti vôbec nerieši,“ uviedla Via Iuris na sociálnej sieti.

Via Iuris: Rozhodnutie ukazuje nekompetentnosť vedenia envirorezortu

Súd označil rozhodnutie o výnimke za nedostatočne odôvodnené, keďže obsahovalo nepodložené tvrdenia bez relevantných odborných argumentov. Zároveň konštatoval rozpor so Smernicou o biotopoch a upozornil, že takéto postupy môžu Slovensko vystaviť medzinárodným sporom.

Senát správneho súdu podľa slov Via Iuris ministerstvu vytkol najmä nepreskúmateľnú identifikáciu medveďov určených na odstrel, zásadný nedostatok podkladov pre riadne posúdenie rozhodnutia a to, že neboli seriózne preskúmané alternatívy k usmrteniu zvierat.

„Rozhodnutie podľa nášho názoru ukazuje úplnú nekompetentnosť vedenia ministerstva životného prostredia a potvrdzuje, že ich v skutočnosti vôbec nezaujíma riešenie problémových jedincov či ochrana ľudí, ale viac im ide o zbieranie poľovníckych trofejí,“ uviedla mimovládna organizácia.

Kuffa: Identifikácia medveďov v teréne má svoje limity

Štátny tajomník Kuffa odmieta, že by ministerstvo technické možnosti a alternatívy neposudzovalo dostatočne. Podľa jeho slov rezort preveruje dostupné riešenia a nie je jasné, čo presne súd považuje za nedostatočné.

„Neviem, čo tam chcú, či každý deň sa mám pýtať zoologických záhrad, či chcú medvede, či každý deň sa mám pýtať tých štátov, či chcú medvede. Keď toto súdu prekážalo, tak to môžeme pokojne napraviť,“ zhrnul štátny tajomník 25. februára na sociálnej sieti.

Kuffa ďalej doplnil, že správny súd ministerstvu vytkol aj nedostatočnú identifikáciu medveďov, napríklad neuvedenie ich pohlavia. Podľa jeho slov je však určenie pohlavia pri mladých jedincoch v teréne často nejednoznačné a spoľahlivo sa dá potvrdiť až pri priamom fyzickom overení.

„Ak sudca predpokladá, že konkrétneho jedinca medveďa hnedého možno identifikovať iba na základe toho, že ho postavíme na váhu a odvážime ho, alebo mu niekto pôjde vytrhnúť srsť, aby urobil DNA analýzu s tým, že medveď bude na mieste zatiaľ čakať, tak takéto rozhodnutia sa nezakladajú na odbornosti, ale sú odrazom progresívnej ideológie, kde má ochrana živočícha, aj keď zákonom chráneného, vyššiu hodnotu ako ľudský život,“ varoval Kuffa.

Ministerstvo životného prostredia zároveň oznámilo, že sa voči rozhodnutiu správneho súdu odvolá a podá kasačnú sťažnosť, keďže verdikt považuje za v praxi nevykonateľný.

Ministerstvo ignorovalo judikatúru aj varovania odborníkov

Podľa Mariána Hletka, ekológa z Iniciatívy My sme les, vyjadrenia štátneho tajomníka „bagatelizujú“ rozsudok správneho súdu. Prehru ministerstva pripisuje vážnemu porušeniu legislatívy, za ktoré podľa neho nesie politickú zodpovednosť štátny tajomník Kuffa.

„Bol to práve Filip Kuffa, kto verejne vyhlasoval, že žiadny právny predpis nestanovuje povinnosť identifikácie konkrétnych medveďov. A tvrdil to napriek tomu, že sme opakovane upozorňovali na doterajšiu judikatúru najvyššieho súdu, ktorú ministerstvo pod vedením Filipa Kuffu vedome porušuje,“ uviedol pre Epoch Times Slovensko v súvislosti s mediálnymi výstupmi štátneho tajomníka.

„Dnes, keď už aj správny súd potvrdil, že identifikácia jedincov je pre povolenie výnimky nevyhnutná, sa Filip Kuffa ako malý chlapec vyhovára, že medvede, ktoré ohrozujú ľudí, sa identifikovať nedajú. To s akou aroganciou obhajuje Filip Kuffa nezákonné rozhodnutia ministerstva, pričom slovne útočí na dopytujúcich sa novinárov a spochybňuje rozhodnutie súdu, je nezlučiteľné s funkciou, ktorú v súčasnosti zastáva,“ zdôraznil Hletko.

Kuffa na margo prehry na súde vo videu skonštatoval, že radšej bude chodiť na prehraté súdy ako na pohreby ľudí.

My sme les: Na odstrel medveďov má byť tlak zhora, identifikovať sa dajú

Podľa Iniciatívy My sme les sa zásahový tím určený na identifikáciu a riešenie problémových medveďov pod aktuálnym vedením rezortu zmenil z preventívneho orgánu na „popravčiu čatu“. Hletko tvrdí, že samotní členovia zásahového tímu upozorňujú na absenciu preventívnych opatrení, údajné falšovanie dokumentácie a tlak zhora na zvýšený počet usmrtených medveďov.

„Tvrdením, že konkrétneho medveďa nie je možné identifikovať Filip Kuffa popiera aj doterajšiu prax zásahového tímu, ktorý medvede určené na elimináciu identifikoval podľa viacerých poznávacích znakov,“ uviedol Hletko.

Redakcii Epoch Times Slovensko ekológ poskytol viaceré citácie z identifikačných protokolov, ktoré pravidelne určovali jedince na základe veku, hmotnosti, kondície, sfarbenia, telesných znakov či individuálnych identifikátorov, ako napríklad ušná známka.

V identifikačnom protokole zo dňa 12.06.2024 zásahový tím uviedol: „subadultný jedinec medveďa hnedého: odhadovaný vek 2 roky, odhadovaná váha 35 – 45 kg, vychudnutý, tenší krk s pomerne úzkou hlavou a výrazným tenkým pyskom“.

V identifikačnom protokole zo dňa 21.11.2024 zásahový tím uviedol: „synantropný jedinec medveďa hnedého: odhadovaný vek 2-3 roky, odhadovaná váha 50-65 kg, jedinec je v dobrej kondícii s viditeľným bledším golierom v oblasti záhlavia a medvedieho hrbu. Výrazne tmavší hrb na kohútiku a výrazne tmavšie končatiny ako je farba zvyšku tela“.

Kuffa však identifikáciu mladých subadultných medveďov naďalej spochybňuje. Podľa neho to v skutočnosti často vyzerá tak, že jeden odborník označí jedinca za samca, pričom druhý odborník označí toho istého jedinca za samicu.

„Overme si to v praxi. Toho človeka postavíme pred medveďov a nech nám povie presne koľko ten medveď váži s presnosťou na jedno kilo, akú má DNA a bude musieť povedať, či sa jedná o samca alebo samicu. Rád sa ja na to v realite pozriem,“ povedal vo videu na sociálnej sieti.

Podľa odborníka by sa lov medveďov mal legalizovať, podľa ekológa je to za súčasného stavu nemožné

Odborník na medvede na Slovensku, Ing. Tibor Pataky, CSc, z Katedry aplikovanej zoológie a manažmentu zveri Lesníckej fakulty Technickej univerzity vo Zvolene v rozhovore pre Epoch Times Slovensko vysvetlil súvislosti ohľadom situácie s medveďom hnedým u nás. Vie si predstaviť legalizáciu regulovaného lovu s regionálnym prístupom a periodickým vyhodnocovaním populácie. Tvrdí, že podobný model bol zavedený aj v minulosti a neviedol k poklesu populácie.

„Ja som za legalizovanie lovu medveďov s tým, že je potrebné rešpektovať regionálne rozdiely na Slovensku a pravidelne situáciu s populáciou medveďa vyhodnocovať,“ skonštatoval Pataky.

Podľa Hletka však regulačný lov medveďov u nás nie je za súčasného právneho stavu možný, keďže Slovensko si pri vstupe do EÚ neuplatnilo výnimku zo Smernice o biotopoch a legislatíva umožňuje iba individuálne výnimky z ochrany pre konkrétne problémové jedince, nie plošný lov podľa kvót. Doplnil, že Slovensko zatiaľ nevie preukázať, že takýto lov by neohrozil stav populácie medveďa hnedého.

„Diskusiou o regulačnom love medveďov strácame už niekoľko rokov čas, ktorý sme mali venovať koncepčným riešeniam zameraným na príčiny vzniku konfliktov medzi človekom a medveďom. Namiesto odstrelu medveďov by sa mal štát zamerať na vzdelávanie verejnosti o bezpečnom pohybe v horách a zabezpečovanie odpadov v územiach, kde sa medvede trvale vyskytujú,“ skonštatoval.

Iniciatíva My sme les ďalej navrhuje zmeny v poľnohospodárskej politike, aby pestovatelia v podhorských oblastiach volili plodiny, ktoré sú trhovo rentabilné, ale nelákajú medvede. Odporúča tiež zaviesť stabilný finančný mechanizmus na podporu chovateľov a včelárov pri nákupe elektrických ohradníkov a ďalších technických opatrení na minimalizáciu škôd spôsobených medveďmi. Problém vidí aj v poľovníckych krmoviskách a nevhodne likvidovaných telách uhynutých hospodárskych zvierat.

„Štát však v tejto oblasti dlhodobo zlyháva a súčasné vedenie ministerstva účinnosť preventívnych opatrení neustále spochybňuje. Výsledkom tak je okrem najvyššieho odstrelu medveďov aj historicky najväčší počet ľudí zranených medveďmi,“ uzavrel Hletko.

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK